Hon na migrantov v Rusku

29. 4. 2025

Pred desiatimi rokmi žilo v Rusku veľké množstvo migrantov. Dnes si však občania susedných krajín hľadajú iné možnosti presídlenia. Nacionalistické nálady vybičované vojnou a islamistickým útokom na Crocus City Hall v marci 2024 vyústili do prenasledovania nelegálnych pracovníkov. Až natoľko, že to začína zasahovať aj vojnovú ekonomiku, ktorá prichádza o časť potrebnej pracovnej sily.

Zatiaľ čo ruský vojensko-priemyselný komplex beží na plné obrátky, krajina trpí vážnym nedostatkom pracovnej sily – odhaduje sa, že jej chýba päť miliónov pracovníkov, čo predstavuje 6,8 % aktívnej populácie.¹ Kvôli nízkej pôrodnosti v 90. rokoch má Rusko nedostatok mladých zamestnancov. Od roku 2020 prišlo o dva až tri milióny pracujúcich v dôsledku pandémie COVID-19, mobilizácie do armády a exilu odporcov vojny.² Navyše, civilné sektory hospodárstva trpia tým, že pracovnú silu presúvajú do zbrojárskeho priemyslu.

V posledných desaťročiach sa Rusko pri riešení demografického úbytku opieralo o migrantov. V roku 2013 sa na jeho území nachádzalo sedem až osem miliónov zahraničných pracovníkov, čo ho podľa OSN zaradilo na druhé miesto na svete medzi krajinami s najvyšším počtom migrantov. Dnes ich je trikrát menej.³ Postupom času sa spektrum krajín, odkiaľ migranti prichádzajú, zužuje – súvisí to s poklesom počtu ľudí hovoriacich po rusky v postsovietskych štátoch, ako aj s tým, že ich ekonomiky sa čoraz viac orientujú na európsky trh. Od roku 2014 napríklad klesol počet pracovníkov z Moldavska zo 700 000 na 80 000.⁴ V roku 2024 pochádza takmer 90 % zahraničných pracovníkov v Rusku z troch krajín: Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgizska. V priebehu rokov 2010 ruské úrady prijali reformu, ktorá umožnila legalizovať veľkú časť z nich.

Podľa Konfederácie práce Ruska – jedného z dvoch hlavných odborových zväzov v krajine – však väčšine zahraničných pracovníkov bol odopretý prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a dôchodkovému systému. Hoci dané opatrenie znížilo náklady na pracovnú silu pre podniky, zároveň oslabilo motiváciu ľudí – najmä kvalifikovaných odborníkov – prichádzať za prácou do Ruska. Zároveň, keďže úmrtnosť je jedenapolkrát vyššia než pôrodnosť, populácia v krajine naďalej rýchlo starne.

Tri milióny migrantov opustili Rusko po dvoch vlnách devalvácie rubľa – v roku 2015 a začiatkom roku 2022 – a v dôsledku pandémie. Tieto straty sa nepodarilo nahradiť, najmä pre rastúci dopyt po pracovnej sile v krajinách pôvodu. V Uzbekistane, najľudnatejšej krajine Strednej Ázie, ekonomika rastie tempom približne 6 % ročne, čo udržuje vzdelanú mládež v mestách. V tomto kontexte ruský trh láka už len málo kvalifikovaných pracovníkov z vidieckych oblastí. Okrem toho čoraz viac obyvateľov Strednej Ázie hľadá uplatnenie inde – v Južnej Kórei, Spojených arabských emirátoch, Turecku či v krajinách Európskej únie.

Zbavení vodičských preukazov

Situácia sa zhoršila po začiatku vojny na Ukrajine. Konflikt spôsobil prudký nárast sledovanosti novinárov, blogerov a influencerov – neraz bývalých pravicových extrémistov – ktorí šíria rasistické idey. Hoci tieto názory spočiatku mali v Rusku len obmedzený vplyv na verejnú mienku, xenofóbne nálady začali rýchlo narastať po džihádistickom útoku spáchanom v marci 2024 v koncertnej sále Crocus City Hall na predmestí Moskvy, ako aj po sérii nepokojov vo väzniciach, ktoré počas nasledujúceho leta rozpútali islamisti. Podľa prieskumu Levada Centra až 56 % opýtaných uviedlo, že by podporili zákaz vstupu alebo obmedzenie dĺžky pobytu pre migrantov zo Strednej Ázie.⁵ Podľa výskumného centra Sova sa počet rasisticky motivovaných útokov na uliciach v rokoch 2023 a 2024 takmer zdesaťnásobil.⁶

Po útoku na Crocus City Hall mali desaťtisíce ľudí problémy pri vstupe do Ruska. Pravicoví extrémisti sa dnes spolu s políciou zúčastňujú na „preventívnych“ raziách na trhoch a v mešitách a ich spolupráca s bezpečnostnými zložkami sa čoraz viac prehlbuje.⁷ Situácia je natoľko znepokojujúca, že Kirgizsko a Tadžikistan odporučili svojim občanom, aby sa vyhli cestám do Ruskej federácie.⁸

Guvernéri stupňujú svoju iniciatívu v oblasti bezpečnosti. Vyše tridsať regiónov zakázalo migrantom pracovať – najmä ako taxikári, ale aj v obchode či školstve. Podľa Olega Cheina, spolupredsedu Konfederácie práce Ruska (KTR), tieto opatrenia postrádajú akúkoľvek ekonomickú logiku: „Kuriér sa nestane sústružníkom, takže k žiadnemu reálnemu presunu pracovnej sily do priemyslu nedôjde.“ Tento vlastenecký zápal však môže pomôcť kariére niektorých úradníkov. Počas stretnutia v okrese Dolgoprudnyj na severe Moskvy vyzval podplukovník ministerstva vnútra políciu moskovskej oblasti k „vyčisteniu regiónu, aby ho nezatemňovala prítomnosť cudzincov“.⁹ Situácia zašla až tak ďaleko, že vedenie spoločnosti Yandex Go, najväčšej platformy na objednávanie taxíkov v krajine, bije na poplach: v Rusku údajne chýba takmer 130 000 vodičov.¹⁰

Vladimír Putin v auguste podpísal zákon, ktorý umožňuje vyhostenie cudzincov v nelegálnom postavení bez súdneho procesu – títo ľudia budú čoskoro zaradení do osobitného registra. V decembri sa podmienky ešte sprísnili: do 30. apríla musia všetci cudzinci odovzdať úradu svoje biometrické údaje a predložiť doklady potvrdzujúce zamestnanie a znalosť ruského jazyka. Tí, ktorí tieto povinnosti nesplnia včas, prídu o základné práva – nebudú môcť šoférovať, využívať bankové služby, registrovať majetok, uzatvárať či rušiť manželstvo, a dokonca ani zapísať deti do školy. Na základe ďalšieho zákona, schváleného koncom decembra, budú deti cudzincov, aj keď sú v krajine legálne, musieť absolvovať jazykový test z ruštiny, ak chcú študovať vo verejnej škole. Nový legislatívny návrh navyše plánuje zrušiť možnosť zlúčenia rodiny. Od júla má štát navyše právomoc odňať občianstvo osobám, ktoré ho nadobudli len nedávno a vyhýbajú sa vojenskej službe. Alexander Bastrykin, predseda vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (orgán podriadený prokuratúre), vyhlásil, že bolo „chytených“ už 30 000 takýchto „zlých“ občanov, pričom 10 000 z nich bolo násilne vyslaných na front.¹¹ Niet divu, že v roku 2023 počet žiadostí o udelenie ruského občianstva klesol na polovicu v porovnaní s rokom 2021. Táto xenofóbna kampaň pôsobí paradoxne v kontexte nedostatku pracovnej sily, rastúcej ekonomiky (ktorá má v roku 2024 dosiahnuť približne 3,9 %) a rastúcich miezd, ktoré sú dôsledkom politiky tzv. „vojnového keynesianizmu“. Zdá sa však, že nacionalistická mobilizácia zatiaľ víťazí nad ekonomickou racionalitou.