Aldous Harding: Train on the Island

Album austrálskej speváčky si právom zaslúžil pozornosť mnohých kritikov. Aldous Harding vydala v máji svoj piaty projekt plný krásnych melodických aranžmánov, no najmä vynikajúcich poetických hádaniek a obrazcov. 

Excelentné, mystické, kryptické texty a ich citlivé, elegantné, herecké podanie – to je Aldous Harding. Je schopná pomenovať, čo ostatným zostáva skryté za rúškom vedomia. Dcéra speváčky Loriny Harding, ktorej folkové piesne ani zďaleka nedosahujú komplexitu a bizarnosť jej potomkyne, sa hudbe dlhšie vyhýbala. Chcela byť veterinárkou, no nakoniec kráča v matkiných koľajach, čomu sa venuje aj v prvom tracku. Metafory a referencie by sa dali rozoberať hodiny, jedna z nich je napríklad opakovaný verš „I’d like to fly“, ktorý melodicky ladí s rovnakým veršom v tracku kapely Alice in Chains Down in a Hole. Referencia má dve dimenzie – v prvom rade je Aldous umelecké meno, premenovala sa z Alice. V druhom rade je track Down in a Hole o stiesňujúcich želaniach rodičov, prepojení s vlastným pôvodom, prvý verš „Bury me softly in this womb“ a nasledujúci „Look at me now, a man who won‘t let himself be“ hovoria za všetko. Celý prvý track I Ate the Most popisuje rovnakú tému. 

V skladbe Train on the Island zas odkazuje na pieseň Apalačov, ktorá je o komplikáciách v láske a nenaplnených sľuboch. Celá znie ako narážka na nespoľahlivosť jej vnímania ovplyvneného liekmi na ADHD. Dvojveršie „Men touched my leg, and I thought: React just like a girl“ je trefné ako facka, podobných momentov je v albume nespočetne. Harding je veľmi jedinečná a v albume bojuje so svojou inakosťou. V prvom tracku hovorí o svojom autizme, v druhom o ADHD, vo What am I Gonna Do sa zamýšľa nad tým, čo ak ju nikdy nepreučia, čo ak nikdy nebude „normálna“, je tu cítiť napätie medzi slobodou byť sama sebou a potrebou konformity, resp. tlaku zapadať – ktorý cíti zo všetkých strán. 

Celý čas pracuje so svojím hlasom, akoby to bol ďalší nástroj, zároveň ním strieda role. To môže znieť banálne, ale Harding prednáša repliky akoby z pohľadu rôznych postáv, občas cítiť zúfalstvo, inokedy detskú hravosť. If Lady Does It má repetitívny refrén aj bridge, v oboch prípadoch akoby bola každá slabika pretavená do gitary pod ňou. V strofách neartikuluje dôkladne, skôr sa hrá s popisom chlapca z pláže a jemným znechutením. Slová v poslednom verši zopakuje sedemkrát, no treba ich počuť aj viackrát – na vstrebanie. 

Hudobné aranžmány sú hladké, harmonické, dajú sa v pokoji počúvať aj bez rozpoznania hĺbky textov. Melódie syntetického klavíra lemujú jemné perkusie, dohromady to pôsobí veľmi elegantne. Za produkciu je zodpovedný John Parish, ktorý pomáhal s tvorbou napríklad PJ Harvey. Ich dlhodobý vzťah sa prenáša aj do spôsobu, akým jednoduchosť hudobného podkladu zapadá do intímnych textov. Pre tých, ktorí mali možnosť vidieť prevedenie albumu naživo, sa zhmotnila aj osoba Aldous – introvertná, trochu bizarná, bez filtra, bez hanby experimentálna. Album sa opakovane pýta: som viac divná, alebo špeciálna?

Train on the Island je geniálny a určite sa objaví na vysokých priečkach hodnotení na konci roka. Poslucháč by sa mohol textami zaoberať celé dni, ale takisto si aj iba užívať melódie cestou v aute. Harding je výnimočná hudobníčka a performerka, ktorej sa oplatí venovať pozornosť. 

Autorka je študentka sociológie a kultúrna publicistka.