Ľudia ťa ponižujú, ale v konečnom dôsledku si to predplatné aj tak zaplatia

„Keď vezmeme sexualitu do vlastných rúk a použijeme ju, zahanbujú nás za to. Aj keď muži to robia v každej situácii – fetišizujú nás. Keď to samy využijeme a zarobíme na tom, tak to je hotová katastrofa. Čo sme si to dovolili?“

Názov platformy OnlyFans sa v poslednom čase skloňuje v populárnej kultúre a médiách, a to hlavne od začiatku pandémie COVID-19. Tvorba digitálneho erotického obsahu bola vždy zisková, no v uplynulých rokoch sa jej ťažisko presunulo z profesionálnej produkcie k práci z domu. Najväčšmi sa o to pričinila popularizácia platformy OnlyFans a platformovej sexuálnej práce ako takej, ktorá zjednodušila zarábanie na tvorbe erotického obsahu.

Toto zjednodušenie sa však nevyhnutne nespája so znížením pracovnej vyťaženosti, skôr s odstránením bariér pred vstupom do online sexbiznisu. Presnejšie, ide o zavedenie flexibility v súvislosti s typom a množstvom obsahu a tiež väčšej autonómie na pracovisku. Odpadá nutnosť osobného kontaktu s klientelou, výrazným prínosom je väčšia istota v súvislosti so mzdou. Platformy, ktoré sprostredkúvajú sexuálny obsah, za popularitu vďačia nielen sociálnej izolácii, ale aj ekonomickej kríze a kultúre „side hustle“. Žiadna z respondentiek v tejto reportáži nepracuje výhradne v sexbiznise.

Karolína pracuje na rôznych platformách, prevažne na Fansly a PornHube, ale má aj „vanilkovú“, teda konvenčnú prácu. Na OnlyFans pôsobí Táňa, ktorá sa sexbiznisu venuje v rôznej intenzite popri čašníckej a umeleckej práci. Mária je študentkou denného štúdia na VŠ, ktorá si privyrába rôzne, napríklad predajom fotiek na Fanvue. Uvedené mená sú pseudonymy, nie ich skutočné mená ani tie, pod ktorými vystupujú. Titulok aj medzititulky sú citáty respondentiek alebo výrazy, ktoré použili pracovníčky v sexbiznise.

V čase reálneho poklesu miezd, keď jeden plný úväzok nemusí stačiť na pokrytie životných nákladov, nastáva boom práce prostredníctvom digitálnych platforiem popri zamestnaní. Práca v online sexbiznise slúži pre mnohých ľudí nielen ako spôsob prežitia, ale aj ako únik pred stereotypnou a prekérnou prácou. Tvorba sexuálneho obsahu prináša flexibilitu, autonómiu a finančné ohodnotenie, aké práca v kancelárii alebo v kaviarni neposkytuje. Zárobok sa tu odvíja od množstva času a zdrojov, ktoré človek investuje do svojej práce. Nejde však o obrovské sumy, väčšina tvorcov a tvorkýň takéhoto obsahu si tým iba privyrába. Karolína, Táňa aj Mária majú rôzne motivácie, ale neplánujú pracovať v sexbiznise na plný úväzok.

Zaujímavé je prepojenie medzi dopytom po erotickom obsahu, a teda jeho obrovskou ziskovosťou, a stigmatizáciou a kriminalizáciou pracovníčok v sexbiznise. Vychádza pobúrenie nad rozmachom platformy OnlyFans z úprimného strachu o bezpečnosť a život tvorkýň jej obsahu, alebo ide o klasickú morálnu paniku spojenú s ľudskou (a osobitne ženskou) sexualitou? Je práca v sexbiznise inherentne ponižujúca a vykorisťujúca, alebo je prostriedkom na oslobodenie sa spod patriarchálneho majetníctva a nadvlády nad telom?

Chcela by som predstaviť iný pohľad – tvorba erotického obsahu je jednoducho práca. Nie je nutne jednoduchá, oslobodzujúca, ponižujúca ani vysnívaná. S istotou však môžeme povedať, že je prekérna, a to z veľkej časti kvôli tomu, ako spoločnosť vníma sex, ale aj prácu. V reportáži používam ženský rod a hovorím o tvorkyniach obsahu alebo pracovníčkach v sexbiznise, napriek tomu, že môže ísť aj o nebinárne osoby alebo mužov. Väčšinou však túto prácu robia ženy a feminíne osoby, čo ovplyvňuje spôsob, akým sa na ňu nazerá.

Keď už žijem vo svete, ktorý ma sexualizuje, tak nech mi za to aspoň platia

Táto reportáž sa zameriava na tvorbu a predaj explicitného digitálneho obsahu prostredníctvom digitálnej platformy, neopisuje rôzne iné formy práce v sexbiznise. Chcem zdôrazniť, že skúsenosť osôb pracujúcich výhradne online nebude totožná s offline alebo kombinovanou prácou. Toto zameranie na online sexbiznis môže vytvoriť mylný dojem o tom, aké je byť sexuálnou pracovníčkou, keďže predstavuje osoby, ktoré majú digitálne zručnosti, prístup na internet a nečelia kriminalizácii, násiliu a ohrozeniu zdravia v rovnakej miere ako ženy pracujúce v osobnom fyzickom kontakte so svojou klientelou. Sexuálne pracovníčky pochádzajú zo všetkých spoločenských tried, regiónov a rodinných situácií, môžu alebo nemusia mať blízko k závislosti alebo chudobe.

Sexbiznis sa v súčasnosti môže odohrávať aj exkluzívne online, teda v prostredí, ktoré je pre pracovníčky bezpečnejšie z hľadiska zdravia a rizika fyzického násilia. Pre množstvo z nich predstavovalo osobné stretávanie bariéru, ktorú digitálny sexbiznis odstránil. Platformy ako OnlyFans tiež dodali potenciálnym tvorkyniam sexuálneho obsahu istotu, že im dohodnutá odmena bude vyplatená. Komunikácia a konzumácia obsahu cez internet priniesla nové spôsoby, ako sa otvorenejšie stretávať s tabuizovanými témami.

Architektúra platforiem výrazne ovplyvňuje úlohy a pracovné podmienky tvorkýň obsahu. OnlyFans nemá domovskú stránku ani funkciu vyhľadávania podľa obsahu. Tvorkyne sú takto nútené vynaložiť čas a energiu na marketing na iných miestach, prevažne na sociálnych sieťach, s cieľom zvýšiť si dosah a odlíšiť sa od ostatných. OnlyFans nemá kvôli pravidlám Appstore a Google Play ani aplikáciu, dá sa používať iba cez prehliadač a upozornenia si musia pracovníčky nastaviť cez Telegram. Všetky respondentky zdôrazňovali množstve vykonanej práce, ktorá ostáva konzumentom a konzumentkám ich obsahu prakticky neviditeľná. Venujú sa nielen foteniu, natáčaniu a pridávaniu obsahu na platformu, ale aj manažmentu sociálnych sietí, rešeršovaniu a príprave nápadov, písaniu textov, komunikácii s predplatiteľmi, dohadovaniu spoluprác, zháňaniu pracovných pomôcok, finančnému manažmentu a administratíve. Tieto úlohy si vyžadujú aj finančný vklad. Príspevky nemôžu pozostávať len z fotiek pred zrkadlom. Táňa si preto občas zaplatí profesionálne fotenie, kupuje si oblečenie alebo sexuálne pomôcky.

Pracovníčky v sexbiznise však často riešia konflikt s používateľskými pravidlami na sociálnych sieťach ako Instagram. Kým reklama mimo OnlyFans a podobných platforiem je nevyhnutná, príspevky z nich bývajú často odstránené, hoci spĺňajú podmienky platformy. Okrem toho účty pracovníčok môžu byť algoritmom vyhodnotené ako nežiaduce a ich obsah môže byť skrytý. Karolína je opatrná s tým, čo zdieľa, a sama nemá takúto skúsenosť. Spomína však množstvo kamarátok, ktoré si museli založiť nové účty kvôli „úplným banalitám, ako sú napríklad fotky nôh“. Táňa tvrdí, že Instagram často mení pravidlá a nie je možné udržiavať si o nich prehľad. Sama má skúsenosť s cenzúrou aj na OnlyFans, ktorý nedovoľuje používať slová ako meet alebo fisting. Platforma jej tiež stiahla fotku, na ktorej mala odhalenú bradavku na verejnosti. V súčasnosti množstvo tvorkýň explicitného obsahu šíri na Twitteri upozornenia od OnlyFans, že im hrozí vymazanie profilu. Tvorca eyeohex píše: „Som si skoro istý, že moja stránka na OF bola zmazaná bez upozornenia. Stratil som kľúčový zdroj príjmu.“

Keď som pracovala v gastre, rovnako som predávala svoje telo

Prekérna práca označuje alternatívne alebo neštandardné formy práce, ktoré sa výrazne líšia od práce so štandardnou pracovnou zmluvou. Či je práca prekérna, sa dá určiť podľa toho, či nesie aspoň jeden z troch znakov prekarity. Tými sú nízke platové ohodnotenie, nedostatočný prístup k sociálnemu zabezpečeniu a neistota v súvislosti s budúcim zárobkom. Z tohto popisu prekérnej práce vyplýva, že prekarita je spektrum. Pracujúce v takýchto zamestnaniach menia zamestnanie podľa svojich individuálnych okolností a preferencií. „Gastro je veľmi nevďačná práca a toto trochu tiež, ale je to lepšie,“ hovorí Mária.

Flexibilitu a podnikanie na voľnej nohe sprevádza neistota, či vynaložený čas a energia budú viesť k dostatočnému zárobku, ako aj nedostatok ochrany pred sociálnymi rizikami. Inými slovami, ak nebudú môcť pokračovať v tvorbe obsahu kvôli chorobe alebo tehotenstvu a prídu o tento príjem, nezachytí ich žiadna záchranná sieť v podobe sociálnej podpory.

Neistotou zamestnania v tomto prípade môže byť aj neprehľadnosť pravidiel na platformách a sociálnych sieťach. Vymazanie účtu na Instagrame môže znamenať značný pokles príjmov a množstvo strateného času vynaloženého na vybudovanie klientely. V roku 2021 vydala platforma OnlyFans nové pravidlá, ktoré by nedovoľovali používateľstvu pridávať sexuálne explicitný obsah. Po reakcii verejnosti sa však rozhodla tieto pravidlá neimplementovať. V minulosti sa tiež objavili problémy aj v súvislosti so spoločnosťami, ktoré sprostredkúvajú platby. Márii sa ozvali klienti, ktorí si nevedeli zaplatiť predplatné na jej profile na Fanvue, pretože transakciu zablokovala banka. Karolína mimo platforiem používa PayPal, aj keď čelí riziku, že jej účet bude zmazaný, pretože PayPal nepodporuje platby za sexuálne služby.

Nechcem, aby ma niekto súdil za to, akú robím prácu

Komunikácia a konzumácia obsahu cez internet priniesla nové spôsoby, ako sa stretávať s doposiaľ tabuizovanými témami a toto tabu búrať. Platformový sexbiznis sa stal námetom množstva článkov, reportáží, podcastov či dokumentov z dielne serióznych aj bulvárnych médií, dôsledkom čoho je názov OnlyFans známy už aj na Slovensku. Avšak reprezentácia tvorby erotického obsahu zostáva naprieč médiami stigmatizujúca.

K najúspešnejším predstaviteľkám slovenského online sexbiznisu patrí Inked Dory, ktorá je známa aj svojím otvoreným rozprávaním o súvisiacich témach. Rozhovor, ktorý poskytla pre Refresher vo februári 2023, nesie titulok „Viem, že OnlyFans modelky ľudia berú ako najväčšie ku*vy na svete, ale je to úplne naopak.“ Novinár sa v rozhovore pýta na pohľad jej manžela na jej prácu, počet sexuálnych partnerov, zárobok na platforme, najšialenejší sex či sexuálne úchylky. Inked Dory tiež tvorí obsah na YouTube, kde hovorí o svojej práci a radí iným tvorkyniam. V jednom z videí sa pýta svojho manžela, či mu nevadí jej zamestnanie, na čo on odpovedá: „Keby sme spolu chodili na pláž, tak je to to isté. Je iné byť prostitútka a kurva.“

Jednou z nástrah práce v sexbiznise je to, že neskôr môže byť ľahko zneužitá. V marci digitálnym priestorom otriaslo zistenie, že človek zamestnaný v štátnej inštitúcii tvoril erotický obsah. Plus Jeden deň píše, že „si narobil poriadnu hanbu! Na povrch totiž vyplávala jeho tajná minulosť (…) Aby toho nebolo málo, za všetko mal zjavne zaplatené!“ Fotky z OnlyFans poslal Novému času anonymný čitateľ. Týmto spôsobom môže stigmatizácia nielen ponižovať, ale aj ohrozovať.

Pravicové médiá sa nezdráhajú využiť túto stratégiu na svoje politické ciele. Denník Štandard v máji 2023 vydal článok, v ktorom upozorňuje na kvír podujatie realizované s finančnou podporou štátu. Už z titulku sa dozvedáme, že podujatie je kontroverzné kvôli prítomnosti dvoch drag queens a „tvorkyne porna.“ Takto označená osoba autorke článku objasnila, že netvorí pornografický obsah. Autorka následne v aktualizácii uviedla okrem celého mena a pseudonymu danej tvorkyne aj informáciu, že „sa venuje tvorbe obsahu na portáli OnlyFans plnom porna.“ Ďalej v článku opisuje jej prácu ako online prostitúciu.

V médiách považovaných za serióznejšie býva vyobrazenie OnlyFans o niečo otvorenejšie. Autorka článku v SME Žena z decembra 2020 dopĺňa citát respondentky slovami: „Snaha robiť decentnú erotiku vkusne a normalizovať ju je pre ňu výzva aj misia a podľa vlastných slov je milo prekvapená slušnosťou svojich predplatiteľov.“ Vízia decentnej a vkusnej tvorkyne erotického obsahu a slušného predplatiteľa však nevedie k destigmatizácii práce v sexbiznise, ale podkopáva solidaritu medzi pracovníčkami. Reprezentácie v médiách sa zväčša dočkajú tvorkyne, ktoré predávajú nahé fotky, a nie pornografické videá. Mária a Táňa, ktoré poskytli rozhovor pre tento článok, uviedli, že pornografiu nerobia, ale nechcú sa voči iným tvorkyniam vymedzovať. Podľa nich sa ich vlastná práca nezvykne vnímať ako prijateľnejšia. Samy sexuálne videá nezverejňujú, pretože by to presahovalo ich osobnú hranicu.

Novšia reportáž z rovnakého média z júla 2022 nesie názov „Lesk a bieda OnlyFans: Mal predávať sex a intimitu, namiesto toho klame.“ Titulok odkazuje na agentúry, ktoré spravujú profily tvorkýň a komunikujú s predplatiteľmi v ich mene. Autorka odhaľuje spôsob, ktorým agentúry vykorisťujú tvorkyne obsahu a verbujú ženy do sexbiznisu. Pri článku Denníka N z júla 2023 o raste popularity OnlyFans je uvedené, že sa týka témy sexuálneho zneužívania. Už v druhom odseku cituje odborníka, ktorý pomenúva problém – s OnlyFans sa stretáva čoraz viac mladých ľudí. Varuje tiež pred reklamami na TikToku, ktoré vedú deti k založeniu účtu a tvorbe obsahu. Rovnakú nástrahu rieši dokument BBC Three Nudes4Sale.

Vykorisťovanie a zneužívanie detí sú témy, ktoré by určite nemali zostať skryté. Chýba však komunikácia, ktorá by sexbiznis zobrazila neutrálne. Diskurz sa pohybuje v extrémoch – buď ho označuje ako poníženie a hrozbu, alebo ako oslobodenie a sebavedomie. Táňa má viacero skúseností s vyjadrovaním sa v médiách a viackrát sa ozvala, keď považovala nadpis alebo naratív za škodlivý alebo „úplne cez čiaru“. Myslí si, že takéto články stigmatizáciu podporujú: „Je z toho cítiť morálny súd. Nechcú to odsúdiť z prvej, ale boja sa použiť taký jazyk, že je to OK.“ Na otázku, či nastala destigmatizácia práce v sexbiznise, Mária odpovedá nesúhlasne. Podľa nej malo zviditeľnenie tejto práce opačný efekt a vyvolalo väčší odpor.

Tvorím v rámcoch, ktoré sú mi príjemné

Platformy zaviedli opatrenia v podobe overovania občianskeho preukazu pri zakladaní tvorcovského profilu, ktoré trvá 48 hodín. Táňa potvrdzuje, že takým overovaním prešla, keď si zakladala profil. Podľa nej by sa stránky ako OnlyFans a PornHub mali sústrediť na odstraňovanie obsahu, na ktorom sú zobrazené deti a násilie. Deti môžu byť aj konzumentmi erotického obsahu – a z veľkej časti aj sú. To, že teenageri pozerajú porno, je podľa Táne v poriadku, ale mali by sa o sexe dozvedieť v škole. Sama má skúsenosť, že prvý raz videla sex v porne a od sexu ju to odrádzalo. Mária vidí problém skôr v stránkach, na ktorých je obsah zadarmo a môže ho vidieť ktokoľvek, deti si totiž väčšinou nemôžu dovoliť platiť za obsah.

Tvorkyne online obsahu síce čelia fyzickému násiliu v oveľa menšej miere, keďže nedochádzajú do priameho styku s klientami a políciou, ale sú potenciálne vystavené šikane, odhaleniu identity, stalkingu alebo inému násiliu. Žiadna z respondentiek nemá skúsenosť s nebezpečenstvom počas svojej práce, ale zároveň používajú preventívne opatrenia na ochranu svojej identity. Mária nepoužíva svoje meno ani na osobnom Instagrame. Táňa si za niekoľko rokov na OnlyFans zablokovala iba dvoch ľudí, pretože nechcela, aby mali prístup k jej obsahu alebo nerešpektovali jej hranice. Má dobrú skúsenosť s podporou, ktorú jej poskytla platforma, keď mala technické problémy.

Karolína spája pocit bezpečia na platforme alebo v sexbiznise so svojou sociálnou situáciou. „Mám to privilégium vybrať si, či chcem online sexbiznis robiť alebo nie, nemusím splácať dlhy, nečelím vysťahovaniu a podobne. Pre veľa ľudí je to, bohužiaľ, realita a obrátia sa na sexbiznis.“ Stretla sa s niekoľkými osobami, ktoré majú dlhy alebo bojujú so závislosťou a zdravotným znevýhodnením. V prípade, že by sa necítila bezpečne, môže na Fansly zablokovať používateľov, prípadne konkrétnu lokalitu. Má tiež k dispozícii podporu od platformy, ktorá jej rýchlo pomohla vyriešiť problémy. Ani ona však nemá skúsenosť so situáciou, ktorú by považovala za vážnu alebo nebezpečnú.

Respondentky nesúhlasia s tvrdením, že na tvorení obsahu je niečo ponižujúce. Na svojom profile si vedia nastaviť pravidlá, podľa ktorých sa riadia ony samy, ale aj ich predplatitelia. Táňa považuje svoju prácu v gastronómii za ponižujúcejšiu kvôli nevhodnému správaniu manažmentu. Na OnlyFans má kontrolu nad tým, čo zverejní a ako to nacení. Dodáva však, že celkom iné by bolo, keby bola na sexbiznis odkázaná: „To by bolo ponižujúce, keby som sa musela nútiť.“

Karolínu tvorba obsahu veľmi baví, dáva jej priestor na kreatívne vyjadrenie, „aj keď to vie byť frustrujúce.“ Práca v sexbiznise jej zdvihla sebavedomie, cíti sa lepšie vo svojom tele, naučila sa stanoviť si hranice a stáť si za nimi. „Niekedy je ťažké nepripisovať to, koľko zarobím, tomu, aká som práve pekná, a pravidelne si pripomínam, že aj keď nezarobím nič, tak som stále krásna,“ hovorí Karolína. Množstvo pozitívnych skúseností má vďaka skupine na Telegrame, v ktorej pracovníčky komunikujú a podporujú sa, ale aj zdieľajú zlé skúsenosti so zákazníkmi. Karolína zdôrazňuje, že nechce svoju prácu idealizovať, a dodáva, že „sexualizovanie žien tu vždy bolo a bude, tak prečo to nevyužiť vo svoj prospech, ak je to možné.“

Si pre nich produkt, robot, nie človek

Obrovskou motiváciou na vstup do online sexbiznisu sú pracovné podmienky, ktoré umožňujú väčšiu slobodu výberu kedy, ako a za koľko bude človek pracovať. To vyhovuje obzvlášť osobám, ktoré sa ťažšie prispôsobujú požiadavkám na trhu práce. Práve marginalizované skupiny, ako sú kvír a hlavne transrodoví ľudia, osoby so zdravotným znevýhodnením alebo s opatrovateľskými povinnosťami, sú v sexbiznise a iných prekarizovaných zamestnaniach nadmerne zastúpené. Človek, ktorý sa na tradičnom pracovisku stretáva s diskrimináciou alebo má pravidelne zdravotné ťažkosti, sa prirodzene prikláňa k časovo flexibilnej práci z domu, ktorá mu dáva kontrolu nad tým, aké klientske správanie bude tolerovať. Digitálny sexbiznis umožňuje ľuďom, ktorí boli marginalizovaní, používať svoju identitu a sexualitu ako svoju výhodu.

Vo výpovediach pracovníčok v sexbiznise často zaznie: „Ja by som nemohla pracovať v kancelárii.“ Aj Táňa a Mária cítia, že na „normálnu prácu“ nie sú stavané. Okrem už spomínaných dôvodov býva faktorom ich voľby aj vyhorenie alebo neschopnosť tolerovať sexualizované násilie. Obidve majú negatívnu skúsenosť s prácou v bare alebo kaviarni. Je pritom dôležité zdôrazniť, že cieľom výskumu a diskusií o sexbiznise nemá byť presun sexuálnych pracovníčok z online priestoru do kancelárie, prípadne z Twitteru na Outlook. Poisťovníctvo, personalistika alebo výroba áut nie sú inherentne morálnejšie zamestnania ako tvorba erotického obsahu. Práca v sexbiznise je jednoducho práca. Nespokojnosť alebo nebezpečenstvo spojené s ňou je možné minimalizovať tým, že odstránime stigmu a odkázanosť na prácu v sexbiznise.

Dovolím si tvrdiť, že práca, ktorá sa považuje za normálnu, veľmi často nezodpovedá potrebám človeka, bez ohľadu na jeho zručnosti, zdravotný stav alebo iné individuálne faktory a preferencie. V dôsledku nedostatku pracovnej sily a vstupu novej generácie na pracovný trh si množstvo zamestnávateľov uvedomuje, že potrebujú zatraktívniť pracovisko. S cieľom udržať rast ziskov a produktivity pracovnej sily uvedú v pracovnom inzeráte, že pracovná pozícia je #flexi, LGBT-friendly a vhodná pre rodičov s deťmi. Ako pracovný benefit ponúknu jeden deň voľna navyše na regeneráciu a príspevok do tretieho dôchodkového piliera.

Riešením problémov spojených s konvenčným zamestnaním však nie je ani inkluzívny trh práce a flexibilizácia, pokiaľ jeho cieľom zostáva nekonečný rast. Nepotrebujeme viac žien v manažérskych pozíciách či možnosť pracovať v noci, keď deti spia. Naopak, potrebujeme pracovať menej. Je načase, aby sa centrom pozornosti stal človek ako ľudská bytosť, nie ako ľudský kapitál. Pracovisko bude skutočne inkluzívne iba vtedy, keď bude miestom, kde práca prináša úžitok pre ekosystém, v ktorom žijeme, kde máme nad svojou prácou kontrolu a nie je nám odcudzená. Uspokojenie základných ľudských potrieb nesmie byť podmienené prácou tak, ako jej rozumieme teraz. Namiesto snívania o práci by sme mohli snívať o tom, aký bude život na svete, kde výsledkom našej snahy bude spoločenský blahobyt, a nie viac peňazí.

Autorka sa venuje výskumu a publicistike o práci, rode, práve a kultúre

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.