Ako vzniká ezoterický horor

Vyrástol som v domácnosti plnej kníh a pamfletov o UFO, ozdravných kameňoch, aurách, homeopatii – o všetkom, čo vám v tejto súvislosti napadne. Ako dieťa som mal veľmi rád tento mystický svet tajomstiev a skrytej múdrosti. Bolo úžasné mať prístup k týmto fascinujúcim predmetom a tomu, čo predstavovali. Takzvaná religiozita New Age je typická svojim eklektizmom. Keďže zástancovia New Age zväčša neveria, že existuje jedna správna forma spirituality, svoj svetonázor si tvoria kombinovaním rôznych predmetov a teórií, ktoré nakoniec vytvoria jedinečnú zmes. Tú nazýva predstaviteľ New Age Nevill Drury „spiritualitou bez hraníc a obmedzujúcich dogiem“. Antropológ David J. Hess poznamenáva, že medzi priaznivcami New Age sa často objavoval názor, že „alternatívna spirituálna cesta je správna, pretože je spirituálna a zároveň alternatívna“. Tento redundantný postoj stojí za výsmešným tvrdením, že New Age je akousi „spiritualitou zo supermarketu“. Eklektizmus hnutia New Age sa však predsa len rodí v neskorom modernom kapitalizme a jeho priaznivci hlásajú vieru vo voľný trh duchovných ideí, ako paralelu viery vo voľný ekonomický trh.

Mohol som teda pozorovať správanie mojich rodičov z prvej ruky. Všetky veci, ktoré nakupovali, všetky tie idey, zmiešané dohromady, aby vytvorili akýsi „hyperzmysel“, všetko to robili len preto, aby sa zbavili svojej katolíckej výchovy a vytvorili nový druh reakcionárskeho myslenia. Moja rebélia dospievajúceho nerda spočívala v tom, že som rodičov konfrontoval s vedeckými metódami, spochybňoval ich zvláštne presvedčenia a žiadal od nich overené dáta a vedecký kontext. Pamätám si, že jedného dňa, keď som mal 15 rokov, požiadal som mamu, aby pomocou svojej virgule a kúska papiera určila prvých tridsať desatinných čísel čísla pí. Trvalo jej to tri hodiny a nakoniec ani jedno číslo nebolo správne. Považoval som to za obrovský úspech, ona však len odvetila, že má kvôli splnu zlý deň. Zajtra to skúsi znovu a určite uspeje. A ak nie, kto môže tvrdiť, že tých tridsať desatinných čísel, čo uvádzajú knihy matematiky, sú naozaj správne? Je možné, že jej verzia je po celý čas tá správna, pretože má prístup k vyššiemu vedomiu? Proti tomu sa nedalo namietať. Vtedy, na konci 80. rokov, bol jej pohľad veľmi ojedinelý. Bol to svet dvoch televíznych kanálov a niekoľkých novín. Dnes vidíme tento vzor myslenia všade, od amerického prezidenta po chlapíkov na ulici, ktorí demonštrujú proti očkovaniu a všetko sa to šíri obrovskou rýchlosťou po internete.

Už dlhšiu dobu som premýšľal nad projektom, ktorý by sa venoval teórii poznania, predovšetkým jej metód, platnosti a poľa pôsobnosti a rozdielom medzi odôvodneným presvedčením a názorom. Projekt sa mi podarilo zrealizovať, aj keď v trochu podivnom mediálnom formáte: natočil som hororový film Masking Threshold (termín pochádza z muzikológie, popisuje stav, keď jeden tón prehluší druhý a ten na jeho pozadí zanikne , pozn. prekladateľa), ktorý sa prednedávnom dostal do distribúcie. Nachádza sa v ňom množstvo mojich vlastných myšlienok o vede, ezoterike a osobnej voľbe a výsledkom je veľmi temná, experimentálna dráma v tradícii tzv. extrémnej kinematografie. A objavuje sa tam aj New Age matka, posadnutá gingkom.

Príbeh rozpráva o mladom nerdovi, ktorého sledujeme prostredníctvom jeho denníka. Má zvláštnu formu tinitu (hučanie v ušiach), ktorý ho mučí, ale doktori, ktorí sa o neho starajú, ho nepovažujú za závažný. Film je viac-menej záznamom jeho snáh pochopiť svoje trápenie a vyliečiť sa z neho –  čo je pre diváka nie vždy ľahko stráviteľné. Môj protagonista je queer, je teda potrebné vnímať aj spoločenské tlaky, ktorým čelí a traumy, ktoré sa na ňom podpísali a ktoré sú súčasťou jeho strašnej choroby. Súcit s ním sa však v určitom bode mení na zdesenie. Jeho hľadanie pravdy zachádza priďaleko.

Filozofickým jadrom filmu je strach, ktorý trápi mnohých ľudí: moderný svet nás vytrhol z centra stvorenia a zredukoval na smietku prachu. Súčasťou tohto strachu je snaha opäť získať kontrolu, je to reakcionársky strach z regresie a úpadku, takmer Lovecraftovská hrôza z nákazy. Napriek tomu, že protagonista je vedecky vzdelaný človek, jeho temné, regresívne strachy a číra arogancia ho celkom ovládnu. Je to vševedko, čo reční a blúzni vo svojom improvizovanom laboratóriu pripomínajúcom maternicu, a pritom ničomu nerozumie.

Začína ako horlivý zástanca vedeckého skúmania, postupne sa však mení na to, čím najviac opovrhuje: na akéhosi alchymistu. Do gnozeologickej pasce, ktorú vo filme znázorňujem, neupadajú len nevzdelaní ľudia. Práve naopak, často sa to deje aj vzdelaným intelektuálom. Prečo?

Základnou charakteristikou tzv. nerdov je rozdielnosť. Nerdi sa usilujú o porozumenie a o to, aby si našli spoločníka pri skúmaní svojich bizarných záujmov, ktorý by s nimi zdieľal ich zážitky. Zároveň si až s perverzným potešením užívajú úplný opak. Milujú nedostatky a chyby iných i svoje vlastné. Radi sa medzi sebou porovnávajú a agresívne jeden s druhým súťažia. Existencia nerda pritom v sebe ukrýva niečo okultné a tajomné. Je veľmi dôležité, ako sa uňho tieto sily prejavia. Možno to bude znieť zvláštne, ale etika je v mojom filme zásadnou témou.

Inšpiroval som sa nerdmi a hackermi, ktorých sú hackerské stránky a IT konferencie preplnené a celou tou mladou mužskou klientelou istého Jordana Petersona. Môj príbeh je založený na poznaní, že kognitívna disonancia sídlila už v srdci osvietenstva. Bolo vzrušujúce vytvoriť postavu, ktorá je očividne progresívna, ale v skutočnosti veľmi reakcionárska. Osobu, ktorá je privilegovaná, získala diplom z fyziky na americkej univerzite, zároveň je však presvedčená, že svet jej niečo dlhuje. Ideologicky to nie je Anders Behring Breivik ani klasický incel v amoku,  v dôsledkoch svojich krokov sa im však vyrovná. Tento fenomén pozorujem už niekoľko rokov: alternatívnou scénou prerastá latentný pravicový libertarianizmus a často sa prikláňa až k extrémne pravicovým ideológiám, ako napríklad v prípade hackera Andrewa „weev“ Auernheimera.

V roku 2009 si Charlotte Ward, nezávislá výskumníčka alternatívnej spirituality, všimla, že na webe sa začína objavovať hybridná zmes konšpiračných teórií a kultúry New Age. O dva roky vydala štúdiu s názvom Vznik konspirituality v Žurnále súčasného náboženstva. So spoluautorom Davidom Voasom, kvantitatívnym sociálnym vedcom z University College London, upozornili na rovnaké vzorce v konšpiračných teóriách a alternatívnych duchovných vedách: nič nie je také, ako sa zdá a nič nie je náhoda. „Tento svetonázor tvrdí, že verejný i osobný život sú menej podriadené náhodným silám a v tom spočíva jeho kúzlo,“ napísali.

Ward a Voas definujú konspiritualitu, ako politicko-spirituálnu filozofiu, založenú na dvoch základných presvedčeniach, jedno vychádza z konšpiračných teórií a druhé z myšlienkového sveta New Age: a) tajná skupina zo zákulisia ovláda politický a spoločenský poriadok; b) ľudstvo prechádza paradigmatickou zmenou vedomia. Zástancovia tohto presvedčenia veria, že najlepší spôsob, ako vzdorovať hrozbe totalitného „nového svetového poriadku“ je správať sa na základe akéhosi „precitnutého“ svetonázoru spomínanej novej paradigmy.

Dogmatický ontologický empirizmus v konečnom dôsledku neslúži vedeckému poznaniu, ale stáva sa z neho scientizmus, viera v poznatky, ktoré sa nedajú vedecky overiť. Dalo by sa povedať, že môj protagonista nakoniec nájde vieru, ale tá je smrteľná. Ako správne poznamenal Michel Foucault: „Nie je dôležité, čo chceme poznať, ale prečo to chceme poznať.“

Autor je filmový režisér

Preklad Tomáš Hučko