2019 04 Audre LordeTematický KapitálIntímny dialóg so zraneným telom

Dominika Moravčíková Dominika Moravčíková11. apríla 201930

 

 

Čítanie Rakovinových denníkov (The Cancer Journals) od Audre Lordovej v ďalšom veku rakoviny prsníka

 

Denníky Audre Lordovej z roku 1980, ktoré podľa jej vlastných slov „ilustrujú proces toho, ako integrovala (…) krízu do svojho života“, vznikali v období šesť mesiacov po jej radikálnej mastektómii, vykonanej na jeseň 1978. Jej otvorená a srdcervúca reflexia choroby a liečenia predstavuje stále relevantnú lekciu o akceptácii rôznych stavov a premien vlastného tela (aj v rámci intímnych vzťahov s inými ľuďmi), inakosti, traumy a nezvratnej alterácie celého bytia zásahom choroby – od uvedomenia si vlastnej konečnosti po prijatie vrstiev bolesti, ktoré zahŕňajú intímny dialóg so zraneným telom aj stále naliehavejšie otázky environmentálnej spravodlivosti. Tento text prehodnocuje významy plynúce z Rakovinových denníkov o štyri dekády neskôr, na prahu klimatickej katastrofy a v kultúrnom prostredí kolonizácie ženských tiel diktátom vzhľadu a zdiskrétnenia choroby v nových rozmeroch a komplikovanejších formách.

 

Na úvod považujem za dôležité vysvetliť moju vlastnú pozíciu a rétoricky sa opýtať, čo môže biela žena z postkomunistickej krajiny východnej Európy, ktorá dosiaľ neprekonala závažnú chorobu, vyčítať a kontextualizovať z veľmi osobného textu afroamerickej poetky z Brooklynu a dcéry imigrantov s postihnutím zraku, ktorá prekonala rakovinu prsníka a radikálnu mastektómiu. Odpoveď znie: málo, ale viac než nič. Moje stotožnenie sa na základe rodu je prítomné, ale ak by som tvrdila, že dostatočné, odsunulo by to na druhú koľaj marginalizáciu na základe rasového pôvodu a ochorenia ako niečo, čo nie je pre poučené čítanie tohto Lordovej diela centrálne. Nejde teda o polemiku, do ktorej by som mohla vstupovať ako povolaná, a ani tak do nej nechcem vstúpiť: nemôžem celkom povedať, že Lordovej hlas je mojím hlasom, či apropriovať jej výroky na svoju emancipáciu, pretože to nie je moja emancipácia. Považujem za potrebné byť kritická k predstave, že ženy zdieľajú akýsi spoločný kód naprieč spektrom etnicít, sexualít, tried a telesnej normativity či inakosti, ktorý umožňuje splynutie rozličností a dokonalé vzájomné pochopenie svojich skúseností a individuálnych identít. To ale neznamená, že Rakovinové denníky od Audre Lordovej nie sú vplyvný kultúrny text naprieč týmito kategóriami. Uvedomujem si, že Lorde ako žena z (naj)nižších priečok reťazca útlaku týmto textom vykonala kultúrnu prácu aj pre mňa, v kategórii rodu a sexuality normatívnu ženu, ktorá nikdy nečelila systémovej diskriminácii na základe rasy a ktorá nikdy nemala mastektómiu, ale raz môže mať.

 

Problém s mojou nepovolanosťou za mňa do istej miery vyriešila Lorde samotná. Necháva mi totiž voľný priestor na analytické čítanie jej denníkov práve tým, že v ňom kritizuje predstavy o nemožnosti pochopenia cudzej skúsenosti na základe priepastného rozdielu rasy: hovorí o „fraškách separácie“, ktoré nás ukracujú o vytváranie spoločného poznania a jazyka.

 

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *