Tisíce priaznivcov turistiky, ktorí sa každý rok vydajú zdolať maďarskú Modrú trasu, musia čeliť nečakaným prekážkam, byrokratickému systému zbierania pečiatok z čias socializmu a množstvu pravidiel. Natíska sa otázka: Prečo by to niekto vôbec podstupoval? Maďarská Národná modrá trasa má dĺžku 1 170 kilometrov – siaha od maďarsko-rakúskych hraníc na západe až po hranicu so Slovenskom na severovýchode. Je však viac než len turistickou trasou. Počul o nej takmer každý Maďar a väčšina z nás dokonca prešla aspoň jednu z jej 27 etáp, prinajmenšom na školských výletoch. Modrá trasa (Kéktúra), ako je všeobecne nazývaná, tvorí pomyselnú líniu cez srdce krajiny a je živou esenciou miestnych prírodných, kultúrnych a architektonických krás. Na rozdiel od väčšiny dlhých turistických trás čaká na konci Modrej trasy tých, ktorí ju celú zdolajú, cena. Tento koncept je porovnateľný iba s púťou Camino de Santiago, nenesie však náboženský význam. Ak ste v turistike len začiatočníkom, je to takmer nezdolateľná úloha: celkové prevýšenie trasy je totiž 31 435 metrov, čo je ekvivalent trojnásobného výstupu na Mount Everest. Pravidlá na získanie ceny ostali takmer sedemdesiat rokov nezmenené. Na prvý pohľad vyzerajú jednoducho: každý, kto chce trasu oficiálne absolvovať, si musí zaobstarať brožúru od Maďarského turistického zväzu (Magyar Természetjáró [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Niet sa kam uchýliť: politika bývania počas vojny
Ďalší
