V rokoch 1932 až 1934 mocnosti v Ženeve zorganizovali svetovú konferenciu o odzbrojovaní, pretože chceli predísť globálnej katastrofe. Vieme, aká tragédia prišla o pár rokov neskôr. Po necelom storočí od spomínanej konferencie môžeme skonštatovať, že zbrojársky priemysel nebol nikdy v takej dobrej kondícii ako teraz. Posilnila ho ruská agresia na Ukrajine, ako aj geopolitické napätie v Ázii a na Blízkom východe. Čísla predajnosti sú rekordné, akcionári spokojní.
Ukrajina, Gaza, Balkán, Červené more, Pacifik – záujem o zbrane rastie po celom svete. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) uvádza, že globálne vojenské výdavky, ktoré sa v roku 2022 zvyšovali už ôsmy rok po sebe, neboli také zásadné minimálne od konca studenej vojny. Celkovo ide o sumu 2055 miliárd eur, čo predstavuje 2,2 % svetového HDP. Generál Pierre Schill, náčelník generálneho štábu francúzskej armády, varuje v tejto súvislosti pred „návratom veľkých vojen, ktoré by sa opäť stali preferovaným prostriedkom urovnávania sporov,” ako aj pred „záchvatmi násilia, stratou morálnych a právnych zábran a barbarstvom, o ktorom sme si mysleli, že patrí do histórie.”1« Le retour des guerres majeures », B2 Le Quotidien de l’Europe géopolitique, Bruxelles, 13. október 2023.
Obrat nastal v roku 2014, keď Rusko anektovalo dva ukrajinské regióny: Krym a Donbas. Štáty začali prezbrojovať, zbrojársky priemysel zrýchlil výrobu a spustili sa preteky v exporte. Moskva odstúpila od viacerých zmlúv o zbrojení a medziročne zvýšila rozpočet na obranu takmer o 70 %, čo je porovnateľné s výdavkami z 80. rokov. „Všetko pre front, všetko pre víťazstvo,” vyhlásil ruský minister financií Anton Siluanov. Rusko ohlásilo výdaje vo výške 10 800 miliárd rubľov (109 miliárd eur), čo predstavuje 6 % HDP krajiny. Peniaze chce investovať najmä do obnovenia a zrýchlenia výroby munície, tankov a dronov, ale aj do odmien pre mobilizovaných vojakov a odškodného pre rodiny frontových obetí. Ruská armáda mala v roku 2023 minúť viac ako dva milióny nábojov, čo bol dvojnásobok oproti predošlému roku. Stránka Oryx odhaduje počet ruských pozemných vozidiel poškodených alebo zničených na Ukrajine na desaťtisíce.
Rusko sa v rebríčku predaja zbraní tradične umiestnilo na druhom mieste, hneď po nespochybniteľnom šampiónovi: USA. Rusi zabezpečili pätinu predaných zbraní vo svete, najmä v Ázii, na Blízkom východe a v Afrike. Od roku 2022 pritom ruský export zbraní klesá, za čo môže najmä vojna na Ukrajine, ktorá spôsobila vojenské straty porovnateľné s poslednou svetovou vojnou. Okrem toho Rusov poškodzujú aj západné sankcie – najmä tie americké, ktoré zmarili veľké kontrakty s Filipínami (vrtuľníky Mil Mi-17), Indonéziou (bojové bombardéry Su-35) alebo Kuvajtom (tanky T-90).
Rusko už nedokáže profitovať ani z obchodovania s bývalými členmi Varšavskej zmluvy a pobaltskými krajinami, pretože tie sú dnes členmi Severoatlantickej aliancie (NATO). Vojenské výdavky Litvy sa pritom v priebehu rokov 2014 a 2022 zvýšili o 270 % a v prípade Lotyšska o 173 %. Rozpočty na obranu narástli aj vo Fínsku, Maďarsku, Slovensku, Rumunsku, Českej republike a Poľsku. Posledná uvedená krajina dáva aktuálne na obranu 4 % HDP, pretože chce zdvojnásobiť silu svojej armády. Od amerických firiem nakupuje tanky Abrams, raketomety HIMARS a vrtuľníky Apache. Ďalšie tanky a húfnice mu dodáva Južná Kórea. Popri Nemecku sa tak Poľsko stáva jednou z najviac vyzbrojených európskych krajín Aliancie. Pokiaľ ide o Nemecko, v roku 2022 vláda vyčlenila 100 miliárd eur na postupnú modernizáciu svojej armády (Bundeswehr). Prostriedky ešte neboli uvoľnené, ale Nemci už prejavili záujem o americko-izraelský protiraketový systém a prednedávnom si objednali stíhačky F 35 od Lockheed Martin, najväčšieho výrobcu zbraní na svete.2Pozri Thomas Schnee, « Comment l’austérité a vaincu la Bundeswehr », Le Monde diplomatique, november 2023. Nemecko pritom deklarovalo, že bude uprednostňovať európskych výrobcov.
Francúzsko sa v čase ruských problémov stalo dočasne druhým najväčším vývozcom zbraní na svete: export v celkovej hodnote 27 miliárd eur za rok 2022 predstavuje historický rekord, za čo môže vďačiť aj „zmluve storočia”, ktorú podpísal letecký výrobca Dassault so Spojenými arabskými emirátmi. Jeho stíhačky Rafale boli dlho pokladané za nepredajné, no napokon sa stali hlavným artiklom francúzskeho vojenského exportu.
Popri etablovaných európskych výrobcoch zbraní, ako sú Spojené kráľovstvo, Nemecko, Taliansko či Španielsko, si budujú pozíciu aj noví hráči. Najmä Južná Kórea, ktorá už teraz figuruje v zozname „top 10” dodávateľov, otvorene deklaruje ambíciu obsadiť 4. miesto v svetovom rebríčku. Kórea, rovnako ako Francúzsko a Rusko, ťaží naplno z toho, čo možno pomenovať ako „ukrajinský efekt”.3Yann Rousseau, « La Corée du Sud, nouveau géant de la défense mondiale », Les Échos, Paris, 24. júl 2023.
Japonsko nie je nadšené z nutnosti prezbrojovať, avšak obáva sa, že „to, čo sa deje na Ukrajine, sa môže udiať aj v severovýchodnej Ázii,” ako povedal japonský premiér Fumio Kišida. Tokio znepokojuje nárast napätia medzi Čínou a Spojenými štátmi – spojencom od kapitulácie v 1945. Japonsko prehodnotilo svoj pacifizmus4Pozri Jordan Pouille, « Le Japon tourne la page du pacifisme », Le Monde diplomatique, marec 2023. a v novej stratégii národnej bezpečnosti poukazuje na „bezprecedentnú výzvu”, ktorú predstavuje Čína a jej ambície v regióne. Súčasný vojenský rozpočet krajiny je 49,3 miliárd dolárov (45,7 miliárd eur) a je limitovaný na 1 % HDP, avšak do roku 2027 sa má zvýšiť na 2 % HDP. Súostrovie chce byť dôležitým vojenským hráčom vo svojom regióne, bude teda aj novým klientom predajcov zbraní. Washington mu už prisľúbil rakety dlhého doletu Tomahawk, ktoré doteraz dodával len Spojenému kráľovstvu a Austrálii.
Viacero krajín východnej Európy (vrátane Poľska) posunulo starú výzbroj (často sovietskej výroby) ukrajinskej armáde. Zbrojársky priemysel Slovenska po studenej vojne stagnoval kvôli nedostatku odberateľov. Po vypuknutí vojny medzi Kyjevom a Moskvou však Slovensko zvýšilo výrobu húfnic na obrnených vozidlách určených na modernizáciu vlastnej, ale aj ukrajinskej armády. Má ísť o lacnejšiu a výkonnejšiu verziu francúzskych húfnic Caesar.5Anne Dastakian, « En temps de guerre, l’armement prospère », Marianne, Paris, september 2023.
Francúzsko v minulom roku vyčlenilo 2 miliardy eur na nákup munície, čiastočne za účelom doplnenia vlastných zásob po pomoci ukrajinskej armáde. Francúzsky rozpočet na armádu na rok 2024 je 47,2 miliárd eur – ide o zvýšenie o 7,5 % oproti minulému roku.6Pozri Allan Popelard, « L’armée, miroir d’une France sans boussole », Le Monde diplomatique, október 2023. Podľa správy Národného zhromaždenia (Assemblée nationale) má Francúzsko spolu s Nemeckom a Spojeným kráľovstvom prvenstvo medzi európskymi krajinami, ktoré prispievajú k tomu, aby mala „Ukrajina prostriedky potrebné na obranu pred agresiou ruskej armády”7Rapport d’information sur le bilan du soutien militaire à l’Ukraine, správa prednesená Lionelom Royer-Perreautom a Christopherom Naegelom pred Komisiou národnej obrany a ozbrojených síl Národného zhromaždenia (La commision de la défense et des forces armées de l’Assemblée nationale), Paris, november 2023.. Pomoc Ukrajine sa odhaduje na 3,2 miliardy eur, vrátane transferu zbraní, rakiet, nábojov a výcviku. Treba tiež spomenúť francúzsky príspevok do Európskeho mierového nástroja (European Peace Facility) – fondu vytvoreného EÚ, ktorý sa využíva najmä na dopĺňanie vojenských zásob pre Kyjev. Francúzsko (ako aj ďalšie zainteresované krajiny) sa opiera o zaužívanú normu: „Poskytovanie zbraní napadnutej krajine na sebaobranu neznamená účasť vo vojne”. Pre národných výrobcov zbraní – v tomto prípade francúzskych – je to navyše dobrá obchodná príležitosť.8Pozri Ariane Lavrilleux, « L’État français, VRP de l’industrie d’armement », Le Monde diplomatique, november 2023.
Spoluúčasť čínskych obchodníkov
V obchode so zbraňami sú etika a morálka až na druhom mieste. V júni minulého roka sa napríklad Washington rozhodol dodať Ukrajine kazetovú muníciu, čo bolo podľa Joea Bidena „veľmi ťažké rozhodnutie”, avšak išlo podľa neho o „správnu vec”. Stodvadsať krajín sa vzdalo výbušnín, ktoré po sebe zanechávajú množstvo civilných obetí – s výnimkou USA, Ruska a Ukrajiny. Veľavravným príkladom je aj politické „upratanie” Viktora Buta – slávneho ruského obchodníka so zbraňami, ktorý inšpiroval tvorcov filmu Lord of War (2005). Po pätnástich rokoch väzenia ho vláda USA vymenila za americkú basketbalistku väznenú v Rusku za užívanie drog. But následne vstúpil do politiky a v septembri 2023 sa stal poslancom ulianovského parlamentu v odľahlom ruskom regióne.
O tom, že v biznise so zbraňami idú princípy bokom, svedčí aj odhalenie kyjevského inštitútu KSE v spolupráci s medzinárodnou pracovnou skupinou pre sankcie proti Rusku Yermak-McFaul z júna 2023, podľa ktorého využíva veľká časť ruských zbraní (vrátane balistických riadených striel) elektronické komponenty vyrobené v USA, Spojenom kráľovstve, Nemecku, Holandsku, Japonsku, Izraeli a Číne. Tieto komponenty sa Rusom podarilo získať cez čínskych sprostredkovateľov.
Do obchodu so zbraňami bývajú niekedy zapojení nečakaní aktéri. Ukrajinská mimovládna nadácia Come Back Alive (Vráť sa živý) je nepochybne jedinou organizáciou tohto typu, ktorá vďaka finančnej zbierke a oficiálnemu povoleniu dokáže poskytovať vojakom drony, raketomety či iné ťažké zbrane. Ďalšie ukrajinské organizácie vojakom dodávajú tablety na navigáciu striel, príslušenstvo na osobnú ochranu a čokoľvek iné, čo im pomôže v každodennom živote na fronte.9Pozri Hélène Richard, « Loin du front, la société ukrainienne coupée en deux », Le Monde diplomatique, november 2023.
Globálnemu trhu so zbraňami aktuálne vojny prospievajú. Výrobný sortiment sa navyše rozrastá o nové produkty: okrem bezpilotných dronov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou moderných armád, sú to najmä satelity využívané na vojenské účely. Pokiaľ ide o vysokú nadmorskú výšku, Američania majú výrazný náskok. Spomeňme aj prístroje určené na prieskum morského dna za účelom kontroly (podmorské káble) či ťažby budúcnosti (mangánové hľuzy)10Pozri Didier Ortolland, « Géopolitique des abysses », Le Monde diplomatique, december 2023., ako aj hypersonické zbrane, v ktorých výrobe sa pretekajú Američania a Rusi, nakoľko si ich ostatné armády budú musieť skôr alebo neskôr zaobstarať. Nezabúdajme ani na systémy kybernetickej ochrany a kybernetických útokov – vybavenie potrebné na vedenie informačnej vojny a na ochranu komunikačných systémov – , nehovoriac o dizajnovaní budúcich tankov, bojových lietadiel či lodí v horizonte rokov 2035 – 2045. Krajiny s najrozvinutejším zbrojárskym priemyslom už pracujú na vývoji v tomto odvetví.
Autor je novinár
Preložil Peter Žiak
