Ako to s tou „našou holandskou toleranciou“ vlastne je?

Omar Ashour, Prerana Pai15. februára 2022172

 English version

Žijeme v globalizovanom svete, ktorého podobu do veľkej miery utvárali industrializácia, kapitalizmus a kolonializmus. Dnes jeho kontúry určujú národné štáty, ktoré vznikli len pomerne nedávno, súčasne s nástupom ideológie nacionalizmu. Vlády národných štátov zotrvávajú v praktikách, ktoré sú založené na imperialistickom ovládaní slabších národov, alebo sú priamo kolonialistické. Zároveň presadzujú kapitalistické politiky, ktoré ničia našu planétu, ubližujú pôvodnému obyvateľstvu a narúšajú štruktúru ľudskej spoločnosti ako takej. 

Noviny, televízia a internet spájajú v súčasnosti ľudí oveľa viac než doposiaľ a rýchlosť, akou sa informácie šíria, sa zvyšuje. Národné vlády si preto čoraz viac uvedomujú, aké dôležité je vytvárať o sebe „progresívny“ obraz, ktorý zakryje stopy ich (zlo)činov. 

Tento článok sa zameriava na Holandsko a ponúka kritický pohľad na jeho súčasnú spoločensko-politickú situáciu vo vzťahu k otázkam sociálnej spravodlivosti. Cez osobnú skúsenosť zahraničného študenta a študentky popisuje zložitosť protirasistického aktivizmu na holandských univerzitách.

Holandsko samo seba označuje za vysoko rozvinutú utópiu euroatlantického sveta, ktorá oslavuje rozmanitosť a presadzuje inkluzívnosť – za krajinu, kde vládne spravodlivosť a sociálna rovnosť. Vzhľadom na svoju hroznú koloniálnu minulosť (a súčasnosť), Holandsko takúto sebaprezentáciu očividne potrebuje. Holandské kráľovstvo sa až do začiatku dvadsiateho storočia výrazne podieľalo na kolonializme a transatlantickom obchode [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri:

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.