Skutočne sa za Bidena oslabili odbory?

Ivan Mikloš v komentári v Denníku N tvrdí, že jedným z cieľov „Bidenomiky“ bolo zvýšiť silu odborov, čo sa nepodarilo, keďže odborová organizovanosť v USA v roku 2024 klesla pod 10 %, čím dosiahla historické minimum. Tento pohľad si však vyžaduje širší kontext.

Áno, za vlády Joea Bidena organizovanosť mierne klesala (2021: 10,3 %; 2022: 10,1 %; 2023: 10 %; 2024: 9,9 %), bol však zároveň označovaný za najviac pro-odborárskeho prezidenta od čias Franklina Delano Roosevelta. Jeho administratíva síce urobila pre posilnenie odborov viac než administratíva ktoréhokoľvek prezidenta za posledné desaťročia, problém však spočíva v dlhodobo zakorenených systémových prekážkach, ktoré odbory v USA brzdia.

Čo Biden urobil pre odbory?

Biden podnikol viacero krokov na podporu odborov. Jednou z hlavných priorít jeho administratívy bolo presadenie zákona PRO Act (Zákon o ochrane práva na organizovanie), ktorý mal za cieľ zjednodušiť zakladanie odborov, zlepšiť ochranu pred tzv. union bustingom (potieraním odborov) a posilniť kolektívne vyjednávanie. Hoci zákon prešiel Snemovňou reprezentantov, v Senáte ho zablokovali republikáni.

Ďalej Biden v záujme podpory ochrany pracovných práv nominoval do Národného úradu pre pracovné vzťahy (dohliada na spravodlivé vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a rieši pracovné spory) odborom naklonených úradníkov, ktorí sprísnili pravidlá proti zastrašovaniu zamestnancov a zvýšili financovanie úradu. Predchádzajúca Trumpova administratíva naopak menovala korporátnych právnikov a oslabovala úrad neobsadzovaním voľných miest.

Medzi symbolické, no významné kroky patrila aj jeho aktívna podpora kolektívneho vyjednávania, čo bolo v kontexte amerických prezidentov nezvyčajné. Biden bol prvým prezidentom, ktorý sa osobne zúčastnil na proteste odborov v automobilovom priemysle. Vďaka tlaku odborov a jeho podpore získali zamestnanci výrazné zvýšenie platov a lepšie pracovné podmienky.

Prečo odborová organizovanosť nerastie?

Otázkou zostáva, prečo odborová organizovanosť v USA klesá? K legislatívno-štrukturálnym prekážkam rastu odborovej organizovanosti v USA patria zákony v mnohých štátoch, ktoré oslabujú financovanie odborov tým, že umožňujú pracovníkom neplatiť odborové príspevky, aj keď z práce odborov profitujú. To vedie k oslabeniu zdrojov odborov, čo bráni ich efektívnej organizácii a vyjednávaniu. Zároveň dochádza k rýchlemu rastu sektorov bez tradičnej odborovej organizovanosti, ako sú technologické odvetvia a gig ekonomika, čo vedie k ďalšiemu poklesu počtu odborovo organizovaných pracovníkov v tradičných odvetviach.

Je dôležité objasniť proces zakladania odborov v USA. Na rozdiel od Slovenska, kde stačí, aby sa zišli traja zamestnanci a oznámili vznik odborov zamestnávateľovi, ide o oveľa zložitejší proces. Postup sa líši v závislosti od toho, či ide o verejný alebo súkromný sektor, no v súkromných firmách to  zjednodušene prebieha nasledovne: zamestnanci, ktorí chcú založiť odbory, musia najprv získať podporu kolegov a zabezpečiť, aby aspoň 30 % z nich podpísalo tzv. odborové kartičky, čím oficiálne požiadajú o vznik odborov. Potom podajú žiadosť na Národný úrad pre pracovné vzťahy, ktorý overí platnosť podpisov, a následne sa vo firme pod jeho dohľadom uskutoční tajné hlasovanie (zamestnávateľ ich môže uznať aj dobrovoľne, ak sa podarí vyzbierať aspoň 50 % podpisov, no v praxi sa to stáva len zriedka). Ak väčšina hlasujúcich (50 % + 1 hlas) podporí odbory, stanú sa legálnym zástupcom zamestnancov a môžu začať kolektívne vyjednávať so zamestnávateľom o lepších pracovných podmienkach.

Práve počas tohto zdĺhavého procesu zamestnávatelia využívajú zastrašovacie praktiky a organizujú protikampaň. Spoločnosti ako Amazon, Starbucks alebo Tesla využívajú právne kľučky na blokovanie zakladania odborov, vyhadzujú organizátorov a ďalšími spôsobmi komplikujú proces odborovej organizácie a znižujú motiváciu zamestnancov sa angažovať.

Je vhodné uviesť i to, že počet podaných žiadostí o zastupovanie odbormi sa v posledných rokoch výrazne zvýšil. V roku 2024 bolo podaných 3 286 takýchto žiadostí, čo je dvojnásobok oproti 1 638-im žiadostiam v roku 2021. Tento trend naznačuje zvyšujúci sa záujem pracovníkov o odbory.

Čo bude ďalej?

Skutočnosť, že odborová organizovanosť sa nezvýšila, neznamená, že Biden odborom nepomohol. Avšak štrukturálne nedostatky v amerických priemyselných vzťahoch naďalej predstavujú prekážky pre pracujúcich a nie je možné ich prelomiť počas jedného volebného obdobia. Zároveň však vidíme rast odborovej aktivity a podpory odborov. Za Bidena odbory v prieskume Gallup dosiahli najvyššiu podporu od nástupu neoliberalizmu (71 %) a len o niekoľko percent zaostali za historickým rekordom z roku 1953 (75 %). 

Budúcnosť však prináša aj výzvy. Keďže sa Trump vrátil do úradu, v tejto sfére nemožno očakávať žiadny progres – práve naopak, hrozí legislatívne oslabovanie odborov. V súčasnosti úrad vládnej efektívnosti Elona Muska masívne znižuje počet federálnych zamestnancov a ruší celé úrady (federálna vláda je najväčším zamestnávateľom v USA). Tieto kroky vyvolali medzi federálnymi pracovníkmi odpor. Okrem právnych sporov už dochádza aj k protestom zameraným na ochranu pracovných miest a verejných služieb, pričom drvivá väčšina federálnych pracovníkov odmietla Muskovu ponuku na dobrovoľný odchod z práce.

V posledných rokoch odborové hnutie v USA zažíva revitalizáciu, zdôrazňuje potrebu organizácie zdola a počet štrajkových akcií narastá. Americké odbory majú silu a potenciál ovplyvniť pracovné podmienky a podnietiť pozitívne zmeny vo svete práce. Aktivita teda zostáva na samotných pracujúcich a bude to práve pracujúca trieda, ktorá bude stáť v prvej línii odporu voči Trumpovej administratíve.

Autor je historik

Text vznikol s podporou Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v Slovenskej republike