2019 05 OdboryTematický KapitálJe nevyhnutné, aby sme sa aktivizovali

Petr Mezihorák10. mája 2019128

 

Rozhovor s Emilom Grulom, predsedom odborovej organizácie uniJA, ktorá sa orientuje predovšetkým na zastupovanie zamestnankýň a zamestnancov v centrách podnikových služieb na Slovensku, ale ponúka podporu aj pri zakladaní odborov v iných odvetviach.

 

UniJA je odborová organizace působící převážně v sektorech, v nichž si zaměstnání představujeme jako dobře zaplacené a bezpečné. Proč by se zaměstnankyně a zaměstnanci v podnikových službách a v IT na Slovensku měli odborově organizovat?

 

Podľa nás by sa mali všetci zamestnanci odborovo organizovať. Takže aj zamestnankyne a zamestnanci na Slovensku. A áno, aj tí v IT sektore. Netreba sa prekvapiť, ak obvyklé predstavy o zamestnaní, ktoré vznikli z nedostatku informácií, nekorešpondujú s realitou. Samozrejme, ak skúsenejší anglicky hovoriaci programátor v okolí Bratislavy nedostane od starého zamestnávateľa to, čo očakáva, ľahko si nájde iného. V centrách podnikových služieb, kde uniJA pôsobí, však existujú rôzne oddelenia a viaceré úrovne náročnosti práce. Dalo by sa povedať, že existuje zopár pozícií, na ktorých zarobíte podobne veľa ako na Západe, pri drvivej väčšine zamestnancov to však ani náhodou neplatí.

Buďme konkrétnejší a pozrime sa na fluktuáciu, ktorá často dosahuje dvadsaťpäť až tridsaťpäť percent. Minulý rok sme riešili problémy na jednom veľkom oddelení, kde fluktuácia dosahovala viac ako deväťdesiat percent. Myslíte si, že to nemá príčinu? Že sa všetci zamestnanci v tej spoločnosti správali výhradne iracionálne? Ak máte možnosť prizerať sa zblízka a máte dosť veľkú vzorku, získate presnejší obraz – a to je privilégium odborových organizácií.

Hovoríme o kvalite pracovných zmlúv, (ne)transparentnosti ohodnotenia, (ne)predvídateľnosti kariérneho rastu, (ne)plánovateľnosti, nadčasoch, prepadovo vykonaných reorganizáciách, dlhodobo neudržateľnom pracovnom vyťažení alebo naopak, o prokrastinujúcich oddeleniach bez reálnej náplne práce. Ako dôsledok tohto všetkého vznikajú predovšetkým individuálne konflikty na podnikovej úrovni. Konkrétny zamestnanec ich pravidelne začína riešiť až vtedy, keď sa zhorší jeho doterajšia pozícia. A to už býva neskoro.

 

Co s tím mohou dělat?

 

Ak v dotknutej firme nefungujú žiadne odbory, nasleduje hľadanie riešenia ad hoc a na vlastnú päsť. Bez skúseností, znalosti pracovnoprávnej legislatívy a parametrov už platnej pracovnej zmluvy, ktorú vytváral zamestnávateľ. Na druhej strane stola bude pravdepodobne sedieť skúsený profesionál, ktorého platia za to, aby zabezpečil výkonnú a lacnú pracovnú silu vo firme. Pri takýchto podmienkach neostáva nič iné, len dotknutému zamestnancovi alebo zamestnankyni popriať veľa šťastia.

Fungujúce odborové organizácie však naopak majú prehľad o pracovných podmienkach, mzdovej hladine, aktuálnom vývoji a trendoch v legislatíve, o rozhodnutiach súdov, presadzovaní záujmov zamestnancov a disponujú kontaktnými sieťami zástupcov zamestnancov centrálach nadnárodných spoločností na Slovensku, prípadne v európskych zamestnaneckých radách. Často zastupujú zamestnancov, a preto by mohli nadobudnúť istú rutinu pri riešeniach sporov. V ideálnom prípade majú zástupcovia odborových organizácií analytické schopnosti a vedia zasiahnuť (napríklad pripomienkovaním) do legislatívneho procesu.

 

A neorganizovaný zaměstnanec nic nezmůže?

 

Napríklad anglicky hovoriaci programátor v Bratislave je zástupcom tej najmenej zraniteľnej skupiny zamestnancov. A čo môže urobiť? Môže sa rozhodnúť, či ostane alebo odíde preč. Rozhoduje sa na základe zlomku informácií, ktoré sú preňho dostupné. Má zopár desiatok známych v niekoľkých firmách. Aké informácie však má o plánovaných zmenách, ako pozná ostatné oddelenia, ako rieši vlastné problémy, a čo zvyšok zamestnancov a zamestnankýň? Tiež si pomôžu zmenou zamestnávateľa?

Všetky väčšie firmy v sektore sa združujú do desiatok obchodných komôr a spolkov na rôznych platformách. Neustále si vymieňajú informácie, platia si množstvo poradenských firiem, právnikov, ekonómov, porovnávajú mzdové hladiny pre rôzne pozície, podporujú „ideologicky uvedomelé“ think-tanky, spoločne lobujú u zákonodarcov. A to aj vtedy, keď si na pracovnom trhu priamo konkurujú. Robia to nepretržite. Odporúčam pozrieť sa bližšie na činnosť takýchto zástupcov zamestnávateľov a firiem.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *