Ži a nechaj žiť

Keď som nedávno čítal v Denníku N rozhovor s hovorkyňou hnutia Národný pochod za život, bol som nepríjemne prekvapený, aký človek dostal priestor v mienkotvornom médiu na šírenie svojich názorov. V prvom rade, respondentka preukázala veľmi slabé znalosti učiva biológie základnej školy, konkrétne, keď už ako dospelá osoba netušila, že plod sa v maternici hýbe.

Hovorkyňa hnutia ďalej prejavila absolútne nepochopenie v oblasti, o ktorej rozprávala, konkrétne v problematike manželstiev párov rovnakého pohlavia a ich adopcie detí. Dnes už majú ľudia vzdelaní v tejto oblasti dostatok dôkazov na to, aby mohli tvrdiť, že manželstvo rovnakého pohlavia a adopcie detí týmito pármi nespôsobuje žiadnu ujmu deťom ani spoločnosti v porovnaní s heterosexuálnymi pármi. Deťom ubližuje prostredie nefunkčných rodín, v ktorých napríklad heterosexuálny muž týra svoju manželku, ubližujú im dospelí, ktorí ich zneužívajú, a tak ďalej. Pohlavie rodičov v tomto prípade nezohráva nijakú relevantnú rolu.

Štúdie s opačnými výsledkami sa preukázali ako metodologicky chybné, tendenčné, ideologicky motivované a boli zamietnuté väčšinou vedcov v psychológii, sociológii a pediatrii. Rovnaké práva pre sexuálne menšiny či transrodových ľudí zlepšujú duševné a fyzické zdravie nielen ich samotných, ale aj ich rodín, a zároveň posilňujú ekonomickú a sociálnu stabilitu celej spoločnosti.

Respondentka svojimi vyjadreniami preukázala aj značnú mieru necitlivosti až bezcitnosti voči ženám, ktoré v spoločnosti menšinu určite netvoria. Jej predstava drakonickej protipotratovej legislatívy by totiž sťažila už beztak extrémne ťažkú situáciu mnohých žien. Tu opäť platí presne to isté, čo pre deti v rodinách. Výskum ukazuje, že ak ženy žijú v bezpečnom a láskavom prostredí, budú mať menej dôvodov umelo prerušovať tehotenstvo. Hrozba väzením takéto prostredie určite nevytvorí. Naopak, takáto politika pred ženy postaví nové bariéry, čo ešte zvýši ich zraniteľnosť.

Za najhoršie považujem, že hovorkyňa má v pláne tieto svoje názory presadzovať a realizovať na úrovni celej spoločnosti, inými slovami, vnucovať ich aj ľuďom, ktorí s ňou nesúhlasia a ktorým je jasná ich neodbornosť a škodlivosť.

Lekcia s osýpkami

Vo chvíli, keď v roku 1998 lekár Andrew Wakefield publikoval v časopise Lancet štúdiu o tom, že deti očkované proti osýpkam vakcínou MMR majú vyššie riziko, že sa u nich vyvinie autizmus, dobre vedel, že klame. Svoj článok sfalšoval na viacerých úrovniach. Po prvé, Wakefield nepriznal konflikt záujmov – pracoval v súkromnej firme a ako poradca v prípadoch ochorení spájaných s očkovaním ňou bol platený. Pri výbere detských pacientov postupoval zaujato, aby dosiahnuté výsledky vyhovovali zadanej hypotéze, teda, že očkovanie spôsobuje autizmus. Ako keby si niekto, povedzme lekár platený cirkvou, vyberal iba nefunkčné homosexuálne páry a porovnával ich selektívne iba s funkčnými heterosexuálnymi pármi tak, aby preukázal skazonosnosť homosexuálnych párov. Kontrolné vzorky zdravých detí dokonca Wakefield odobral od kamarátov svojho syna na jeho narodeninovej oslave, keď každému dieťaťu za odber zaplatil päť libier, čím porušil ešte aj základné etické pravidlá vo vedeckej činnosti. Jeho článok oficiálne stiahli z vedeckej tlače.

Škodám však už nezabránili. Vinou paniky, ktorú Wakefield vyvolal, dnes opäť umierajú deti na osýpky, chorobu, ktorú sme vďaka očkovaniu mohli poznať už iba z učebníc, podobne ako pravé kiahne či detskú obrnu. Dnes si doktora Wakefielda už žiadne zodpovedné médium na rozhovor nepozve. A rovnako by žiadne príčetné médium nemalo dávať priestor ľuďom v konflikte záujmov, ktorých pracovnou náplňou je šíriť manipulatívne a vedou vyvrátené dezinformácie namierené proti LGBTQ+ ľuďom. Podobne ako Wakefield, aj oni tým páchajú škody na celej spoločnosti.

Lekcia zo Sparty

Ponechať verejný priestor ľuďom, ktorí sú v konflikte záujmov, je zaručeným receptom na záhubu celej spoločnosti. Dáva sa im tým totiž voľný vstup do života všetkých ostatných. Či už sú cieľom ženy, ktorým sa upiera právo, rozhodovať o svojom vlastnom tele, alebo sú obeťami ľudia s inou národnosťou, inou farbou pokožky, inou sexuálnou orientáciou alebo menšinovou rodovou identitou, ktorým sa obmedzujú ich základné práva.

Každá časť obyvateľstva, aj tá najmenšia, má svoju dôležitú úlohu pre udržanie celej spoločnosti a tým vlastne aj celého druhu Homo Sapiens. Ak by sa totiž v nejakej spoločnosti systematicky a dlhodobo prenasledovali menšiny, ľudia by sa začali báť mať deti, lebo by im za to mohla hroziť smrť. Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré prispeli k zániku Sparty, bol nezvratný demografický úpadok. Ťažko asi bolo plánovať rodinu v trvalej atmosfére strachu z toho, že deti kvôli hmotnosti pod normu po narodení hodia do priepasti, ako sa o tom zmieňuje Plutarchos v Lykurgovom životopise. Hoci je táto sparťanská obyčaj dnes považovaná skôr za legendu než za historicky overený fakt, telesne slabší jedinci to vo vojenskom štáte, akým bola Sparta, nemali ľahké. Predstavte si, že by sa od predškolského veku programovo znevýhodňovali chlapci, ktorí potrebujú okuliare alebo sú ľaváci. Prečo by mali rodičia riskovať, že ich budúce dieťa nebude rovnocenným členom spoločnosti?

A  presne to isté platí pre ženy. Ak sú ženy dlhodobo vystavované násiliu, ponižovaniu a hrozbám, aký zmysel pre ne vôbec má otehotnieť? Aktivisti neustále prenasledujúci LGBTQ+ ľudí a narúšajúci integritu žien usilovne pracujú na realizácii štátnej doktríny rozdeľujúcej ľudí na občanov a občianky prvej a druhej kategórie.

Iba civilizácia, ktorá je pestrá, diverzifikovaná a v ktorej jedna jej časť nie je trvalo prenasledovaná, môže dlhodobo prežívať. V ríši divej prírody je pestrosť samozrejmosťou. Len ľudská spoločnosť si v tomto sama strieľa do nohy – a vlastne aj medzi nohy. Preto, ak niekto povie, že menšiny sú proti prírode, prezrádza tým iba svoju nevedomosť. Veriaci človek verí, že príroda je Božím stvorením. Preto, ak veriaci povie, že je to proti Bohu, ukazuje tým svoje pokrytectvo. Rúha sa.

Lekcia so šialenými kravami

Všetci tí, ktorí plánujú vstupovať iným do súkromia, do ich životov a ovládať ich, majú jeden rys spoločný. Skrývajú sa za pojmy, ktoré znejú vznešene a vzácne, či už je to rodina, boh, láska alebo národ či vlasť, ale ich skutočnou pohnútkou je neznášanlivosť, nenávisť a túžba po moci.

Ak si niekto myslí, že keď týmto ľuďom dá priestor na vyjadrenie, ostatní ihneď odhalia ich nekalé úmysly a všetkému zlému sa zabráni, tak sa tragicky a odsúdeniahodne mýli. Bude to presne naopak. Ľudia váhajúci, nestáli a splašení sa vydajú na nesprávne chodníčky. Presne ako počas pandémie, keď sa mnohí dovtedy celkom príčetní ľudia stali obeťami bláznivých hoaxov.

Ako molekulárny imunológ rozoznávam istú alegóriu na tento proces v ochorení, ktoré nazývame bovinná spongiformná encefalopatia, po slovensky choroba šialených kráv, čo však nie je celkom presné pomenovanie, lebo choroba postihuje kravy dovtedy celkom normálne. Až potom, keď už sú infikované, stávajú sa šialenými. Chorobu nespôsobuje ani vírus, ani baktéria, ale bielkovina. Volá sa prión.

Prión je potrebný v mozgu pri utváraní pamäti. Môže sa však stať, že jedna molekula priónu stratí svoj správny tvar. To by samo osebe nebolo až také vážne. Horšie je, keď takáto pokazená molekula stretne inú molekulu, ktorá má dobrý tvar. Vtedy sa totiž tá zlá neopraví, ale naopak, pokazí sa tá dobrá. A tak sú v mozgu už dva nefunkčné, a teda škodlivé, prióny. A každá funkčná molekula priónu, ktorá príde do kontaktu s nefunkčnou, sa zákonite skazí. Nebude to z večera do rána, ale takto postihnutý mozog napokon prestane plniť svoje poslanie – myslieť.

Autor je vedec, biochemik a imunológ pôsobiaci v Slovenskej akadémii vied. Okrem vedeckej činnosti sa venuje popularizácii vedy a písaniu kníh.

Text vznikol s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung, so zastúpením v Českej republike. Za obsah je plne zodpovedný vydavateľ; postoje prezentované v texte nemusia nutne predstavovať stanovisko nadácie.