Po celej Európe ľudia v sex biznise zápasia o lepšie pracovné a životné podmienky. Potrebujú našu pomoc.
V súčasnosti sú ľudia poskytujúci sexuálne služby (t. j. ľudia v sex biznise) v Nemecku konfrontovaní s novým kriminalizujúcim kontrolným mechanizmom – zákonom, ktorý ohrozuje ich živobytie. S cieľom politicky vystupovať voči tomuto zákonu sa aktivisti a aktivistky v sex biznise snažia angažovať spolu s odbormi. Avšak ich snahy o odborovú angažovanosť narážajú na rôzne prekážky, tak ako je to v mnohých iných európskych krajinách. Aby dosiahli udržateľné zlepšenie kvality života, potrebujú ľudia v sex biznise podporu feministického hnutia a hnutí pracujúcich, ktoré by ich zahrnuli do agendy boja o zlepšenie postavenia žien a pracujúcich v kapitalistickom systéme.
Každá debata o sex biznise v Európe ma tendenciu skončiť pri Nemecku. Pre niekoho je Nemecko „najväčším európskym bordelom“ a centrom obchodovania s ľuďmi od roku 2002, keď zdanlivo „legalizovalo“ sex biznis. Z tejto perspektívy podniklo Nemecko v roku 2017 definitívny krok, ktorým chcelo kompletne odstrániť prostitúciu. Krajina rozhodla, že zmení svoje smerovanie a prijme prísnejšie politiky, ktoré budú lepšie kontrolovať tento biznis a chrániť ženy ako zraniteľnú skupinu v ňom.
Avšak iný pohľad na Nemecko nahliada ako na miesto, kde ľudia v sex biznise (t. j. hlavne ženy) aktívne a organizovane pomáhali vytvárať zákony zamerané na prostitúciu, ktoré im následne poskytli základné práva. Poskytovanie sexuálnych služieb za úplatu bolo v Nemecku vždy legálne, no v roku 2002 ľudia v sex biznise získali právo na plácu, prístup k zdravotnému poisteniu, dávkam v nezamestnanosti a starobný dôchodok. Z tohto pohľadu je nový právny rámec, ktorý bol prijatý v roku 2017, krokom späť a stiahnutím práv, ktoré si vydobyl ich politický aktivizmus. Nový zákon totiž vyžaduje opakované zdravotné prehliadky, povinnú registráciu a povinnosť osoby, ktorá poskytuje sexuálne služby, neustále so sebou nosiť doklad, takzvaný Whore ID.
V skutočnosti sa pracovné podmienky ľudí pracujúcich v nemeckom sex biznise od roku 2017 len zhoršili. Mnohé menšie zariadenia a samoorganizované verejné domy, v ktorých ľudia v sex biznise pracovali samostatne, sa postupne zatvárajú, keďže nie sú schopné udržať nariadenia a štandardy bezpečnosti, výstavby a hygieny. To sa však nedeje na strane väčších a finančne lepšie zabezpečených podnikov, kde ľudia v sex biznise musia platiť vysoký nájom za poskytovanie služieb a kde je veľká súťaž medzi jednotlivými poskytujúcimi. Nové nariadenie tiež vyžaduje, aby bol „pracovný priestor“ oddelený od toho určeného na bývanie, čo pre mnohých ľudí v sex biznise znamená nutnosť prenajímať si ďalší priestor v meste, ktorého nájmy sú každý rok vyššie a vyššie. Aby sa boli schopní vyrovnať s novým zákonom, ženy a muži v sex biznise musia teraz zarábať oveľa viac, zatiaľ čo na poskytovanie služieb je pre nich prístupných stále menej miest. Ich prácu a život to značne ohrozuje a prekarizuje.
Zatiaľ čo povinné zdravotné prehliadky označujú ľudí v sex biznise za nezodpovedný zdroj chorôb, nový systém registrácie nevyhnutne kriminalizuje každého, kto sa mu nepodriadi. A to sa deje mnohým: oficiálne berlínske štatistiky hovoria, že sa od roku 2017 podarilo registrovať len sedemsto ľudí – i keď počet ľudí v sex biznise sa odhaduje na desaťnásobné číslo. Napriek pomerne liberálnemu nemeckému prístupu sa zdá, že je sex biznis v nemeckej spoločnosti stále značne stigmatizovaný. Muži a ženy, ktoré cez sex biznis financujú svoje vzdelanie alebo výchovu svojich detí, sa obávajú, že táto regulácia povedie k výraznému daňovému zaťaženiu. Obávajú sa taktiež aj sociálnej stigmy, ktorá môže vzniknúť, ak sa budú musieť na verejnosti prezentovať ako sexuálni pracovníci a pracovníčky. Regionálne autority sú zákonom ešte stále ohúrené a mnohým úradníkom a úradníčkam chýba tréning a zdroje na jeho implementáciu. To všetko prispieva k neochote sa registrovať.
Sú tu však aj tí, ktorí sa jednoducho nemôžu registrovať a ich situácia je horšia. Migranti a migrantky z krajín mimo EÚ (ktorí v nemeckom sex biznise tvoria vyše polovicu) často zostávajú a pracujú bez dokumentácie. Keďže sa nemôžu registrovať, ich následná kriminalizácia ich ešte viac ohrozuje a vystavuje vykorisťovaniu. Povinnosť registrovať sa majú aj ľudia, pre ktorých je sex biznis stratégiou prežitia, avšak tá možnosť je pre mnohých nemysliteľná – to sú hlavne ľudia so závislosťami, (mládež) bez domova alebo mladí muži – utečenci, ktorí ponúkajú sexuálne služby v berlínskych parkoch.
Tieto všetky dôvody vedú aktivistov – mužov a ženy v nemeckom sex biznise – k silnému odmietnutiu štátnej politiky, ktorá deklaruje, že jej cieľom je lepšie kontrolovať a chrániť zraniteľných. Práve naopak, podľa nich nový zákon zvyšuje stigmu, nedotýka sa tých, ktorí potrebujú pomoc, a v skutočnosti ohrozuje ľudí, ktorí žijú už aj tak prekarizované životy.
Kde sú všetci pracujúci
Avšak aktivizmus a mobilizácia nastali už pred rokom 2017, keď sa ešte len hovorilo o novom zákone o prostitúcii. Sexuálna práca je v Nemecku oficiálne uznaná a regulovaná, takže sa zdalo, že odbory budú ideálnym partnerom v tomto politickom zápase. Postupné debaty a legislatívne plány mohli vytvoriť dokonalý moment pre spojenie síl. I preto je prekvapivé, že napriek spoločnej organizácii s odbormi až do dnešného dňa dosiahli ľudia v nemeckom sex biznise len minimálny úspech.
Najprv sa zdalo, že právny rámec prijatý v roku 2017 prinesie nový záujem o odborové organizovanie v sex biznise. FAU (Free Workers Union) bol jeden z prvých odborových zväzov, ktorý sa toho chytil. Berlínska sekcia a jej členovia a členky zo sex biznisu začali poskytovať informácie a poradenstvo, cez ktoré sa snažili informovať o pripravovanom zákone a jeho dôsledkoch v praxi. Informovali o tom, aké inštitúcie musia ľudia v sex biznise vyhľadať, ako prebieha registrácia a aké osobné údaje budú musieť poskytnúť.
Zväz FAU tiež vyzval ľudí v sex biznise, aby sa spojili a začali sa aktivizovať proti tomuto zákonu. Jedna z členiek FAU, ktorá tiež ponúkala poradenské služby, mi povedala, že „ich poskytovala v nádeji, že z toho vznikne nová organizácia“ a „že by to mohlo prilákať viac ľudí“. Avšak to sa nestalo. Táto iniciatíva ich prilákala len zopár a nevytvoril sa žiaden udržateľný zväz. V neposlednom rade aj pre svoj anarchosyndikalistický prístup sa FAU rozhodol v iniciatíve nepokračovať.
Stalo sa to však aj z toho dôvodu, že si zväz vyžaduje sebaorganizáciu svojho členstva. V iných typoch priemyslu je to pre FAU výhoda, keďže združujú pracujúcich a pracujúce, ktoré so sebou hneď prinášajú aj vôľu a motiváciu participovať na zväzových aktivitách. Avšak jedna z členiek FAU mi povedala, že „to sa ukázalo ako pomerne ťažké v prípade sex biznisu, pretože keď už sa rozhodnete aktivizovať ako odborový zväz v istej oblasti, potrebujete spolupracovať s nejakými pracujúcimi“.
V Berlíne už FAU raz zažil neúspech s organizovaním žien migrantiek z východnej Európy, ktoré pracovali v sex biznise. „To bola oblasť sex biznisu s limitovaným sebaurčením – nevedeli sa medzi sebou dohodnúť na pracovných podmienkach,“ povedala mi členka FAU. Tu sa politické angažovanie zdalo kľúčové. „Veľmi rýchlo sme si uvedomili, že narážame na štruktúry, ktoré narúšajú sebaorganizovanie za práva pracujúcich. Tie štruktúry sa týkali kriminálnej činnosti a mafie, s tým sa nedalo bojovať len cez odborové združovanie.“ Kriminálna činnosť v sex biznise je viditeľnou prekážkou odborových zväzov, najzásadnejšie však mafia podkopáva schopnosť zraniteľných ľudí organizovať sa v sex biznise. FAU teda zistila, že je to práve strach, ktorý im bráni, aby sa spojili s odbormi. A ak sú migranti a migrantky v sex biznise navyše kriminalizovaní za to, že sa nezaregistrovali, môže ich to už definitívne odradiť od akejkoľvek organizácie, vďaka ktorej by sa mohli domáhať spravodlivosti.
Na druhej strane práve FAU a ich anarchosyndikalizmus znemožnil spoluprácu s inými sebaorganizovanými a už existujúcimi skupinami ľudí v nemeckom sex biznise. FAU bol chvíľu v spojení s Profesionálnou asociáciou poskytovateľov/poskytovateliek erotických a sexuálnych služieb (BesD), ktorú založili ľudia v sex biznise v roku 2013. Prvou aktivitou tejto organizácie bolo mediálne efektívne vymedzenie sa voči iniciatíve „Proti prostitúcii“, ktorú spustili známe nemecké feministky presadzujúce kriminalizáciu kupujúcich. BesD si za cieľ kladie zlepšenie pracovných podmienok v sex biznise, čo sa snaží dosiahnuť medzi zamestnávateľmi a zamestnávateľkami. Presne tak, ako to robia odborové zväzy v iných oblastiach. Okrem toho sa mnohí aktívni členovia a členky BesD, ktorí vlastnia apartmány, snažia na týchto pracoviskách nastoliť lepšie pracovné podmienky. Avšak zapájanie zamestnávateľov do odborov je problematické. Aj dvojitá rola niektorých ľudí v sex biznise ako pracujúcich a aj zamestnávateľov a zamestnávateliek spôsobila, že sa BesD stala nekompatibilnou pre politickú kooperáciu s anarchosyndikalistickým FAU.
Stratiť či získať
FAU však v Nemecku nie je ani prvým, ani jediným zväzom, ktorý sa pustil do úsilia o začlenenie ľudí v sex biznise. Krátko po tom, čo v roku 2002 zákon o prostitúcii vytvoril nevyhnutné právne podmienky a sociálne istoty pre ľudí pracujúcich v sex biznise, začal jeden z najväčších zväzov v Nemecku – ver.di (die Vereinte Dienstleistungsgewerkschaft) organizovať ľudí v sex biznise do svojho sektora „špeciálnych služieb“, ktorý zahŕňa aj kaderníčky a kaderníkov, bezpečnostných, call centrových alebo dočasných pracovníkov a pracovníčky. V snahe ponúknuť ľuďom v sex biznise viac bezpečia a istoty vo svojej práci vytvorili vo ver.di štandardizované pracovné zmluvy, ktoré mohli prevádzkovatelia „verejných domov“ a ľudia pracujúci v sex biznise použiť a uzatvoriť, a začali poskytovať právne poradenstvo. V Hamburgu dokonca otvorili aj miestny výbor.
Ľudia v sex biznise však napokon zmluvné návrhy odmietli na základe sociálnych a právnych zvýhodnení, ktoré si pýtali privysokú cenu: so statusom zamestnanca či zamestnankyne prišli aj fixné mzdy, pracovná doba, popis práce alebo vysoké dane z príjmu. Mnohí ľudia v sex biznise sa tak obávali straty anonymity, flexibility či straty príjmov, ktoré sú porovnateľne vysoké s príjmami iných profesií a ktorým sa vo svojej práci tešili asi najviac. Niektorí pracujúci a pracujúce, ktorí neskôr založili BesD, najprv vstúpili do ver.di a v konečnom dôsledku ich kolektívne iniciatívy na čele s organizovaním sa do výborov svoje pôvodné ciele nedosiahli, najmä preto, že zväz ver.di po prvom zlyhaní neponúkol ľuďom v sex biznise žiadne alternatívne stratégie na zlepšenie ich podmienok.
Napriek dobrým úmyslom, rôznym prístupom zväzov a právnym istotám ponúkaným v Nemecku zápasia ľudia v sex biznise a ich zväzy naďalej s nastavením funkčného spôsobu organizovania sa. Praktické nástroje a potreby sa u nich rozchádzajú. „Myslím si, že o tému je veľký záujem aj zo strany zväzov, aj zo strany ľudí v sex biznise. Myslím si však, že zväzy stále nemajú o povahe tejto práce predstavu a vedomosti, ktoré sú na organizovanie sa do zväzov potrebné,“ potvrdzuje členka FAU.
Konkrétne napríklad spôsob stratifikácie v sex biznise znamená, že sa pracujúci a pracujúce ocitajú v rôznych podmienkach v závislosti od občianstva, znalosti jazykov, typu práce, ktorú vykonávajú, a miery, do akej ich živobytie závisí od tejto práce. Okrem toho znamená federatívne zriadenie v Nemecku napríklad to, že zákon o prostitúcii sa v každom štáte a samosprávnej obci uplatňuje inak. Na to, aby boli odbory schopné adekvátne podporiť ľudí v sex biznise v ich snahe o lepšie a bezpečnejšie pracovné podmienky, potrebujú zväzy do detailov poznať rôznorodé podmienky a potreby ľudí v sex biznise. Takéto poznanie je ťažké získať za právnych podmienok, ktoré ľudí v sex biznise zastrašujú, stigmatizujú a kriminalizujú.
OTRAS nebude zväzom
Ľudia pracujúci v sex biznise, ktorí sa pokúsili angažovať v zväzoch aj v iných európskych krajinách, zvyknú zažívať podobné sklamanie ako angažovaní ľudia v Nemecku, a to napriek ich odlišným pracovným podmienkam. Podľa mnohých ľudí z akadémie, odborov a aktivizmu zlyhávajú snahy o organizovanie ľudí pracujúcich v sex biznise často z dôvodu, že sa mnohí z nich so svojou prácou dostatočne nestotožňujú a chýba im širšie triedne povedomie.
Aktivistky a aktivisti sex biznisu v Španielsku však v roku 2018 ukázali opak, keď sa autonómne zorganizovali a vyhlásili, že „odborový boj je jediná cesta“ za zlepšením ich životov. Následne zaregistrovali svoju organizáciu OTRAS ako oficiálny odborový zväz. Ich združenie však rýchlo dostalo zásah: španielska ženská organizácia podala na OTRAS trestné oznámenie za registráciu, na základe čoho potom socialistická a sebaproklamovaná feministická vláda Španielska vyhlásila, že išlo o omyl pri povoľovaní registrácie. Vyhlásili, že prostitúcia „je nelegálna aktivita, ktorá porušuje základné práva mužov a žien“, čím pre ľudí v sex biznise popreli možnosť organizovať sa a chrániť sa ako pracujúci a pracujúce. A to aj napriek tomu, že poskytovanie sexuálnych služieb v Španielsku nie je nelegálne (t. j. trestné). Španielsky národný súd následne odvolal odborársky status OTRAS s argumentom, že by jeho uznanie legitimizovalo „vykorisťovanie prostitútok a prostitútov“.
Táto situácia poukazuje na to, ako ostatní politickí aktéri jednoznačne podkopávajú ľudí v sex biznise a sú proti nim. I preto sú zodpovední za ich budúcnosť, no nielen to. Tento príklad tiež potvrdzuje, že ak ide o sex biznis, ľudia deklarujúci oddanosť boju za práva pracujúcich priorizujú rigidné ideologické presvedčenia nad praktickou solidaritou a kooperáciou. Takéto dvojité štandardy pre niekoho znamenajú, že ak sa ľudia v sex biznise kolektívne organizujú za zlepšenie svojich životných podmienok, tak tým vlastne prispievajú k vykorisťovaniu seba a iných. Takéto obvinenie delegitimizuje akéhokoľvek člena a členku odborov v akomkoľvek sektore. Napriek tomu sa používa iba v kontexte sex biznisu. Ľudia v sex biznise potrebujú pomoc aktivistiek a aktivistov vo feministickom hnutí a hnutí za práva pracujúcich – jedine tak dosiahnu udržateľné zlepšenie svojej životnej situácie.
Medzinárodný deň žien a práva pracujúcich
Predstavu o tom, ako by mohla táto spolupráca vyzerať, nám ponúka udalosť značných rozmerov s rastúcou popularitou: Medzinárodný deň žien 8. marca a jeho premena na akčný deň Medzinárodného ženského štrajku. Tento rok štrajk v Španielsku organizovali rôzne feministické zoskupenia, ktoré zvolali najväčšie odborové zväzy. Stovky žien prestali pracovať, vyšli na námestia a pochodovali v uliciach. Protestujúce volali po odstránení rodovo podmieneného násilia, príjmovej nerovnosti, rozpoznaní neplatenej práce v domácnosti, ako aj starostlivosti o členov a členky rodiny. Aktivisti a aktivistky z OTRAS kráčali s nimi – požadovali uznanie svojej práce a svoje práva pracujúcich.
Štrajkujúci ľudia sú súčasťou nového globálneho hnutia, ktoré čerpá z pôvodných koreňov 8. marca ako zápasu pracujúcich žien. So svojím heslom „Ak sa zastavíme my, zastaví sa aj svet“ je toto opätovné zameranie sa na ženskú prácu v kapitalizme jadrom ženského a feministického hnutia. Poukazuje na rastúcu prekarizáciu a neokonzervatívne sily, ktoré naberajú na intenzite.
Politika Medzinárodného ženského štrajku explicitne zahŕňa ľudí (t. j. hlavne ženy) v sex biznise. Vo Veľkej Británii sa ľudia v sex biznise zaktivizovali spolu so zväzmi upratovačiek a upratovačov a s umeleckými zväzmi, antirasistickými a antifašistickými kolektívmi, ale aj s organizáciami za práva trans žien, migrantiek a kurdských žien. Ich agenda bola centrálna pre celý štrajk. Cieľom aktivistiek a aktivistov bolo poukázať na to, ako sa v sex biznise kulminujú rôzne formy útlaku – keďže sú jeho súčasťou hlavne ženy, trans ľudia, migrujúci či chudobní ľudia. V Británii, ktorá bola značne ovplyvnená austeritou (škrtmi po finančnej kríze) a prísnejšími migračnými politikami, stále viac žien vstupuje do sex biznisu zo sektorov, ktoré boli ovplyvnené škrtmi – ako napríklad vzdelávanie alebo zdravotníctvo. Mnohé ženy tiež vstupujú do sex biznisu, keďže nemajú legálne prístup na trh práce.
V roku 2002 sa vo Veľkej Británii prvýkrát pokúsila skupina ľudí zo sex biznisu o spojenie so všeobecným zväzom GMB, i keď bez úspechu. Od tej doby však došlo v oblasti odborov sex biznisu k ďalším zmenám. Minulý rok sa niekoľko aktivistiek a aktivistov pridalo k zväzu United Voices of the World, ktorý sa zameriava na prekarizovaných pracujúcich v outsource sektoroch. Britská sekcia Industrial Workers of the World tiež už vyjadrila svoju podporu ľuďom v sex biznise, čím sa postavila za dekriminalizáciu sex biznisu a prihlásila sa k svojmu dlhoročnému heslu – „Zranenie jedného/jednej z nás je zranením nás všetkých“.
Tieto príklady ukazujú, že mnohí ľudia, ktorí sa angažujú v prospech práv žien a práv pracujúcich, rozumejú životným podmienkam ľudí v sex biznise a chápu, že sa môžu zlepšiť, len ak bude ich činnosť rozoznaná ako práca a ak sa bude namiesto moralizovania z rovnakej perspektívy pristupovať aj k násiliu a vykorisťovaniu. Ak budú rozoznané aj snahy ľudí v sex biznise o politické združovanie a o ich začlenenie medzi hnutia pre spoločenské a politické zmeny. Iba takto je ľuďom v sex biznise umožnené poskytovať sexuálne služby podľa nimi stanovených podmienok – kriminalizácia a útlak iba obmedzujú ich možnosti.
Tento pohľad sa musí dostať k tým ľuďom, ktorí ešte stále ľudí v sex biznise vylučujú a komplikujú im životy tým, že sa explicitne stavajú proti ich politickým snahám a odopierajú im solidaritu. Bojovať za práva všetkých žien a všetkých pracujúcich taktiež znamená bojovať za práva ľudí v sex biznise, a to najmä tých, ktorí sú najzraniteľnejší. Medzinárodný štrajk žien môže ako politický nástroj v sebe niesť potenciál prekonať limity, ktoré v súčasnosti prináša organizovanie ľudí v sex biznise do výborov. Zároveň môže poskytnúť príležitosť premostiť rozdielne prístupy k sex biznisu v rámci feministického hnutia.
V Nemecku ľudia v sex biznise k štrajku prispeli príhovormi či banermi alebo skupinami na demonštráciách – a to napriek tomu, aký dopad mal nový zákon o prostitúcii na ich pracovné podmienky. Štrajk žien sa tento rok v Nemecku uskutočnil prvýkrát po dvadsiatich rokoch. Nazýva sa „Frauenkampftag“ – doslova „deň boja žien“. Radikálnu politickú zmenu a analytickú perspektívu, ktoré štrajk predstavuje, deklarujú pokračujúce politické boje naprieč Európou, z ktorých ľudia v sex biznise nesmú byť vylúčení.
Autorka je doktorandka sociológie a politických vied na Scuola Normale Superiore vo Florencii. Vo svojom výskume sa zaoberá politickým organizovaním ľudí v sex biznise a súčasnými premenami verejných politík sex biznisu v Európe.
Z anglického originálu preložili Veronika Valkovičová a Kristína Kállay
