2021 03 VäzenieLiterárny KapitálTematický KapitálVýtvarný KapitálAko keby sme chápali, čo znamená spravodlivosť

Michaela Pašteková11. marca 2021283

Chris Fausto Cabrera si od roku 2003 odpykáva 27-ročný trest v nápravnom zariadení Minnesota Correctional Facility v Rush City. Minulý rok koncom januára napísal list americkému renomovanému fotografovi Alecovi Sothovi, žijúcemu v Minnesote, v ktorom sa ho pýtal, či by nemal záujem písať si s ním o fotografii. Často ju vraj používa ako referenčný materiál a túži s niekým nadviazať „profesionálny dialóg“. Soth Faustovi (ktorý používanie tohto mena uprednostňuje pred svojím priezviskom) odpísal.

Medzi dvoma mužmi z úplne odlišných prostredí začal vznikať rozhovor, ktorý zďaleka neostal rámcovaný iba záujmom o fotografiu. Hoci tá sa neraz stala impulzom k úvahám o väzenskom systéme USA, koncepte spravodlivosti či živote v limitovanom priestore. Soth sa veľmi rýchlo presvedčil, že dopisovať si s Faustom neznamená vymieňať si povrchné správy zo sveta za mrežami a mimo nich. Vo Faustovom jazyku sa odrážajú roky skúseností s písaním prozaických textov a poézie, vo väzení niekoľko rokov viedol umeleckú skupinu študentov a dosiahol najvyššie možné vzdelanie. Vo svojich úvahách cituje Rilkeho či Ralpha Ellisona a v diagnózach americkej spoločnosti, ktorú už sedemnásť rokov sleduje spoza väzenských múrov, je až mrazivo precízny a presný.

Ich vzájomná korešpondencia vyšla koncom roka 2020 vo vydavateľstve MACK v knižnej podobe pod názvom The Parameters of Our Cage. Celý výťažok z predaja knihy je venovaný workshopu tvorivého písania Minnesota Prison Writing Workshop.

Aké fotografie si najviac ceníme?

„Vedel by si mi popísať osem fotografií, ktoré by si si zobral na opustený ostrov?“ vyzýva Alec Soth vo svojom druhom liste Fausta. Zdanlivo banálna otázka prinesie odpovede, ktoré prekračujú rovinu tradičnej deskripcie námetu a otvoria témy, ku ktorým sa dvojica bude v priebehu mesiacov vracať. Cez spomienku na fotografiu matky Fausto začína púšťať Sotha do svojej minulosti (zomrela, keď mal dvanásť rokov), prostredníctvom popisu záberu jedného letného popoludnia rozpráva o prostredí, ktoré ho formovalo. Priznáva sa k tomu, že v cele nemá veľa fotografií svojich blízkych – vo fotografii nevidí médium, ktoré dokáže zachytiť esenciu fotografovaného. Tú si usiluje uložiť [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte ročné predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Kapitál, 2018 — projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia