24-hodinová starostlivosť v Rakúsku počas koronakrízy
Celosvetová pandémia COVID-19 upriamila pozornosť nielen na krehkosť seniorskej populácie, na vážne nedostatky spojené so systémom starostlivosti o ňu, ale aj na rozsah, v akom je v súčasnosti západná Európa na transnacionálnej cirkulácii starostlivosti z menej rozvinutých častí únie (i mimo nej) závislá. V čase, keď sa celá Európa uzatvárala (marec – apríl 2020) s úmyslom spomaliť šírenie koronavírusu a chrániť zdravie obyvateľstva, boli práve pracovníčky a pracovníci z chudobnejších krajín únie tými, na prácu ktorých krajiny vyrokovali isté výnimky v mobilite. Sektor 24-hodinovej starostlivosti (dlhodobej starostlivosti poskytovanej v domácom prostredí) v Rakúsku, kam už takmer dve dekády smerujú aj opatrovateľky zo Slovenska, je toho príkladom.
Po rozšírení ochorenia COVID-19 a zatvorení hraníc Rakúsko rokovalo vo veci výnimiek pre opatrovateľky v podobe koridorov starostlivosti – legálneho prechodu pracovnej sily z východnej Európy na západ – nakoľko protipandemické opatrenia vážne ohrozili systém dlhodobej starostlivosti závislý na mobilnej pracovnej sile. V súčasnosti v tejto oblasti v Rakúsku pracuje približne 60-tisíc opatrovateľov a opatrovateliek, prevažne na živnosť, z toho tvoria ženy 95 %, pričom väčšina z nich pochádza zo strednej a východnej Európy, najviac z Rumunska, Bulharska a Slovenska. Poskytujú prácu, ktorá je náročná, podhodnotená, feminizovaná, neponúka ani primerané pracovné podmienky, ani dostatočnú ochranu, deje sa v privátnej sfére mimo efektívnej kontroly.
V súčasnosti v sektore 24-hodinovej starostlivosti pracuje približne 20-tisíc opatrovateliek zo Slovenska. Slovenské opatrovateľky sú „usadené v mobilite“, pendlujú v dvojtýždenných turnusoch (zriedkavejšie v inom móde), prekonávajúc nezriedka aj stovky kilometrov bez úmyslu natrvalo usadiť sa v Rakúsku. Prísne opatrenia zamerané na spomalenie šírenia koronavírusu, predovšetkým zákaz mobilít a zatvorenie hraníc, zásadne do transnacionálnej cirkulácie starostlivosti zasiahli.
Rizikové povolanie legálne: 24-hodinová starostlivosť v Rakúsku
24-hodinová starostlivosť v Rakúsku v súčasnosti predstavuje dôležitý pilier starostlivosti o seniorov a seniorky, ktorý aktívne využíva približne 33-tisíc rakúskych dôchodcov a dôchodkýň. Opatrovateľky zvyčajne žijú s opatrovanými osobami v spoločnej domácnosti. Systém dlhodobej starostlivosti v Rakúsku ponúka viacero finančných mechanizmov, ktorými rodinám s finančnými nákladmi na starostlivosť o seniora či seniorku pomáha. Základný model ponúka príspevok na starostlivosť (Pflegegeld) na základe zdravotného stavu seniora či seniorky, pričom rozoznáva sedem stupňov odkázanosti (Pflegestufe). Senior či seniorka alebo osoba oprávnená rozhodovať v ich mene sa môže rozhodnúť, ako budú tieto finančné prostriedky vynaložené – či na starostlivosť v inštitucionálnom zariadení, alebo opatrovanie v súkromí v podobe 24-hodinovej starostlivosti; s využitím charity, alebo trhových služieb; alebo sa o seniora či seniorku postará niekto z príbuzenstva. Zároveň sa rodiny môžu po splnení zákonom stanovených podmienok uchádzať aj o dávku na zamestnanie opatrovateľa či opatrovateľky vo výške 550 eur mesačne v prípade, že pracuje legálne na základe živnosti, alebo v dvojnásobnej výške, ak služby poskytuje na základe pracovnej zmluvy. Hoci ide o nezanedbateľnú čiastku, 24-hodinovú starostlivosť si z dôvodu potreby doplácať nemôže dovoliť každý. Aj to je jeden z dôvodov enormného tlaku na výšku dennej odmeny, ktorá zostáva vzhľadom na odpracované hodiny nízka.
Hlavným nedostatkom rakúskeho systému je nízka ochrana opatrovateliek. Neistota pracovných podmienok je paradoxne posilňovaná aj legálnou možnosťou vyjednávať okolnosti práce opatrovateľkami, ktoré v skutočnosti o svojich pracovných podmienkach nevyjednávajú a prijímajú podmienky zamestnávateľov aj pracovných agentúr. Práca na základe živnosti opatrovateľkám nevytvára prístup k nárokom a ochrane, ktorú majú zamestnankyne a zamestnanci poskytujúci rovnakú starostlivosť. Pre opatrovateľky-živnostníčky neplatia ustanovenia týkajúce sa pracovného času, výšky miezd, ochrany zdravia a bezpečnosti upravené kolektívnymi zmluvami, aké existujú na porovnateľných pracoviskách (napríklad v domovoch dôchodcov). Rozdiely sú aj v miere sociálnej ochrany. Hoci po splnení podmienok sú opatrovateľky-živnostníčky oprávnené poberať prídavky na deti či dôchodok, nemajú nárok na platenú dovolenku či poistenie v nezamestnanosti. Zároveň sa často stierajú hranice definujúce pracovné povinnosti a pracovná náplň býva neohraničená. Opatrovateľky nezriedka vykonávajú prácu nad rámec svojich kompetencií, sú od nich vyžadované zdravotnícke úkony alebo nemajú nárok na osobné voľno nevyhnutné na psychohygienu.
Starostlivosť chýba, keď je najpotrebnejšia: opatrovanie v Rakúsku v časoch „korony“
Zavedenie prísnych protipandemických opatrení, predovšetkým v oblasti obmedzenia mobilít, malo na 24-hodinovú starostlivosť zásadný vplyv. Rytmické striedanie dvoch žien pri jednej opatrovanej osobe, za iných okolností funkčné a pružné, prestalo fungovať a systém, ako aj jeho súčasti, sa museli veľmi rýchlo na situáciu adaptovať.
Niektoré opatrovateľky ostali „uväznené“ v Rakúsku. Návrat domov na Slovensko by znamenal nemožnosť návratu do práce, výpadok príjmu a zároveň umiestnenie do povinnej 14-dňovej karantény, najskôr doma a neskôr po sprísnení opatrení v štátnom zariadení. Niektoré rakúske rodiny v obave pred výpadkom v opatere zaviedli motivačné opatrenia ako preplatenie povinných odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne a de facto zvýšenie príjmu, pokiaľ opatrovateľka v práci ostane aj po skončení riadneho turnusu (keď sa jej „striedačka“ na pracovisko vrátiť nemôže). V praxi to znamená aj to, že opatrovateľka v časoch koronakrízy nebude prítomná vo svojej rodine na Slovensku a nevedno dokedy sa nebude môcť vrátiť, nebude mať dostatočný čas na psychohygienu, na ktorú je zvyknutá, a podobne. Hoci empirické dáta približujúce reflexiu koronakrízy samotnými opatrovateľkami nemáme, môžeme sa domnievať, aké náročné rozhodnutia museli opatrovateľky prijímať. Pandémia je nová skúsenosť a odhadovať riziká či vývoj situácie je veľmi ťažké. Mnohé opatrovateľky preto radšej z Rakúska na konci turnusu odišli do bezpečia svojich domovov a rodinám v Rakúsku vznikol vážny problém so starostlivosťou o zdravotne odkázaného seniora alebo seniorku. Iný vážny problém predstavuje povinná karanténa v štátnom zariadení na Slovensku, kde opatrovateľky musia povinne po príchode na Slovensko stráviť 14 dní, a to aj v prípade, že test na koronavírus podstúpili v Rakúsku a ten bol negatívny. Z tohto dôvodu sa konal na hraničnom priechode v Bergu i štrajk opatrovateliek. Opatrenie bolo následne zmiernené – pokiaľ sa opatrovateľka preukáže negatívnym testom, nie starším ako 96 hodín, a iba ak pracuje v spolkových krajinách Viedeň, Dolné Rakúsko alebo Burgenland.
Ďalšia skupina opatrovateliek, naopak, „uviazla“ na Slovensku, hoci by boli ochotné do práce vycestovať aj napriek riziku nakazenia sa vírusom. Vyskytli sa aj prípady, keď pracovná agentúra rozviazala spoluprácu s opatrovateľkou, ktorá mala nastúpiť do novej rodiny, avšak z dôvodu zatvorenia hraníc nemohla. Istá skupina opatrovateliek o svoju prácu prišla, pretože po nakazení koronavírusom mnoho seniorov a senioriek ochoreniu podľahlo.
Kým pre niektorých ľudí znamenal nástup pandémie vážny problém, iní sa situácie chopili ako príležitosti. Podľa skúseností mimovládnej organizácie Institut für Personenbetreuung, chrániacej práva opatrovateliek, situácia viedla k zintenzívneniu konkurenčného boja medzi pracovnými agentúrami, ktoré sa začali predbiehať v získavaní rodín čeliacich výpadku v starostlivosti.
Istý cezhraničný pohyb v priebehu marca a apríla 2020 predsa len fungoval aj napriek nariadeniam. Inzeráty na diskusných fórach či sociálnych sieťach pre opatrovateľky naznačujú, že niektoré ženy do Rakúska dochádzali aj naďalej. Na hraničný priechod pricestovali osobným autom, cez štátnu hranicu prešli pešo a na druhej strane opatrovateľku vyzdvihol zástupca pracovnej agentúry alebo rodinný príslušník opatrovanej osoby a následne opatrovateľky pokračovali na miesto výkonu svojej práce.
Balík podporných opatrení má diery – opatrovateľky a opatrovatelia cez sito často prepadávajú
Verejný a mediálny diskurz v Rakúsku odráža obavy z neudržateľnosti 24-hodinovej starostlivosti a istú paniku, že sa nebude mať o seniorov a seniorky kto postarať. Rakúsko postupne zaviedlo rôzne opatrenia zamerané nepriamo na riešenie ekonomických problémov spojených s koronakrízou. V prvej vlne opatrení krajina alokovala 100 miliónov eur na riešenie vznikajúcich problémov v oblasti dlhodobej starostlivosti. Z tohto balíka sa bude čerpať špeciálny finančný bonus vo výške 500 eur pre tie opatrovateľky, ktoré predĺžia svoje turnusy (zdvojnásobia alebo strojnásobia svoj pobyt), pričom tieto finančné prostriedky nebude povinné zdaňovať. Nepriamym opatrením je možnosť uchádzať sa o finančnú podporu z Fondu na pomoc malým podnikateľom v akútnej finančnej núdzi. Tento fond ponúka po splnení podmienok finančné kompenzácie živnostníkom a živnostníčkam za ušlý zisk. K základným podmienkam patrí napríklad podmienka podávať daňové priznanie, mať príjem v stanovenej minimálnej a maximálnej výške (keďže pri príjme nedosahujúcom istú hranicu živnostníčky a živnostníci nie sú povinní platiť odvody a podávať daňové priznanie) či mať v Rakúsku vedený bežný účet. Keďže je príjem opatrovateliek taký nízky, že nie sú povinné podávať daňové priznanie alebo nemajú dôvod mať bežný účet v Rakúsku, mnohých z nich sa táto pomoc netýka. V prostredí slovenských opatrovateliek preto vznikla Iniciatíva za zlepšenie podmienok v 24h opatrovaní, ktorá má 1300 členov a členiek a kladie si za cieľ prostredníctvom online petície upraviť podmienky na získavanie podpory z Fondu na pomoc malým podnikateľom v akútnej finančnej núdzi, ktoré považuje za diskriminačné.
Opatrenia zaviedli aj jednotlivé spolkové krajiny. Napríklad Dolné Rakúsko v snahe riešiť akútnu situáciu nedostatku opatrovateliek na vlastné náklady zorganizovalo 1. apríla 2020 chartrový let pre 231 opatrovateliek z Rumunska a Bulharska. Opatrovateľky boli následne umiestnené do dvojtýždňovej karantény v hoteli, pričom náklady znášala Obchodná komora (WKO). Príjem však počas tohto karanténneho obdobia nepoberali. Od 2. mája 2020 sa plánujú pravidelné chartrové vlaky z Rumunska, ktoré budú opatrovateľky dovážať. Vznikla aj poradenská linka na koordináciu 24-hodinovej starostlivosti v regiónoch Rakúska.
Hlasy opatrovateliek a opatrovateľov sú počas koronakrízy znova v úzadí
V kontexte krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, vzhľadom na silnú mocenskú asymetriu v tomto odvetví, znejú silnejšie hlasy hráčov ako sú vládne a štátne inštitúcie, pracovné agentúry či zamestnávateľské organizácie. Nakoľko je systém dlhodobej starostlivosti v Rakúsku na práci migrantiek závislý (predovšetkým 24-hodinová starostlivosť), objavuje sa najmä úsilie o zabezpečenie fungovania tohto systému, iniciatívy s úmyslom riešenia vznikajúcich problémov, ktoré sú spojené predovšetkým s výpadkami v pracovnej sile.
Omnoho menej pozornosti sa venuje opatrovateľkám samotným, zabezpečeniu ochrany ich zdravia, výpadku príjmu, odstráneniu komplikácií spôsobených koronavírusom či zabezpečeniu dôstojných pracovných podmienok a bezpečia, keďže sú úplným základom pre tento systém. Súčasná pandémia takto nasvecuje dôležitosť cezhraničnej starostlivosti pre Západ, ukazuje rozsah nerovností v tomto systéme, problém v zabezpečení dôstojných pracovných podmienok a pracovnej ochrany a otvára aj ďalšie otázky spojené s budúcnosťou systémov starostlivosti o seniorov a seniorky v starnúcej Európe.
Autorka pôsobí v ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV
