Slovensko ako súčasť Uhorska toho v priebehu devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia v porovnaní so svojimi dnešnými susedmi veľa nestihlo. Mnohé po sto rokoch dobiehalo v období „konca dejín”, teda na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia.
Zatiaľ čo pražský Pomník svätého Václava odhalili už v roku 1912 a budapeštiansky Monument milénia s centrálnou jazdeckou sochou Arpáda v roku 1896, bronzovú jazdeckú sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade odhalili v roku 2010 ako anachronizmus. Podobne budapeštiansku kunsthalle Műcsarnok založili v roku 1877 a pražské Rudolfinum v roku 1885, kým Kunsthalle v Bratislave otvorili v roku 2014. Národná identita sa ale ideologicky neutužuje iba jazdeckými pomníkmi stredovekých kniežat či honosnými výstavnými sálami pôvodne určenými pre historizujúcu salónnu maľbu, ale i vzťahom k „druhému“ a „iným”, napríklad v podobe múzeí prezentujúcich mimoeurópske zbierky. Budapeštianske Néprajzi Múzeum, ako oddelenie Národného múzea, vzniklo v roku 1872 a dnešné Náprstkovo múzeum ázijských, afrických a amerických kultúr v Prahe v roku 1874, i keď pôvodne ako súkromné České priemyselné múzeum. Na území dnešného Slovenska v tej dobe vzniklo niekoľko súkromných mimoeurópskych zbierok, predovšetkým vo vlastníctve uhorskej šľachty. Niektoré predmety dostalo neskôr do daru napríklad Múzeum mesta Bratislavy, ktoré vzniklo v roku 1868 ako spolkové múzeum mešťanov a [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
