#09 sprevádzajú diela z výstavy Nhớ: Priestor medzi jedným a druhým koncom
Pohladenie po líci na obnovenie spomienky v boji proti zabúdaniu.
Tým, že to všetko odhaľujem, hovorím so svojím otcom a držím za ruku svoju matku.
S nespočetným množstvom jazykov, ktoré mi bolo dané ovládať.
Či už nahlas, alebo potichu. Väčšinou potichu.1Nhu Xuan Hua
Toto vydanie vizuálne dopĺňajú diela z výstavy Nhớ: Priestor medzi jedným a druhým koncom (6. 9. – 13. 10. 2023, Kunsthalle Bratislava). Ide o prvú výstavu umenia vietnamskej diaspóry na Slovensku. Táto výstava, hoci vychádza z príkladov a príbehov druhej generácie vietnamskej diaspóry, chce vyrozprávať komplexnejší príbeh o identite, kultúre, príslušnosti a o tom, ako nás formujú a ovplyvňujú naše rodiny, ako aj spoločnosť okolo nás.
Poetka Kimberly Nguyen sa zamýšľa nad tým, čo je to domovina: „aký krásny domov / aká krásna krajina, čo odporuje hraniciam“. Pripomína nám, že domov je viac než len kus zeme, na ktorej sme sa narodili. Je to pocit. Pocit spolupatričnosti, dokonca aj proces v prechode, aj keď prekračujeme hranice… Nhu Xuan Hua vo svojej inštalácii „Svadobná izba“ zo série Hug of a Swan nám pripomína, že naše najvýnimočnejšie spomienky sa často objavia, keď sa stretneme. Keď si sadneme a spoločne zdieľame jedlo s najbližšími. Inštalácia pozostávajúca z karaoke svetiel, pódia a zo slávnostne prestretých stolov by bola dokonalou kulisou pre skvelý večierok, lenže, počkajte, stoly sú rozpolené, príbory a taniere ohnuté. Naše vlastné spomienky nás spochybňujú, Nhu Xuan nám pripomína, aké sú naše spomienky prchavé. Vo videoperformance Performance s mojím otcom (II) Minh Thang Pham a jeho otec hovoria o svojom vzťahu, ktorý je ovplyvnený synovou neschopnosťou plynule komunikovať vo vietnamčine a otcovou neschopnosťou hovoriť po česky. Ako vysvetľuje otec umelca, práve tình cảm, každodenné gestá, mu pripomínajú lásku, ktorou sa navzájom zahŕňajú. Vzťah dieťaťa a otca je aj témou filmu Milý tati, od režisérky Diany Nguyen. Je to animovaný dokumentárny film o narušení vzťahu medzi dcérou a jej otcom. Dvojkanálová videoinštalácia Maithu Bùi s názvom Mathuật – MMRBX sa snaží odhaliť pohnutú minulosť diaspór preživších. Video, ktoré funguje ako pamäťová skrinka, rozpráva príbehy o japonskej okupácii, americkom bombardovaní, francúzskom koloniálnom vykorisťovaní a medzivládnej dohode s NDR. Video plné spomienok na kolonizačné a dekolonizačné procesy sa začína vietnamským vodným bábkovým predstavením. Dielo Kvet Nguyen Archív návratov je otvoreným archívom spomienok na jej rodinu. Tento archív obsahuje spomienky zachytené na fotografiách z príchodu jej rodičov na Slovensko. Quynh Trang Tran na svojej keramike nazvanej Nová nádej sleduje príbeh cesty svojich rodičov, ktorí emigrovali z Vietnamu do Československa a zobrazuje tých pár kusov oblečenia, ktoré si so sebou priniesli. Módna návrhárka Anna Tran pracuje s prvkom, ktorý prevzala z károvaných plastových tašiek z rafie. Pre umelkyňu sú tieto tašky spojené s migráciou, sú symbolom spomienok na detstvo na Morave a na kočovný spôsob života.
Zámerom výstavy je vytvoriť zmyslový priestor. A zároveň pozvánkou k dialógu, kde možno zdieľať a (znovu)objavovať osobné spomienky. Domov môže byť komplikovaný, mnohovrstvový, spletitý pocit príslušnosti k tomuto svetu s prekrývajúcimi sa vplyvmi, jazykmi a spomienkami. Dve kurátorky tejto výstavy, jedna narodená vietnamským rodičom na Slovensku, druhá Slovenka, ktorá strávila celú svoju dospelosť mimo Slovenska a úplne stratila pocit „domoviny“, vás pozývajú zamyslieť sa nad témou príslušnosti a domova.
Kurátorky výstavy a autorky textu: Kvet Nguyen a Denisa Tomková
