Riešime len únik „našich“ mozgov. No mali by sme podporovať aj mladých, ktorí k nám prichádzajú
Veľmi často na Slovensku diskutujeme o takzvanom úniku mozgov z našej krajiny, najmä z radov mladých ľudí. Pravdou je, že počet slovenských študentov a študentiek na zahraničných vysokých školách neustále rastie – dosahuje už podiel 20 percent z celkovej populácie nášho vysokoškoláctva a je výrazne vyšší než v iných krajinách Európskej únie. A nejde len o študentstvo, celkovo takmer polovica mladých zvažuje odchod do zahraničia. Diskutuje sa o tom, ako odchodu zabrániť, prípadne, ako prilákať našincov po štúdiách späť na Slovensko.
Demografická samovražda
Nepochybne je to dôležitá téma a treba jej venovať pozornosť. Sú však aj ďalšie aspekty, na ktoré by bolo dobré zamerať náš záujem. Aj na Slovensku sa totiž otvára zásadná otázka zmeny demografickej štruktúry našej populácie. Ako krajina budeme riešiť nielen to, či mladí ľudia budú odchádzať, ale koľko ich tu vôbec bude. Demografické odhady hovoria jasne: celkový počet obyvateľstva Slovenska sa môže do roku 2060 znížiť až o 13 percent. Zároveň sa bude výrazne zvyšovať priemerný vek obyvateľstva a podiel seniorov významne prekročí podiel detí a mladých ľudí v populácii.
Témou, ktorá je v tejto súvislosti čoraz aktuálnejšia, je zahraničná migrácia. Odborná verejnosť už hovorí o tom, že bez podpory príchodu ľudí zo zahraničia páchame demografickú samovraždu. Ak hovoríme o podpore migrácie, nemyslíme tým len otvorenie hraníc a pracovného trhu, prípadne lákanie ( aj mladých) ľudí zo zahraničia. Ide najmä o vytváranie podmienok na kvalitný život, štúdium, možnosti osobného rozvoja a začlenenie sa do spoločnosti pre tých, ktorí prichádzajú a budú prichádzať.
Postoj Slovenska dokonale ilustruje prístup voči desiatkam tisícom ľudí utekajúcich z Ukrajiny, medzi ktorými je aj veľa detí a mladých ľudí. Mnohí z nich tu budú chcieť zostať aj po skončení vojny.
Slovensko výrazne zaostáva v oblasti podpory integračných nástrojov. Vo vzdelávaní absentuje podpora jazykových kurzov a ďalších nástrojov adaptácie na školské prostredie. Mnohé deti a mladí ľudia sa ocitajú mimo vzdelávacieho systému. Prechod na stredné školy je mnohým mladým cudzincom a cudzinkám úplne znemožnený. Dokonca aj veľmi talentované deti končia mimo systému vzdelávania alebo na odboroch, ktoré si nevybrali. Chýba systémová podpora voľnočasových aktivít a vytvárania sociálnych väzieb s rovesníctvom. Efektívne uznávanie už dosiahnutých kvalifikácií je samostatná téma, ktorú sa snažíme márne riešiť už desaťročia. Výsledkom jej neriešenia je mrhanie obrovským potenciálom (nielen) mladých ľudí, ktorí k nám prichádzajú.
Skryté talenty nórskej spoločnosti
Začiatok februára som spolu s kolegyňami z nášho centra strávila v Nórsku na pracovných stretnutiach s desiatkou inštitúcií, ktoré sa systematicky venujú podpore mladých s migračným pôvodom, vrátane utečencov. Zdá sa, že Nórsko už svoju demografickú krízu dávno pochopilo a snaží sa investovať do ich integrácie.
Jednak majú kvalitný vzdelávací systém, s ktorým boli veľmi spokojní aj utečenci z Ukrajiny, ktorí prišli po roku 2022. Dôležitou prioritou je aj prepojenie na trh práce, založené na spolupráci rôznych inštitúcií s úradmi práce. Pomáhajú mladým migrantom a migrantkám zapojiť sa do pracovného procesu, financujú im stáže u zamestnávateľov, vzdelávajú ich v nadobúdaní zručností potrebných na zapojenie sa do spoločnosti. Čoraz viac sa rozvíja aj podpora podnikania mladých ľudí. Priamo na samosprávach vytvárajú nízkoprahové kluby pre mladých, ktoré sú verejne dostupné pre všetkých. Ponúkajú množstvo voľnočasových aktivít, ktorých cieľom je nielen efektívne trávenie voľného času po škole, ale najmä osobný či profesijný rozvoj a začlenenie sa do spoločnosti.
Čo je však oveľa dôležitejšie, výrazne prepracovali naratív o prichádzajúcich migrantoch. Z pôvodného vnímania tejto skupiny ako záťaže pre sociálny systém ich začali reflektovať ako skryté talenty, ktoré môžu výrazne pomôcť rozvoju nórskej spoločnosti. Na to však mladí migranti a migrantky potrebujú silnú podporu, kvalitné integračné nástroje a nadobudnutie zručností a sebavedomia.
Samozrejme, Nórsko je veľmi bohatá krajina. Viac ako o peniaze však ide o prístup a vnímanie potenciálu mladých. Mladí cudzinci a cudzinky na Slovensku žijú vo veľkej neistote z budúcnosti. Čelia dvojakej záťaži: jednak musia zvládať výzvy spojené s dospievaním rovnako ako ich slovenskí rovesníci a rovesníčky, jednak si musia zvyknúť na život v novej krajine a zapojiť sa do spoločnosti. Mnohí sú mimo vzdelávania, bez možností osobného rozvoja a ocitajú sa na okraji spoločnosti. Mrháme tak veľkým potenciálom, ktorý by mohol do budúcnosti posúvať Slovensko ďalej.
Ak nebudeme schopní efektívne integrovať týchto mladých ľudí, riskujeme nielen ich osobné zlyhanie, ale aj ekonomické a sociálne straty pre celú spoločnosť. Potrebujeme úplnú zmenu paradigmy – posunúť sa od vnímania mladých prichádzajúcich z iných krajín ako záťaže pre sociálny systém k intenzívnej podpore ich začleňovania sa. Budeme ich totiž potrebovať. A zďaleka nielen ako „lacnú pracovnú silu“, ale ako ďalší pilier rozvoja spoločnosti.
Autorka je sociologička a riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.