Crip Camp je portrétom jedného z najvýznamnejších ľudskoprávnych pohybov, započatého na tábore, ktorý pre zdravotne znevýhodnených ľudí v roku 1971 zorganizovala skupina generácie detí kvetov. Kľúčové americké hnutie za práva zdravotne znevýhodnených vzniklo v liberálnom útočisku, ktoré všetkým zúčastneným navždy zmenilo život. Dokumentárny film režírovaný spoluzakladateľom tábora Jimom LeBrechtom a Nicole Newnham vyrobil Netflix, koprodukovali ho aj Michelle a Barack Obamovci.
Príbeh, ktorý nám Crip Camp predostiera, sa zdá taký (mnoho)rozmerný a zásadný, až je zarážajúce, že sa doposiaľ nestal námetom na film a všeobecné povedomie o ňom je nízke. Svoj filmový výraz si buduje najmä pomocou prekvapivo veľkorysého množstva
archívnych materiálov, ktoré nás bez zbytočného nadužívania klasických hovoriacich hláv sprevádzajú dejinami hnutia.
Americký politický systém minulého storočia bol exkluzívny a zdravotne znevýhodnených ľudí vytesňoval. Znevýhodnené telo musíme vnímať ako politický problém, ako komplexnú entitu, ktorá odráža ideologický diskurz doby. Od začiatku aktivít hnutia to nebol ani Nixon, ani Reagan, ale až o vyše dve dekády neskôr Bush, kto definitívne ukotvil práva zdravotne znevýhodnených do americkej legislatívy. Patrí medzi ne napríklad právo na riadny pohyb vo verejnom priestore či právo na plnohodnotné vzdelanie, ktoré musí byť pre všetkých rovnako dostupné.
Oko kamery bolo pri všetkých kľúčových momentoch, pri blokádach a demonštráciách v uliciach New Yorku a Washingtonu, verejných rozhovoroch s politikmi a bohatými podnikateľmi, ktorí nechceli míňať na bezbariérové prebudovanie svojich nehnuteľností, ale aj v zákulisí komunity či pri jej prvej travesty šou. V prvej tretine filmu nás pritom do témy vťahujú dobové táborové sekvencie nakrútené na 16 mm kameru a efektne strihovo spracované. Príbehy jednotlivcov sa nám ďalej črtajú cez domáce video, ktoré má, ako nás poučila tvorba Jonasa Mekasa, veľký potenciál zachytiť autentické fragmenty každodennosti práve pomocou záznamu na celuloid.
Bola to utópia, ako odznie z úst jednej z účastníčok tábora. Zábava a radosť, voľne navrhnutý program, zdieľanie skúseností a spoločné rozpravy, ktoré nechali zaznieť nevypočuté hlasy umlčané systémom. Pocit útočiska a inklúzie a sila do tých čias nezakúseného umožnili vzniknúť veľkému pohybu, ktorý ukázal, že demokracia je každodenným zápasom o ľudské práva a občianske slobody. Akceptácia zdravotne znevýhodnených je dodnes pretrvávajúcou témou, ktorá má svoje rodové či rasové aspekty. Jedným z posolstiev Crip Campu je aj fakt, že ešte zďaleka nie je všetko vybojované.
Crip Camp: A Disability Revolution, réžia: James Lebrecht, Nicole Newnham, USA 2020, 108 min. Premiéra na Netflixe: 25.03.2020.
Matej Sotník
