Téma aprílového čísla Kapitálu – Postihnutie zdravím – odkazuje na text Kateřiny Kolářovej Postiženi normalitou: Disability art jako způsob (re)imaginace alterity, ktorý vyšiel v českom periodiku Studia paedagogica v roku 2014. Témou čísla, ktoré držíte v rukách, je problematizácia „iného“ tela v medicínskych procesoch a v zdravotnej starostlivosti. Iné telá sme v kontexte tejto starostlivosti poňali cez ich subjektivitu v neoliberálnych štruktúrach, vo svetle súčasnej wellness doktríny či moralizujúceho diskurzu, ktorý sa o čomkoľvek „inom“ vedie. Pod slovami „postihnutie zdravím“ myslíme aj pozíciu „iného“ tela v medicínskom systéme a štruktúrach, ktorých cieľom je zbaviť toto telo jeho inakosti, rozkúskovať, zatriediť ho a nakoniec znormalizovať. Len tak môže toto telo vo formalizovanom zdravotnom systéme pretrvať. Pojem „normálne“, v tomto prípade zdravé telo, zároveň chápeme ako koncept, ktorý samotné „postihnutie“ vytvára.
Sme rady a radi, že v tomto čísle môžeme uverejniť hneď niekoľko silných osobných výpovedí, ktoré hovoria o lekárskom prístupe k trans ľuďom a ich telám. Venujú sa aj politickým diskurzom, ktoré slovo trans v médiách sprevádzajú. Za texty, ktoré problematizujú pozíciu trans ľudí v českom a slovenskom (nielen) medicínskom diskurze, majú naše poďakovanie Romina Kollárik, Marie Feryna, Péťa Bielicki a Nikola Borovičková. O slovenskom preklade monografie americkej spisovateľky Susan Faludi, v ktorej spracováva komplexné a mnohovrstevné metamorfózy identít svojho odcudzeného rodiča, napísala Kristína Kállay.
Chronická bolesť a chronická choroba môžu rovnako stelesňovať inakosť, pretože narážajú na súčasné ponímanie produktivity a efektívnosti ako najvyšších hodnôt. O ľuďoch, ktorí nimi trpia, píšu Tomáš Hučko a Michael Papcun. Vít Havránek sa rozprával s francúzskym filozofom Jacquesom Rancièrom o paralelách medzi spoločenským vedomím o zdraví a hospodárskym rozvojom. Wellness doktríne a víkendovej kúpeľnej turistike sa venuje Martin Zaiček vo svojom texte o „tekutej kúpeľnej paradigme“. Ján Ballx vo svojej eseji hovorí o biopolitických aspektoch elektronickej zdravotnej karty, „výdobytku“ moderného slovenského zdravotníctva. V texte Kristíny Országhovej o francúzskej umelkyni dánsko-guyanského pôvodu, Tabite Rezaire, sa dozviete o liečení ako forme dekolonizácie, ktorá nám umožňuje vytvárať spoločenstvá bez vykorisťovania a ozdravuje traumatizovanú historickú pamäť. Súčasťou tohto čísla je aj práca PMS (Power Makes us Sick), kreatívneho výskumného projektu, ktorý sa zameriava na autonómne praktiky týkajúce sa zdravia z feministickej perspektívy. PMS vytvára nástroje solidarity, rezistencie a sabotáže, ktoré nám môžu dopomôcť k planetárnemu well-being-u.
Už pri zrode samotnej témy aprílového čísla Kapitálu nám bolo jasné, že jeho autorský kolektív chce uznať svoju vlastnú subjektivitu v medicínskych procesoch a procesoch starostlivosti. Číslo si dalo za cieľ dať priestor ľuďom s telesným a mentálnym znevýhodnením – priniesť ich hlas do popredia. Presne o to sa pokúsili texty Miriam Kaniokovej, Ondřeja Škrabala a Veroniky Valkovičovej. Veľmi si ceníme tiež možnosť publikovať autoetnografické zápisky z terénneho denníka Daniely Komanickej, sociálnej antropologičky, ktorá sama školí svojich zdravotných asistentov a asistentky. Skúsenosť ľudí s telesným a mentálnym znevýhodnením vnímame ako relevantný zdroj poznania, ktorý nesmie byť marginalizovaný. Dnes je to bohužiaľ bežné. Chápeme, že realita, ktorú títo ľudia prežívajú, poskytuje jedinečný pohľad, z ktorého môžeme objaviť a skúmať systémy útlaku, ktorým sme vystavené a vystavení.
Na záver sa chceme s naším čitateľstvom podeliť o vlastný proces ozdravovania či odstraňovania pozostatkov mocenského systému. V aprílovom čísle publikujeme tzv. Kódex feministickej umeleckej inštitúcie. Týmto sa k nemu zároveň hlásime a zaväzujeme sa dodržiavať tie princípy, ktoré už v súčasnosti dodržiavať vieme a sľubujeme, že budeme kontinuálne pracovať na splnení tých, ktoré ešte splniť nedokážeme. Cieľom Kapitálu je aj prostredníctvom tohto kódexu vytvoriť rovnováhu medzi jeho vnútorným fungovaním a prezentovaním sa navonok.
Feministický kolektív mesačníka Kapitál
