V dobe, keď čoraz naliehavejšie voláme po opatreniach proti narastajúcej radikalizácii mladých ľudí, by čítanie kníh ako Kasta od Isabely Wilkerson malo byť jedným z nich. Okamžite by sme ju mali zaradiť do sylabov povinnej literatúry a diskutovať o nej na hodinách náuky o spoločnosti.
Držiteľka Pulitzerovej ceny síce primárne píše o Amerike, avšak násilné konanie či konflikty, ktorých koreňom je pocit dominantnosti (istej rasy, spoločenskej vrstvy, pohlavia…), sú prítomné aj v našom geografickom kontexte.
Wilkerson nachádza paralely medzi americkým rasizmom, indickým kastovým systémom a nemeckým nacizmom. Namiesto rasy navrhuje v amerických dejinách pracovať skôr s pojmom kasty, nakoľko tá je hlbšou príčinou nerovností. Kasta pre ňu predstavuje kosti a rasa kožu človeka. Netvrdí, že ide o synonymá, sú to koncepty, ktoré sa vzájomne posilňujú. Rasa je viditeľná, je súborom fyzických znakov, „ktorým bol priradený náhodný význam a ktoré sa stali skratkou pre vyjadrenie toho, kým daná osoba je. Kasta je mocná infraštruktúra držiaca každú skupinu na jej mieste.“
Text Isabely Wilkerson je silný preto, že všetko, čo tvrdí, podporuje množstvom skutočných príkladov páchania bezprávia, násilia, týrania a dehumanizácie. Opisuje zlo, ktorého pôvodom sú práve kastové rozdiely. Mnohé sme už možno kdesi počuli, avšak mať ich tu nahustené do 500 strán je celkom ťaživý náklad. Presvedčivosť a autentickosť rozprávania autorka posilňuje aj vlastnými zážitkami. Wilkerson je totiž Afroameričanka, čo jej v americkej spoločnosti, ako sama hovorí, automaticky prisudzuje nižšiu kastovú pozíciu a robí z nej občianku nižšej kategórie. Cez opis situácií, v ktorých sa cítila na okraji či sa bála ozvať, vysvetľuje, ako silno je v človeku zakorenená kasta, do ktorej sa narodí. „Chodila som po svete ako živý dýchajúci kastový experiment,“ píše. Ak si niekedy kladieme otázku, prečo sa obeť nevzoprela, prečo nekonala alebo prečo sa niekto nevzbúril, keď bol utláčaný, príčinou nemusel byť strach, ale výchova v nižšej kaste, ktorá ho presvedčila, že mlčať je jeho povinnosťou. „Kasta je viac ako hodnosť, je to stav mysle, ktorý drží v zajatí každého – dominantných uväznených v ilúzii vlastného oprávnenia, podriadených v očistci definície niekoho iného o tom, kým sú a kým by mali byť.“
Kasta je rozsiahlou reportážou, spoločenskou kritikou, sociologickou sondou. Je aj výstrahou a morálnym zrkadlom pre všetky a všetkých, ktorí sme mali to šťastie a narodili sa do kasty vyššej.
Isabela Wilkerson: Kasta. Korene našej nespokojnosti. Absynt, 2022.
Michaela Hučko Pašteková