Rave kultúra je fantastická a oslobodzujúca, ale prichádzajú chvíle, kedy tanečné beaty do ôsmej ráno človeka omrzia a po piatkovej noci strávenej v klube zatúži po niečom kľudnejšom alebo diverzifikovanejšom, pričom nemusí ísť nutne o formát klasického koncertu. Na československej klubovej scéne ponúka popri hypnotických „prespávacích koncertoch“ Silent Night labelu Genot Centre takýto „členitejší“ zážitok na pomedzí performácie, koncertu a klasickej „rejvky“ napríklad séria akcií Xeno, organizovaná v priestoroch bratislavskej Fugy.
Projekt pod taktovkou bratislavskej DJ-ky Wyme sa dlhodobo vyznačuje hlavne šikovnou dramaturgiou, ktorá vytvára autenticky komunitnú atmosféru, mapujúc aktuálnu podobu a vývoj postklubovej hudby a zvukových experimentov, kombinovaných so silnými vizuálnymi vnemami.
Popri tanečne koncipovaných setoch sa na Xene pravidelne objavujú performatívne a „posluchovo“ zamerané projekty (Glory Affairs, Qualiatik) alebo vystúpenia začínajúcich lokálnych interpretov (Tokyo Drift, Astra Zaneca). Na jednom pódiu sa tak stihne vyformovať premenlivý, voči umelcom veľmi demokratický naratív, posilnený výtvarne výraznými tematickými kulisami v klubovom interiéri. Tento audio(vizuálny) naratív oživuje pôvodný zmysel v súčasnosti násobne sprofanovaného a nadužívaného pojmu „komunitnosti“, ktorý na Xenách naberá veľmi úprimný rozmer.
V prípade autora tohto článku bola Xeno v marci 2020 poslednou akciou navštívenou pred začiatkom pandémie. A aj v post(?)pandemickom svete si pokračujúca séria živých stretnutí udržiava v kontexte československej scény status udalosti, ktorá príznačne vystihuje to dôležité pri živom prežívaní hudby ako elementárneho procesu spolupatričnosti.
Xeno je carrollovská zajačia diera v tom najlepšom zmysle toho slova. Vytvára svojbytné audiovizuálne univerzum s pocitom radosti z objavovania a prechodmi cez nečakané transformácie, od introspektívneho spevu cez noisovú performáciu až po post-matrixovský remix Dragulu Roba Zombieho. Post-klub tak prináša záblesk istej pozitívnej deviácie do atmosféry „post-hodnotového sveta“ súčasnosti, s ktorým súvisí. Navracia pojmu absolútnej slobody ideu rešpektu a rovnosti. Človek sa tu už nepohybuje vo vákuu, ale dostáva silný pocit kolektívneho vedomia a stierania úplne zbytočných hraníc medzi „my“ a „oni“ vo viacerých vzťahových úrovniach.
Michael Papcun
