Československá rapublika: Mileniáli v trape

Michael Papcun9. októbra 20181288

Po škole alebo ešte počas vyučovania sedíme na lavičkách v parku a v priebežne hustnúcom dymovom opare k nám viac než zvuky okolia doliehajú hlboké basy a hajtky, dráždivé vo svojej nepravidelnosti. Typické prvky trapového zvuku, hybnej sily súčasnej pop-music. Trap pre nás nikdy nebol a z veľkej časti stále nie je len hudobným žánrom, ale každodennou, neodmysliteľnou kulisou.

Či už sme sa pohybovali v škole, v parku, večer v podnikoch alebo v kohokoľvek byte, zima 2014 sa niesla v štýle albumu Vlna košického tria HAHA CREW, ktoré bolo jednou prvých výrazných ozvien zahraničných trendov. Vlna kritiky, výhrad a odmietania sa miešala s logami Bape, Supreme, Vans, Versace a s odstupom času nemožno poprieť kvality melancholických Dalybových beatov a Sameyho trendovo-minimalistických textov. Viac než album samotný však rezonovala diskusia, ktorú otvoril, asi najvyhrotenejšia a najradikálnejšia, akú som s rovesníkmi ohľadom hudby zažil. Slovenský rap na Vlne prišiel o dávku svojej sídliskovej drsnosti, ktorú nahradila fantómska štylizácia v hmlistom opare luxusu, najsilnejšia v skladbách Jahody a Mercedes Freestyle. Sameyho obrazy sú jednoduché, miestami banálne, ale ruka v ruke s tým aj funkčné. Ozveny sídliskových blokov možno nájsť v skladbe V zimných bundách, kde však drsnosť opäť strieda snaha o introspekciu a lyrizmus.  

To, že HAHA CREW je najsilnejším hráčom a dejateľom na slovenskej scéne, nedosvedčuje iba rad imitátorov (najznámejší asi Yaya Rebel), ale aj sólové dráhy jej členov, a to trojice Samey, Dalyb a Zayo. Z Dalyba je prestížny producent, Samey vydal minulý rok dlho očakávaný sólový album Mama neviem kedy prídem domov. Je však viac odrazom trapových a grimových trendov, so snahou mixu s lokálnymi reáliami. Stráca sa v ňom vlastný autorský hlas a diferenciačný faktor. Ten však, aj keď vo forme toxického „guilty pleasure“, prináša Zayo.

Zayo, Zayo, Zayo ide

Zayova tvorba plní úlohu desivého a zároveň nenahraditeľného excesu. Podobne ako Samey výrazne čerpá zo západných zdrojov, ktoré na rozdiel od kolegu ešte nestihol uploadovať. Aplikuje všetky návyky mainstreamového trapu – od vyprázdnených textov až po nadužívaný autotune – a doťahuje ich ad absurdum. Traplife sa v jeho podaní mení na absurdnú karikatúru znudeného adolescenta. Zayovo vystupovanie môžeme interpretovať ako nechcene ironickú synekdochu svetonázoru výseku generácie Z (čo potvrdzuje aj úspech u danej skupiny poslucháčov). Je naivné, trápne, banálne, nahlúple… ale zároveň je vo všetkých adjektívach neprepočuteľné.

Rečová chyba, frázovanie, nemotorné narábanie so slovom a pózami dostávajú hodnotu špecifického autorského prístupu, vytvárajúceho dlhodobo pevný koncept. A nie je ľahké nájsť analógiu alebo sériu analógií, medzi ktoré by daný prístup zapadol. Zayo je ukážkou možnej singularity.

Punčové rezy a iné horľaviny

Grime sa neozýval len v Sameyho singli V diaľke vidím svietiť sídlisko. Skutočnú (horľavú) šťavu scéne dolialo ešte v roku 2015 video Punčové rezy, kde sa cez popkultúrou a cynickým humorom prepchatú lyriku prezentuje Fobia Kid, voľne nadväzujúci na prívlastok „grimový“. Jeho verše a prirovnania behom týždňa nahusto zaplnili našu facebookovú, instagramovú, telefonickú aj priamu komunikáciu.

Dôvtipnú drsnosť priniesli nahrávky ružinovského rapera Gleba, valcujúceho internet singlami Felicia, Anarchia, Audiokniha alebo antisocial. Na štúdiovom albume Lavička Pimpin však silným chvíľam sekunduje dávka monotónnosti, čo sa však nedá povedať o jeho živých vystúpeniach.

První dvě písmena jsou [LOW]

Na jar 2015 sa na internete zjavil singel HVSHTVG. Český raper Logic v ňom s nesmiernou chytľavosťou vyznáva svoju lásku marihuane. Skladba sa stala okamžitou hymnou aj vďaka mystickému Dalybovmu beatu a… z Logica je na albumoch Yzomandias (2015), Ze dna (2016), Zhora vypadá všechno líp (2017) a Sbohem Roxano (2018) vodca česko-slovenskej (t)rapovej scény.

Albumy sú aj vďaka svojim tesným ročným intervalom dôležité ako vzorky vývoja a premien scény a ako obsiahle správy o jej aktuálnom stave, k čomu prispievajú aj obsažné zoznamy featuringov, predstavujúce mladých raperov Nik Tenda, Smacka, Karla, Zaya, Robina Zoota, ale napr. aj slovenskú stálicu Ega. Logicove tracky dokážu uchopiť klasické trapové témy dôvtipnými hláškami a odkazmi, preukazujúcimi textársku kvalitu autora v rámci žánrových mantinelov, a prepracovanými inštrumentálkami producentov Day Six a Kyle Juniora. Nielen Logicove albumy, ale celý label Milion+, pod ktorý spadá, predstavuje najväčšiu baštu moderného trapového soundu na československej scéne.  

Tvorivá sila albumov sa však väčšinou vyčerpáva v ich prvej polovici. Ukážkou je najmä  Sbohem Roxano, ktorý prináša na úvod hneď šesť bangerov nabitých featuringami, flexibilne narába s atmosférou a hitovými hookmi, avšak druhá polovica albumu uviazne vo zvukovej a monotematickej únave či dávkach šovinizmu, ktorý je po chvíli trápne odľahčovať ako „žánrovú konvenciu“.

Milion+ možno brať ako generačného nástupcu veľkého českého labelu Big Boss, s ktorým sa v súčasnosti spájajú najmä dve kauzy. Výhražná návšteva Vladimíra 518 v českom Radiu Wave po vydaní negatívnej recenzie na jeho posledný album Ultra! Ultra! a diss pioniera českého rapu, Huga Toxxxa, na producenta Mikea Trafika. Popri úškrnoch a uštipačných komentároch pôsobia kauzy ako labutia pieseň jednej rapovej generácie. Tým najlepším, čo Big Boss na hudobnú scénu posledných rokov priniesol, sú albumy avantgardnej skupiny WWW – Atomová včela a Neutopíš se dvakrát v téže řece, vychádzajúce z rapu, ale sú predsa akoby z úplne iného vesmíru.

Divoké stvorenia internetu

Najväčším potešením scény sa stáva youtubovo-soundcloudová divočina, bohatá najmä na českej strane.

Jej kráľom (bez hradu) je Tyler Durden, najvýraznejšia postava bývalého Gynger Money Gangu a Millionaire Thugs Clubu. Tylerovu unikátnosť dokazuje už neutíchajúca pluralita  alternatívnych identít – Princ z Parnie, Poseidon Vltavy, Poseidon Panamera Turbo, Narco Polo… najtypickejším formátom jeho prejavu sú nekvalitné videá s fantazmagorickými freestyle úletmi (Dope Freestyle) či regulárne tracky Dreamin, Noc je Klíč alebo Real Shit Hoe. Durden je jednoznačnou Alicou z krajiny tvrdých drog a pochmúrnych privátov. Pamätné je jeho vystúpenie v internetovej relácii G-Talk, kde na seba vzal úlohu samozvaného ideológa trapovej vlny.

V originalite prejavu dominuje mladá dvojica Vneumicky – Yung Jekinse a Smajl. Násťroční chalani vytvárajú extrémne low-budget DIY štýlom práce dokonalý ironický komentár súčasného rapu a textársky aj schopnosťou budovať atmosféru prekonávajú väčšinu „áčkovej“ produkcie. „Jedu jako Federer, Smeč až nad Everest“ výber z ich tvorby znie ako priliehavé sebahodnotenie. S vyššími počtami videní nasledujú úkazy CA$HANOVA BULHAR a ICY L., ktorých verzia sarkastického swagu pravidelne spestruje popolnočné playlisty.

Pre mileniálov je v rape móda rovnako dôležitá ako hudba. O jej sledovanie, import aj komentovanie sa stará obchod a internetový magazín THE MAG. Najvýraznejšou postavou z tohto prostredia je Homer, chalan s farebnou bradou a vlastným youtubovým kanálom, produkujúci videá Homer fajčí trávu, ktoré balansujú na pomedzí vlogu a formátu „post-sitcomu“. Uvoľnená dramaturgia, zameranie na výseky každodennej banality pomocou roztrasenej ručnej kamery, ktorej prístup je povolený takmer všade, prinášajú verziu voľnočasovej generačnej výpovede. Civilizmus videí nie je o Homerovi, ale hlavne o jeho okolí, kamošoch, kluboch, o hudbe… Trap, mekáč a odpálené brko. Hermeticky uzavretá trojjednota s vysokou mierou sebaindentifikácie. Séria Homer fajčí trávu je tiež mostíkom, predžuvaním trochu patetického záveru: Či už sedíme v stredoškolských laviciach, na byte, v skate parku, v bazárovom Porsche kamošovho otca alebo stojíme pred hypermarketom či budovou vysokej školy, trapová hudba je pre nás, decká narodené od druhej polovice 90. rokov vyššie,  priestorom spolupatričnosti.

Autor je študentom na UK v Prahe

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: