WTF, AVF?!

V etickom kódexe Audiovizuálneho fondu sa píše, že osoba, ktorá v ňom pôsobí, vykonáva svoju činnosť „nestranne, nezaujato a bez predsudkov“. Pri výkone svojej činnosti sa má vyvarovať prejavov diskriminácie a pristupovať ku každému rovnako. Výsledky z rokovania Rady AVF zo dňa 20. marca 2025 vyvolávajú pochybnosti, či sa tým všetci jej členovia a členky skutočne riadia. Napriek odporúčaniam odborných komisií nominantky a nominanti ministerstva kultúry v rade zablokovali podporu festivalom, z ktorých mnohé uvádzajú filmy s témami ľudských práv, menšín či znevýhodnených skupín. Jeden svet, SCANDI, Be2Can, CINEDU, June Film Fest a Filmový festival inakosti sú dlhé roky súčasťou slovenskej festivalovej mapy. Udržia sa na nej?

„To, čo v posledných týždňoch sledujeme v Audiovizuálnom fonde, nie je len ideologická cenzúra, ale aj vážne ohrozenie celej infraštruktúry audiovizuálnej kultúry na Slovensku. Členky a členovia menovaní súčasnou ministerkou kultúry síce v Rade AVF netvoria väčšinu, no vďaka legislatívnym zmenám získali moc efektívne blokovať (čítaj: cenzurovať) podporu projektov,“ hovorí Adam Straka, člen Otvorenej Kultúry! a podpredseda Asociácie slovenského dokumentárneho filmu. Práve profesijné asociácie v audiovízii zverejnili 2. apríla spoločné vyhlásenie, v ktorom konštatujú, že rada na vyššie uvedenom zasadnutí rozhodovala o dotáciách a štipendiách „v rozpore so zákonom, internými predpismi fondu, neeticky, a doslova ignorovala povinnosť hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami“. Asociácie sa plánujú obrátiť na dozornú komisiu fondu, verejného ochrancu práv, prokuratúru a zvažujú ďalšie právne kroky.

Michal Kondrla, prezident Asociácie slovenských filmových strihačov, by rád poznal konkrétne odôvodnenie členov Rady AVF, ktorí sa rozhodli nepodporiť Jeden svet, najväčší a najstarší festival dokumentárnych filmov na Slovensku, Filmový festival inakosti, ktorý sa snaží eliminovať homofóbne a xenofóbne postoje v spoločnosti alebo napríklad CINEDU, festival zameraný na detského diváka: „Konali bez poznania týchto projektov, v rozpore s hodnotením odbornej komisie a hrubým a diskriminačným spôsobom zasiahli do transparentného fungovania Audiovizuálneho fondu. Pre mňa tieto festivaly predstavujú dôležitý priestor pre humanizáciu spoločnosti,“ vyjadril sa pre Kapitál.

Keď menej úspešný neznamená menej úspešný

V programe, ktorý sa týkal festivalov, bolo predložených na rokovanie rady dvanásť žiadostí, komisia navrhla finančne podporiť všetky a to v celkovej sume 300-tisíc eur. Členka rady Ingrid Štepanovičová, nominantka ministerstva kultúry, navrhla šesť festivalov z protokolu vyňať a hlasovať o nich samostatne. Ako sa dočítame v zápisnici zo zasadnutia, svoje rozhodnutie odôvodnila nepriaznivou rozpočtovou ekonomickou situáciou AVF: „Je potrebné s prostriedkami nakladať racionálne. Rada fondu nie je viazaná na kvantitu prijímania kladných rozhodnutí, ale má dbať na kvalitu žiadosti, spoločenský význam a v neposlednom rade aj hospodárnosť i účelovosť jednotlivých projektov, a preto som navrhla menej úspešné žiadosti z protokolu vyňať a následne o nich aj diskutovať.“ Čo však v tomto prípade znamená menej úspešné? Vyňaté festivaly sa v protokole odbornej komisie nachádzali na 3., 4., 5., 6., 8. a 12. mieste. „Po tom, ako členovia rady zablokovali ich podporu, boli podporené festivaly na 9., 10. a 11. mieste, pričom niektorým z nich rada pridelila vyššiu sumu, než odporúčala komisia,“ uvádzajú asociácie vo svojom vyhlásení.

Argumentácia Štepanovičovej tak v tomto prípade nie je veľmi presvedčivá a hlasovanie nominantov ministerstva považujú asociácie za ideologicky motivované. „Za pätnásť rokov fungovania fondu nemala žiadna ideológia ani žiadna politická strana vplyv na jeho rozhodovanie o podpore. Zablokovanie podpory dôležitým a renomovaným festivalom je diskriminačné a je prejavom ideológie postavenej na potláčaní práv menšín, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj základnými princípmi, na ktorých stojí Európska únia,“ píše sa vo vyhlásení.

Nepodporené festivaly sú momentálne v neistote – všetky by chceli pokračovať, avšak pravdepodobne v oklieštených formátoch. Čakajú na výsledky ďalších grantov, na odpovede od iných možných podporovateľov, oslovujú firemný sektor či individuálnych darcov. Festival Jeden svet tento týždeň spustil crowdfundingovú kampaň. Každý z festivalov má viaczdrojové financovanie a podpora z AVF tvorila vždy len určité percento z ich rozpočtu, ale nebola zanedbateľná. „Pre nás bola priam kľúčová, v minulosti tvorila 30 až 60 percent rozpočtu,“ objasňuje pre Kapitál riaditeľka Filmového festivalu inakosti Zita Hosszúová. „Takže ide o výrazné ohrozenie. Organizačná hodnota festivalu presahuje sumu 100-tisíc eur, vďaka angažovaniu mnohých ľudí v pozícii dobrovoľníctva a bartrovej pomoci sa nám darí festival realizovať v sumách od 40 do 80-tisíc eur, v závislosti od rozsahu podujatia,“ pokračuje.  Odborná komisia im pre tento rok odporučila podporu vo výške 22-tisíc eur, čo bola podľa Hosszúovej vzhľadom na všeobecné konsolidačné snahy pochopiteľné. Vo finálnom rozhodnutí badá diskriminačné praktiky: „Naša žiadosť bola v danej výzve vyhodnotená ako tretia najlepšia, následne piati členovia rady bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia jeho podporu zamietli.“

Šup s ním cez palubu

Je vysoko pravdepodobné, že rozhodnutie Rady AVF zamietnuť podporu Filmovému festivalu inakosti je súčasťou systematického potláčania práv LGBTI+ ľudí na Slovensku. Ministerstvo kultúry Iniciatíve Inakosť už v minulom roku zamietlo dotácie v programe zameranom na kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva a Ministerstvo spravodlivosti SR v programe na podporu ľudských práv. „Dotácia z AVF bola poslednou štátnou podporou, ktorú Iniciatíva Inakosť v roku 2024 mala,“ hovorí jej výkonný riaditeľ Martin Macko.

Aj posudzovanie festivalu Jeden svet mohlo podľa jeho riaditeľky Evy Križkovej ovplyvniť to, že v minulom ročníku predstavili novú vizuálnu identitu v dúhových farbách a mali tiež sekciu Queer Joy. „Len tak si povedia, šup s ním cez palubu aj s jeho 25-ročnou históriou, špičkovým programingom (festival pravidelne premieta mnohé filmy niekoľko mesiacov pred tým, ako získajú Oscara) či komunitnými projekciami pre ľudí bez domova a seniorov,“ hovorí Križková. Festival rušiť nechcú, ale môže značne utrpieť na rozsahu a kvalite. „Jeden svet (najväčšie medzinárodné dokumentárne podujatie na Slovensku) napríklad ako jediný audiovizuálny projekt na Slovensku systematicky napĺňa prioritu AVF (a zároveň Vyhlášku EÚ a Ministerstva kultúry SR) o sprístupňovaní audiovizuálnych diel pre znevýhodnené skupiny. Zrušenie podpory z AVF môže znamenať, že žiaden nevidiaci ani nepočujúci človek už na Slovensku nenavštívi v kine premietanie dokumentárneho filmu,“ popisuje riaditeľka ďalekosiahlejšie dôsledky.

Prioritou pre AVF sú aj programy pre deti a mládež, napriek tomu nominanti ministerstva zamietli podporu filmovému festivalu pre deti a mládež CINEDU. Funguje od roku 2019 a okrem premietania filmov sú jeho súčasťou aj edukatívne projekty. Od AVF zvykli žiadať približne pätinu celkového rozpočtu. Tento rok nedostanú ani len sedem tisíc odporúčaných komisiou, dôvod si môžu len domýšľať. „To, že AVF nepodporil niekoľko kultúrne významných festivalov, ktoré na Slovensko prinášajú kvalitu, kultúru a kultivovanosť je v našich očiach neakceptovateľné a odsúdeniahodné. Počítame sa k týmto festivalom a navyše konštatujeme, že predstaviteľom AVF, ktorí rozhodujú o financiách, nezáleží na tom, aby sme sa venovali našim deťom a mládeži (ináč než športom, či inou zábavou ako je Spievankovo, či opakujúce sa televízne rozprávky a pod.),“ napísali Kapitálu riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková a jeho filmová dramaturgička Juliana Johanidesová. Pre jeho záchranu a kontinuitu vraj spravia všetko, čo budú vládať.

Ideologický parný valec

V zápisnici zo zasadnutia Rady AVF čítame, že jej členovia Richard Kováčik a Zuzana Gindl-Tatárová objasňovali jedinečnosť filmových festivalov ešte pred hlasovaním o ich podpore: „Spočíva v tom, že premietané diela veľakrát nie je možné vidieť nikde inde u nás, v televízii alebo v kinách, len na festivaloch, prípadne na zahraničných festivaloch.“ Vysvetľovali súvislosti v rámci jednotlivých festivalov, ich vnímanie na medzinárodnej scéne, ich rozmanitosť, ako tematickú, tak aj regionálnu. Keď pri hlasovaní o podpore pre Filmový festival inakosti Gindl-Tatárová namietla, že „nevidí dôvod na diskriminovanie tohto festivalu“, predseda rady Štefan Dlugolinský reagoval, že v tomto prípade nemôže ísť o diskrimináciu, pretože rada nemá právomoc tento festival zrušiť.

O reakciu na rozhodnutie Rady AVF sme poprosili aj filmovú vedkyňu, historičku a publicistku Katarínu Mišíkovú. „Jeden svet je festival, ktorý prináša dokumentárne obrazy neznámych ľudí z celého sveta. Filmový festival inakosti zase pomocou filmových príbehov sprostredkúva skúsenosť kvír života. Ak chce laické publikum vidieť, čo rezonuje na top filmových festivaloch, môže navštíviť prehliadky Be2Can a SCANDI,“ reflektuje niekoľko z nepodporených festivalov. Prečo sú podľa nej dôležité? „Lebo obrazy neznámych ľudí nám dajú precítiť, že sme súčasťou jedného ľudského univerza. Lebo sprostredkovanie skúsenosti kvír života je kľúčové nielen pre minoritu, ktorá potrebuje byť reprezentovaná, ale aj pre majoritu, ktorá má šancu nahliadnuť do minoritného prežívania sveta. Lebo zorientovať sa v aktuálnych trendoch filmového umenia je súčasťou kultúrneho rozhľadu,“ vysvetľuje.  Všetky festivaly si podľa nej za desaťročia existencie vybudovali komunitné publikum a opakovane presviedčali o svojej kvalite. „Lenže ideologický parný valec vypravovaný vlastencami a vlastenkami z Wishu kašle na autenticky živú kultúrnu tradíciu. Nechce pestrú festivalovú scénu, ktorá otvorí filmové okná do sveta. A už vôbec nie do rozmanitého, teplého či kozmopolitného,“ uzatvára Mišíková.

Okrem šiestich festivalov Rada AVF zablokovala aj odporúčania odborných komisií v programe určenom pre štipendiá. Fond tak nepridelil ani jedno z osemnástich štipendií, bez argumentácie a zdôvodnenia. Podľa Adama Straku ide o mimoriadne znepokojujúce rozhodnutie. Zápisnica zo zasadnutia ukazuje, že nominantky a nominanti ministerstva nepochopili základný zmysel štipendií: „Štipendium poskytuje tvorkyniam a tvorcom najmä priestor na koncentrovanú prácu na vývoji scenára filmového diela. Ide pritom o jeden z mála priamych nástrojov podpory kreatívnej práce jednotlivkýň a jednotlivcov v audiovizuálnom prostredí. Je preto namieste obava, že rovnakým spôsobom môžu byť v budúcnosti odmietnuté aj ďalšie strategické oblasti – podpora výskumu, modernizácie kín, distribúcie či digitalizácie.“ Aj profesijné asociácie vo vyhlásení píšu, že „takéto rozhodnutie je v rozpore s viacerými vnútornými predpismi fondu, nehovoriac o tom, že spochybnenie zmyslu podporovania tvorcov formou štipendií priamo odporuje zneniu zákona o Audiovizuálnom fonde“. Michal Kondrla si myslí, že „nepodporenie žiadneho žiadateľa a žiadateľky o štipendium výrazne ovplyvní budúcu tvorbu audiovizuálnych diel a tieto kroky môžu mať negatívny dopad na celý filmový priemysel na Slovensku“. 

Jana Prágerová, Ingrid Štepanovičová, Štefan Dlugolinský, Štefan Nižňanský a Jozef Chudík. To sú mená ľudí, ktorí majú v Audiovizuálnom fonde rovnakú úlohu ako nominantka a nominanti ministerstva kultúry vo Fonde na podporu umenia – normalizovať slovenskú kultúru. A teda potlačiť všetko, čo vyčnieva, problematizuje, provokuje, poukazuje na iné, utláčané či rozmanité. „Audiovizuálny fond je spolitizovaný a ovládaný ministerkou volenými nekompetentnými ľuďmi. Tento stav ohrozuje nielen spoločensko-kritickú úlohu filmovej tvorby, ale aj dlhodobo budované inštitucionálne zázemie celého audiovizuálneho sektora,“ hovorí Straka. Pridáva sa Katarína Mišíková: „Takto vyzerá kultúrna politika pod heslom ‚slovenská a žiadna iná‘ v praxi. Nad nami, ktorí žijeme celkom iným heslom kultúrnej politiky: ‚národ sebe,‘ visí otázka, koľkí z nás tie festivaly – a všetky ostatné kultúrne inštitúcie a podujatia – ideme zachraňovať.“ 

Autorka je kultúrna publicistka