Násilie voči literatúre, vulgárny prístup k umeleckému dielu, syndróm totalitného myslenia. Politické čítanie, spoločenské romány, konflikt medzi postavami. Precenenie kultúry, apriórne hodnotenie, moralizmus a tendenčnosť. Ale tiež l’art pour l’art, detailné čítanie, osvietenské vzopätie proti feudalizmu. Estétstvo, prírodná lyrika, vnútorný monológ. Kultúra ako útočisko pred svetom, miera založená v diele samom, nezaujatosť a všeľudskosť. Triedna literárna kritika je každá literárna kritika, je to umelecká kritika ako taká. Ale nie každá a nie vždy to o sebe vie – a je ochotná pripustiť. Podstatou literárnej kritiky je hodnotenie: bez neho kritika nie je kritikou. A hodnotenie, to je rozlišovanie hodnoty. Nepotrebujeme ho – nie nutne. Vystačili by sme si aj s poznaním. Ale – ako sa nám z času na čas pripomína – zdroje sú obmedzené, a tak musíme voliť. Čomu venovať pozornosť, čo podporiť (kúpou, štipendiom, dotáciou), o čom písať a hovoriť. Hodnotíme, pretože sa musíme rozhodovať, ako prakticky konať: núti nás k tomu to, že možnosti sveta presahujú možnosti človeka, ako jednotlivca aj ako druhu. A tak triedime najdôležitejšie, dôležité a nedôležité – v literárnej kritike texty, ku ktorým sa v priebehu života (a kultúrnych dejín) vraciame opakovane, také, ktoré nám stačí poznať, a napokon mnohé, bez ktorých sa dá úplne zaobísť. Akú hodnotu však poskytuje literatúra, prečo vôbec máme čosi ako kánon? Hodnota, o ktorú [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
