Keď pätnásteho októbra 2023 po ôsmich rokoch vládnutia PiS konečne vyhrala opozícia, oddýchlo si nielen Poľsko, ale aj celý svet. Noviny v celej Európe entuziasticky písali o tom, že v Poľsku konečne vyhrala „liberálna opozícia“. Som rada, že osud mojej rodnej zeme nie je Európe ľahostajný, no všadeprítomné heslá „liberálna opozícia“ ma trochu rozosmiali. Bola som šťastná, tak ako mnohí, že Poľsko sa konečne prestane strápňovať a vystúpi z mentálneho stredoveku, do ktorého sa za posledné roky dostalo. Na druhej strane som však mala chuť napísať všetkým redakciám a vysvetliť: „milí redaktori a redaktorky, naša opozícia je núdzová, polepená z rôznych strán, je ako šarkan z recyklovaných fliaš a igelitiek, ďaleko nepoletí“. Nazývať poľskú opozíciu liberálnou je ako nazývať hudbu Avril Lavigne punkom alebo sójové rezy marcipánom (moja poklona sójovým rezom). Posledných osem rokov priviedlo Poľsko na pokraj katastrofy: pandémia a vojna na Ukrajine, kríza na poľsko-bieloruskej hranici, smrť mladých žien v poľských nemocniciach kvôli sprísneniu potratového zákona – to všetko prispelo k tomu, že ľudia, ktorí ešte donedávna deklarovali, že nemajú chuť sa s nikým spájať, to konečne urobili. Keď strana Razem (Spolu), ktorej logo je zjavne inšpirované logom španielskej ľavicovej strany Podemos, v roku 2015 začala svoju politickú dráhu, [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Dráma v divadle – rok (alebo trochu viac) zo života jednej varšavskej inštitúcie
Ďalší
