Zenóda

Básnická zbierka Jakuba Raceka Paní les je výborným príkladom idey Petra Zajaca o ódickosti ako výraze nadbytku (superficitu). Nadbytok sa na celej ploche zbierky vzťahuje na svet prírody, ktorého jednotlivosti sú opisované plnými priehrštiami metaforických komplexov. Nemenej dôležitým aspektom je spiritualita textov – explicitne kresťanská, no podprahovo blízka zenovému buddhizmu.

Kontakty so zenom sú rafinované. Vezmime si prvý citovaný verš – ak aj nejde o vedomý odkaz, pripomenie emblematické haiku Macua Bašóa o žabe skáčucej do rybníka. A kým asociácia s Bašóovou miniatúrou môže byť nadinterpretáciou, nepopierateľne prítomná je evokácia úcty k prírode. Koniec-koncov, tak sa dá čítať aj názov celej zbierky – Paní les ako výraz povýšenia lesa na transcendentnú úroveň niečoho, čo nás bezrozmerne presahuje.

V nasledujúcich obrazoch je zasa markantná hravosť. Vidíme ju v antropomorfnej metafore „lesnej škôlky“, ktorá nadobúda človečiu schopnosť počúvať klasickú hudbu. Zaujímavo je tu použitý aj veršový presah – sloveso poslouchá vyvoláva v pozícii na konci verša isté očakávanie. Dalo by sa dokonca povedať, že čitateľstvo núti nastražiť uši v snahe dozvedieť sa, o aký zvuk ide (a niekomu sa možno vybaví aj konkrétna Čajkovského skladba).

V tomto tóne, v ktorom sa spája vtip a dôvtip, teda v oscilovaní medzi nezáväznosťou a vážnosťou, sa odohráva aj posledný citovaný obraz (a, mimochodom, aj zenové kóany). Repertoár použitých prostriedkov tu obohacuje zvuková hra planá třešeň / si planí. Významovo ide o kontrast (lesní školka – planá třešeň), no práve vďaka (dô)vtipnému ustrojeniu nevzniká pocit disharmónie, ale práve naopak – všetko je tak, ako má byť. Aj to predstavuje zenovú kvalitu.

Sympatické je, že báseň – rovnako ako ostatné texty zbierky – napokon nie je jednoduchým únikom do idylického sveta prírody, ale je rekontextualizáciou pozície človeka vo svete v celej jeho šírke. Organické prepojenie ľudského a ne-ľudského dodáva textu istú nadčasovú i bez-časovú kvalitu (opäť zen). A podnetnosť textov posilňuje aj kontemplatívnosť ako sila tvoriaca zmysluplný protipohyb v konzumnom svete ekonomiky pozornosti.

Jakub Racek: Paní les. Host, 2024.

Autorstvo tvorí obsah instagramového projektu @instapretacia