Keď sa terapia stáva intenzívnym konfliktom

Každá časť izraelského seriálu BeTipul zobrazuje jedno sedenie u psychológa. Zaujímavý koncept vznikol v roku 2005, a príbeh zaoberajúci sa duševným zdravím odvtedy prerobili pre divákov a diváčky v rôznych krajinách (možno si spomeniete na českú verziu Terapie, kde žiaril Karel Roden). Keďže sa seriál odohráva stále v jednej miestnosti, kvalita jednotlivých epizód závisí od toho, či je konkrétny scenár podmanivý a akých hercov obsadili.
Hoci základ pôsobí minimalisticky, rozohrávajú sa tu epické dejové línie. Jedna séria sa venuje niekoľkým postavám, ku ktorým sa cyklicky vraciame a zisťujeme, kam sa ich život posunul v porovnaní s predchádzajúcim sedením. Postupne sa rozkrývajú ich skryté traumy. Okrem klientov a klientok sa jeden cyklus epizód vždy sústredí na postavu psychológa či psychologičky.
Na HBO teraz nájdete novú sériu americkej verzie (s názvom V odborní péči), ktorá pôsobí inak ako tie predchádzajúce. V prvom rade preto, že na rozdiel od iných verzií sedí v kresle terapeutky Afroameričanka, ktorú stvárnila úžasná Uzo Aduba. Na letmý pohľad by ste v nej ťažko spoznali Crazy Eyes, psychopatickú väzenkyňu z úspešného seriálu Orange is the New Black, ktorá ju preslávila.
Jej hrdinka Brooke Taylor sa budí sama v dome, ktorý navrhol jej nedávno zosnulý otec –architekt. Nikto z jej najbližších príbuzných už nežije, jej bývalý partner je prinajlepšom sympatický darebák a pokúša sa vypátrať syna, ktorého pred rokmi dala na adopciu. Problémy začne riešiť alkoholom. Jej klienti a klientky navyše opakovane narážajú na mantinely profesionálneho vzťahu, ktorý sa s nimi zúfalo snaží budovať. Prvý v nej vidí stratenú matku, druhý je ukážkovým typom narcistického muža s privilégiami a tretia, rebelujúca tíndežerka, jej príliš pripomína samú seba v mladosti.
Tieto vzťahy v cykloch epizód postupne eskalujú do intenzívnych konfliktov, kde sa okrem iného rieši rasizmus, homofóbia a etika psychologickej praxe. Aduba konštantne exceluje, najjemnejším pohybom tváre nám vie sprostredkovať, čo si jej postava myslí a cíti. A potom, v momentoch, keď jej postave skutočne pretečie pohár trpezlivosti, strháva na seba právom pozornosť a znepokojí nečakaným výbuchom spravodlivého hnevu.
Politický rozmer príbehov je v tejto sérii oveľa silnejší než v predchádzajúcich, a treba povedať, že občas pôsobí didakticky. Dá sa tomu rozumieť, scenáristi a scenáristky pravdepodobne chceli seriál spraviť inkluzívnejším, obsiahnuť čo najpestrejšiu paletu osudov z diskriminovaných spoločenských skupín, a to je osviežujúce. Na túto skutočnosť však poukazujú niekedy príliš okato, opakovane, agitujúco a rozbíjajú tak autenticky pôsobiace dialógy. Trochu rušivo pôsobí aj námet pandémie, akoby ho autori a autorky narýchlo prilepili do scenára, no hlbšie ho nerozvíjajú. Nových dvadsaťštyri epizód je napriek tomu skvelým televíznym zážitkom.
In Treatment, Season 4, dostupné na HBO GO.
Marek Hudec