Ťažko si predstaviť staršiu inštitúciu, než je práve rodina. Prečo sa jej venovať v roku 2021?

Pretože sa zdá, že dnes, v roku 2021, je na Slovensku rodina všade vo verejnom priestore. Minimálne o nej neustále hovoria naše politické elity (a iní hodnostári). Blíži sa Medzinárodný deň rodiny (15. máj), takže som zvedavá, čo nové sa od nich v tomto mesiaci o rodine ešte dozvieme. Určite by sme si mali všímať to, či je v ich rétorike prítomná – či už explicitne alebo implicitne – predstava toho, ako by rodina mala vyzerať, aká rodina je dobrou a slušnou rodinou. Myslím, že môžem hovoriť za celý kolektív Kapitálu, že práve tieto normatívne pohľady ideológie rodiny považujeme za opresívne. Problém je aj v tom, že táto rétorika rodiny nezriedka romantizuje a heroizuje, hľadí na rodinu ako na inštitúciu, ktorá vyrieši všetko zlo „sveta tam vonku“. Táto rétorika preceňuje funkcie a možnosti slovenských rodín v náročných časoch. Nie každá rodina je pre všetky jej členky a členov bezpečným miestom, nie každá rodina zvláda svoju ekonomickú situáciu, nie každá rodina sa najlepšie postará o svojich členov a členky, a už vôbec netvoria každú rodinu biologická mama, otec, dve deti a pes. Poznáš iniciatívu Hrdí na rodinu? Tak toto číslo Kapitálu chce byť na rozdiel od nej realistické voči rodine. Chceme hovoriť o tom, aké rôzne rodiny sú, a hovoriť o problémoch, ktorým čelia. Stretla som sa v konzervatívnej rétorike s tým, že by sme sa mali (vo vede aj verejnom sektore) venovať „normálnym“ rodinám, tým „nepatologickým“. Nezriedka potom nasleduje myšlienka, že skutočný problém „normálnych“ rodín je to, že majú málo detí. To počúvame aj od ministra financií. S radosťou ti môžem povedať, že demografická krivka nie je vôbec témou tohto čísla.

Hovoríš, že toto číslo chce byť voči rodine realistické. Ako sa to prejavuje v textoch, ktoré tu naše čitateľstvo čakajú?

My sa v tomto čísle na rodinu nepozeráme ako na nejakú ružovú skrinku, do ktorej sa bojíme nahliadnuť, práve naopak. Autorky a autori aktívne diskutujú o tom, ako zvládať prácu a starostlivosť; aké očakávania máme od jednotlivcov a rodiny, ak sa v nej deje násilie; ale hlavne o tom, čo môže i nemôže rodina jednotlivcovi dať. V neposlednom rade prinášame aj tému rodičovstva párov rovnakého pohlavia, keďže sa o nej debatuje aj v národnej rade, no zamýšľame sa aj nad tým, či možno rodinu úplne oddeliť od spoločenských očakávaní, ktoré od nej máme, či je to vôbec možné. Je veľa spôsobov, akými sme mohli tému rodiny uchopiť, a aj keď sme mnohé témy a perspektívy nepokryli, tak verím, že sme si pekne pripomenuli Medzinárodný deň rodiny. Rodiny sú inštitúcie, ktoré patria aj nám.

Veronika Valkovičová

S kurátorkou čísla sa zhováral Tomáš Hučko

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Kapitál, 2021 — projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia