Vyriešime radikalizáciu turniketmi a kamerami?
Na Slovensku sa dôležité spoločenské témy často riešia až vtedy, keď sa stane niečo vážne. Už od covidu sa hovorí o zhoršujúcom sa duševnom zdraví mladých ľudí, veľkom tlaku, ktorý je na nich vytváraný, polarizácii a narastajúcej radikalizácii. Tá môže vyústiť až do násilného správania. Prípady, keď mladí ľudia útočia, či už na školách alebo v inom prostredí, pribúdajú. Keď nastanú, ako naposledy v Spišskej Starej Vsi, začne sa im venovať mediálna pozornosť, na ktorú spravidla reaguje už aj politická scéna a exekutíva.
Fyzická ochrana priestorov
Hoci v tomto smere platí, že lepšie konať neskoro, ako nikdy, kľúčové je najmä to, ako reakcia vyzerá a čo sa v krajine urobí preto, aby podobné prípady nepribúdali. Tu sme však svedkami toho, že namiesto komplexného a dlhodobého prístupu podpory mladých ľudí riešime najmä najviditeľnejšiu časť – fyzickú ochranu priestorov či ľudí.
Tá je nepochybne dôležitá. Ak však nainštalujeme kamery do škôl, maximálne tým uľahčíme následné vyšetrovanie. Príčiny útokov a konfliktov zostanú nedotknuté. Turnikety v školách tiež nie sú žiadnym systémovým riešením.
Naopak, dlhodobo opomínaným faktom je komplexná podpora mladých ľudí. Môže ísť napríklad o vytváranie prostredia prijatia, poskytovanie adekvátneho zázemia, sociálnych väzieb a podporných sietí nielen pre mladých, ale aj pre tých, ktorí s mladými pracujú. Ak toto všetko deťom a mladým ľuďom neposkytne formálny systém a jeho podporné siete, veľmi ľahko sa môžu uchýliť k tomu, že zoberú spravodlivosť do vlastných rúk.
Priestor pre radikalizáciu mladých je veľmi široký. Silnejúci extrémistický diskurz (aj) na politickej scéne a jeho legitimizácia sú čoraz prítomnejšie v našej spoločnosti. Ďalším priestorom sú online prostredie a sociálne médiá. Dôležitý ponor do tejto témy priniesol pred časom dokument z dielne investigatívneho projektu Frontline a investigatívnej organizácie ProPublica The rise and fall of terrorgram (Vzostup a pád Terrorgramu, dostupný zdarma na PBS, na dokumente spolupracovalo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka). Takmer poldruhahodinový snímok odkrýva pozadie online radikalizácie 19-ročného študenta, ktorý v októbri 2022 zastrelil pred bratislavským podnikom Tepláreň dvoch LGBTI+ ľudí Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha a vážne zranil Radku Trokšiarovú.
Avšak napriek všetkým faktorom, ktoré zintenzívňujú pravdepodobnosť radikalizácie, je zrejmé, že sa nezradikalizuje každý, kto je im vystavený. Faktorov, ktoré vedú k radikalizácii, je mnoho. Patrí medzi ne napríklad pocit nevypočutia a prehliadania, neprijatie zo strany okolia, zneužívanie alebo zanedbávanie rodinou či nedostatok podpory od inštitúcií, sociálne nerovnosti, prežité traumy a mnohé ďalšie.
Mladí ľudia zostávajú nevypočutí
Podhubie na Slovensku pre tieto javy je pomerne silné. Pocit nevypočutia a neprijatia je medzi mladými ľuďmi na Slovensku veľmi silný. Výskum IUVENTA/CVEK poukázal na to, že mladí ľudia majú pocit, že v spoločnosti nemajú svoj hlas. Len niečo menej ako tretina mladých má pocit, že sú v našej spoločnosti dostatočne vypočutí. Naopak, takmer 80 percent oslovených si myslí, že ich dospelí považujú za nezrelých na rozhodovanie a prehliadajú ich názory a potreby.
Nielen samotné podceňovanie mladých môže mať vplyv na to, ako sa v spoločnosti cítia. Ukazuje sa, že mladí ľudia nedostávajú ani dostatočnú podporu, ak ju potrebujú. Takmer polovica mladých ľudí zažila niekedy situáciu, že sa nemali na koho obrátiť, keď potrebovali pomoc. Ak sa pozrieme napríklad na školské prostredie, mladí vnímajú, že škola nemá byť len o učení – až osem z desiatich účastníkov a účastníčok prieskumu sa prikláňalo k tomuto názoru. Ak má študentka či študent nejaký problém, mal by sa v škole nájsť dospelý, ktorý im poskytne podporu. V kvalitatívnom výskume mladí ľudia veľa hovorili o nedostatočnej podpore od rôznych inštitúcií vrátane psychologických zariadení.
Ak sa teda chceme začať seriózne zaoberať tým, ako zabrániť ich príklonu k rôznym ideológiám, u ktorých často hľadajú riešenie problémov, musíme konať skôr, ako sa niečo stane a pristupovať k tejto téme systémovo. Je dôležité pracovať na odolnosti mladých, umožniť im fungovať v bezpečnom prostredí, zachytávať aj najmenšie prejavy rizikového správania a riešiť ho skôr, ako prerastie do násilia.
Aktívni v tomto smere môžu byť mnohí – školy nie sú jediným dôležitým aktérom a nemali by byť na ne kladené neadekvátne nároky. Nevyhnutné sú aj podpora zo strany sociálnoprávnej ochrany detí, neformálne vzdelávanie a aktivity mimovládnych organizácií, mládežníckych organizácií a nízkoprahových centier. Ideálne vo vzájomnej spolupráci.
Na to však treba aj celkovú politickú podporu, dostatok zdrojov a vytváranie systémového nastavenia, aby jednotliví aktéri a aktérky mali možnosť, zručnosti a peniaze robiť svoju prácu. Keď už niekto útočí na škole, je neskoro. Konať sme mali dávno a mnohí.
Politici a političky by mohli začať tým, že nebudú extrémizmus podporovať a legitimizovať napríklad tým, že sa sami fotia s extrémistami.
Autorka je sociologička a riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.