Výnimočná belgická grafická novela Hubert pôsobí na prvý pohľad ako reklama na galériu Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique. Hlavný hrdina knihy tu aspoň zdanlivo trávi veľkú časť voľného času. Osamelý muž v strednom veku prechádza od obrazu k obrazu a skúma jednotlivé detaily malieb. Hoci je stredobodom obrazu nahá dvojica, on vníma štruktúru pozadia, škvrny tvoriace povrch vody, zvädnutú halúzku pod nohami ženy. Je to rozhodne iný prístup k návšteve múzea, ako by sa dalo predpokladať u bežného návštevníka, ktorý sa pri každom diele pristaví na pár sekúnd. Hubert pripomína, že dokončiť maľbu trvá mesiace a často v nej každý detail má významné a premyslené miesto. Mladý komiksový autor Ben Gijsemans (ročník 1989) vytvoril Huberta ako svoj absolventský projekt. Chcel vyjadriť pocity osamelosti, ktoré cítil po presťahovaní sa do Bruselu. Liečil si ich v galérii, kde na malej stoličke pre návštevníkov napísal aj väčšinu scenára.
Veľa slov pritom nepotreboval. Jeho hrdina ich v príbehu utrúsi len pár, ďalších niekoľko bublín patrí okoloidúcim postavám v múzeu, aby autor dotvoril šum pozadia. Žiadny bombastický alebo spletitý dej nečakajte. Hubert sa podobá na filmy Jima Jarmuscha, jeho cieľom je spomaliť čas. Jednu sekvenciu autor rozkladá na veľa panelov, niekedy s minimálnymi zmenami: Hubert sedí pri stole s lyžičkou ponorenou v polievke, v ďalšom paneli si ju prikladá k ústam, potom zajedá polievku chlebom, následne dvíha pohľad k televízoru.
Gijseman nás vlastne edukuje, ako správne vnímať umenie. Minimálne vizuálne umenie je málokedy kompatibilné s roztrieštenou sústredenosťou prispôsobenou sociálnym sieťam. Mainstreamové filmové umenie sa jej v poslednom desaťročí snaží prispôsobiť šialeným tempom strihu, no výtvarné umenie pôsobí inak. Gijseman v tomto pôsobivom diele poukazuje ešte na jeden zaujímavý vzťah, a to medzi klasickým výtvarným umením a moderným, ktoré v 20. storočí búralo niekdajšie predstavy o estetike. Klasické je zastúpené obrazmi v galérii a moderné melancholickým každodenným životom Huberta, v ktorom sa nič vzrušujúce nedeje. A keď už náhodou má dôjsť k niečomu vzrušujúcemu, napríklad k sexu s ukecanou susedkou, Hubert volí únik – svet malieb je preňho zaujímavejší.
V závere grafickej novely sa hrdina pokúša obrazy v galérii napodobniť, hľadá výjavy hodné zachytenia, a to morálne pochybným a vlastne aj trochu znepokojivým voyeurizmom. Na meta úrovni sa potom Hubert stáva objektom grafickej novely, v ktorej môžeme nájsť inšpirácie Vincentom van Goghom alebo Henri de Toulouse-Lautrecom.
Ben Gijsemans: Hubert. Preložila Lenka Sovová, Centrala, 2021.
Marek Hudec
