Čo tento rok najviac zarezonovalo v hľadáčiku vedúceho filmovej rubriky Kapitálu Mateja Sotníka? Nasledujúci výber pozostáva prevažne z filmov videných v ostatnom roku na medzinárodných filmových festivaloch Berlinale či Ji.hlava. Jednotlivé filmy neraz spája vychýlenie sa z normy spoločenských očakávaní, ale aj zo zaužívaných noriem kinematografických.
Ema (2019)
Skupina tanečníčok okupuje verejný priestor v prístavnom meste Valparaíso v Čile, ktorý ovláda eklektickou tanečnou choreografiou. Kamera zdôrazňuje mestský reliéf, ktorým efektne jazdí prenasledovaná tanečnou formáciou, čo umocňuje soundtrack od E$tado Unido a Nicolasa Jaara. Tanec tu znamená autentické cítenie svojho tela aj prenikanie iným telom. Tanec je formou sexu. Sex je formou revolúcie. Oscarový čilský režisér Pablo Larraín vo svojom najnovšom filme Ema projektuje nové formy vzťahovosti v medziach radikálnej imaginácie. Zobrazuje sebavedomú mladú komunitu, ktorá rezignovala na zažité vzorce. Sloboda, ktorej sa oddávajú postmileniáli v Eme, zapletá životy druhých do krajných konštelácií a rozrušuje spoločenské schémy. Larraín exploatuje klipovú estetiku v duchu vyprázdneného „cool“. Práve tento štýl však umožňuje zažiť Emu ešte taktilnejšie.
Film je zadarmo dostupný online na platforme MUBI.
The Dilemma of Desire (2020)
Dokumentárny film The Dilemma of Desire americkej režisérky Marie Finitzo predostiera divácky veľmi atraktívnym spôsobom široký spoločenský obraz o klitorise a búra tabu o ženskej rozkoši. V učebniciach biológie sú mužské pohlavné orgány často zobrazované omnoho podrobnejšie, muži boli zároveň tými, ktorí po celé desaťročia dizajnovali nástroje ženského uspokojenia doslova na svoj obraz. The Dilemma of Desire prichádza s konceptom „klitokracie“ a „klitorálnej gramotnosti“, ktorý zobrazuje ženskú rozkoš ako mimoriadne komplexný fenomén a kladie ju do súvislostí s politickým vývojom. Veľká časť spoločnosti totiž dodnes ani nevie, ako vlastne klitoris vyzerá. Vysokoprofilový dokument štýlovo a dramaturgicky pripomína dokuformáty od Netflixu. Neznáme skutočnosti a neustále sa valiace podnetné výpovede angažovaných feministických osobností prevažne z amerického prostredia ponúkajú namiesto filmovej inovácie delikátny odkaz o potrebe inovácie myslenia más. Pretože zrovnoprávnenie by malo implikovať aj zrovnoprávnenie rozkoší.
Diskusiu s režisérkou nájdete online.
Fantasmas: Caminho Longo para Casa (2019)
Debutovej snímke portugalského režiséra Tiaga Siopu sme so spoluporotcami Petrom Borkovcom a Christopherom Smallom v rámci súťažnej sekcie First Ligths na tohtoročnom MFDF Ji.hlava udelili hlavnú cenu pre jej nádherný filmový štýl a imerzívnosť spirituálneho rozprávania. Tento malý epos načrtávajúci celý mytologický svet je krehkou filmovou esejou o pamäti, ľudských koreňoch a okamihoch, v ktorej sa prítomnosť prepája s minulosťou aj budúcnosťou. Dokumentárnej realite vo filme slúži mystická fikcia. Spolu vytvárajú iniciačný príbeh o dospievaní a stávaní sa umelcom, ktorý sa odohráva v prepojení s tým, odkiaľ prichádza hlavný protagonista – brat a alter ego režiséra. Fantasmas: Caminho Longo para Casa (Fantázie: Dlhá cesta domov) je filmom vo voľnom verši.
Anne at 13,000 ft (2019)
Anne at 13,000 ft od kanadského režiséra a scenáristu Kazika Radwanského je príbehovo rozvoľneným, motivicky priezračným a herecky improvizačným hraným filmom o mladej žene s dušou dieťaťa. Melancholická Anne nosí vo svojom vnútri niečo spaľujúce, čo jej miestami umožňuje, a miestami aj znemožňuje žiť v realite dospelého života. Nie náhodou je zamestnaná v škôlke, kde však jej porozumenie s deťmi naráža na kritiku frustrovaných kolegýň. Neochota zaradiť sa do spoločenských normatívov robí z Anne čudáčku, ktorej poskytuje slobodu tréning zoskoku s padákom z výšky trinásťtisíc stôp. Hlavnú úlohu stvárnila Deragh Campbell, vychádzajúca hviezda kanadského nezávislého filmu.
Never Rarely Sometimes Always (2020)
Ďalšie vydarené „indíčko“ od americkej režisérky Elizy Hittman zarezonovalo začiatkom roka na Sundance aj Berlinale. Štýlovo ide o typický „mumblecore“, ktorý je portrétom stredoškoláčky z bigotného amerického malomesta, odohrávajúcim sa počas niekoľkých dní. Sedemnásťročná Autumn neplánovane otehotnie a rozhodne sa potajomky odísť do New Yorku, aby podstúpila legálnu interrupciu. U nás v súčasnosti čoraz naliehavejšia a spoločnosť polarizujúca otázka dostupnosti interrupcií je vo filme obohatená o autentické zobrazenie fenomenológie tínedžerského sveta Autumm, pre ktorú sa podniknutá cesta stáva nezabudnuteľným výletom do kozmopolitného mesta po boku svojej najlepšej kamarátky.
Film je dostupný online na Amazon Prime.
Služobníci (2020)
Ak sa v posledných rokoch veľa píše o tom, ako slovenská kinematografia vstáva z popola, ozajstný a po všetkých stránkach presvedčivý obsah dnes tomuto tvrdeniu dáva druhý celovečerný film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského s názvom Služobníci. Patrí k tomu najlepšiemu, čo u nás za poslednú dekádu vzniklo. Služobníci sú príbehom mladých mužov – budúcich kňazov hľadajúcich vnútornú slobodu a Boha v bezbožnom režime, ktorý ich núti buď so Štátnou bezpečnosťou proti svojim morálnym princípom kolaborovať, alebo sa svojou činnosťou potajomky, riskantne a so strachom, pravidlám štátu vzpierať. Zrazu je tu úchvatný slovenský film noir, ktorý nielenže žne pozitívne kritiky naprieč rešpektovanými zahraničnými médiami, ale domácemu publiku už nemusí pripadať akosi podivne a nestráviteľne.
Filmový podcast Kapitalx s Ivanom Ostrochovským.
Film bude určite čoskoro opäť dostupný online na Kino Doma.
Biela na bielej (2020)
Príkladom svetového slovenského filmu je absolútny víťaz tohtoročného jihlavského festivalu dokumentárnych filmov Biela na bielej od Viery Čákanyovej. Fakt, že režisérka prichádza len rok po snímke FREM (2019) s druhým filmom nakrúteným na Antarktíde, môže pôsobiť dojmom exploatácie, v skutočnosti má však divák či diváčka pred sebou, na rozdiel od zámerne celkom odľudšteného pohľadu umelej inteligencie v sci-fi prevedení vo FREM-e, navýsosť ľudskú spoveď, ktorá je hlboko introspektívnym a autorským vyjadrením. Čákanyová si prešla izoláciou ešte dávno pred pandémiou, a to úplne mimo reálií civilizovaného sveta. Biela na bielej je práve o konflikte, v akom sa ocitá imanentný materialistický svet so svetom transcendentnej prírody, nad ktorým, bohužiaľ, vyhráva.
Autor je filmový kritik a distribútor z Film Expanded
