„Dnes sa zdá, že komiks sa v nasledujúcich rokoch bude rýchlo rozvíjať; môžeme očakávať tisícky jeho výtlačkov, nie pár kúskov. Preniknú na stredné školy, fakulty, do armády a všade tam, kam ľavicová ,politika‘ v jej užšom chápaní ešte len začína získavať prístup. Komiks je totiž ,naším‘ v tom zmysle, v akom nemôžu byť ,našimi‘ ani len podzemné noviny. Komiks je skrátka vitálnou silou pri akomkoľvek politickom smerovaní,“ napísal v roku 1969 v dnes už kultovej eseji Komiks Kountermedia historik Paul Buhle. Tento text vám prinášame v preklade Martina Makaru spolu s predslovom, ktorý Buhle napísal pre Kapitál a kde svoju esej po päťdesiatich rokoch reflektuje. V eseji opisuje rozvíjajúcu sa undergroundovú komiksovú scénu a ukazuje, prečo by si toto médium mala osvojiť aj americká Nová ľavica. My si takisto myslíme, že komiks zďaleka nie je len platforma dobrodružných príbehov pre mládež, ale má potenciál odhaľovať ideológiu, v ktorej žijeme a niesť v sebe dôležité posolstvá.
Môžeme to vidieť v rozhovore s Kelly Sue DeConnick, autorkou feministického komiksu Bitch Planet (komiks vychádza v lete v slovenskom preklade našej redaktorky Kristíny Kállay), v rozbore environmentálnych komiksov od Martina Tomanka či v dejinách politického komiksu vo svete (Pavel Kořínek) i u nás (Peter Karpinský). Ako s týmto médiom pracuje ľavica zistíte v texte Martina Makaru o tom, ako sa v komikse zobrazoval bývalý líder britských labouristov Jeremy Corbyn, či v texte o knihe Ako čítať Káčera Donalda, ktorá analyzuje, ako sa vplyv imperializmu a kolonializmu ukazuje v Disneyho legendárnej komiksovej sérii.
Aj keď komiksové postavy zvyknú hovoriť v bublinách, svet komiksu už dávno nie je záležitosťou akejsi fanúšikovskej bubliny, ktorá vyhľadáva zábavné príbehy o superhrdinoch. Z tej bubliny už dávno vystúpil a stal sa súčasťou širšieho politického diskurzu a je načase venovať mu náležitú pozornosť.
