Sen o zanedbanej a zdevastovanej Bratislave sa rozplýva, projekt Nového Lida sa stáva skutočnosťou, nepomohlo ani opakované strieľanie si do nohy zo strany pomätených aktivistiek! Bratislava sa už čoskoro stane naozajstnou metropolou, už nebudeme zahanbene klopiť zrak, keď sa nás skupina turistov zo Západu, ktorí práve docestovali z Viedne a chystajú sa do Budapešti, na Obchodnej opýta: „Prosím vás, kde tu máte centrum?“
Bratislava zavŕši svoju transformáciu na sebavedomé, zrelé mesto, a to vďaka neúnavnej dlhoročnej práci finančných skupín, ktoré v istom momente pochopili, že je kľúčové investovať do nehnuteľností. Súčasné umenie je na rozšírenie investičného portfólia a pocitu nadradenosti taktiež vhodné, ale z hľadiska predpokladaných výnosov vychádza vlastníctvo pozemku v centre mesta skrátka neporovnateľne lepšie.
Prerod Bratislavy zo zakomplexovaného provinčného mesta, ktorého centrum je možné prejsť za hodinu, na svetovú metropolu, kde centrum turistom zaberie aspoň dve hodiny, sa uskutoční prostredníctvom doplnenia chýbajúcej časti mozaiky – pravobrežnej časti Dunaja medzi Starým mostom a mostom Apollo. Toto územie si medzi sebou spravodlivo podelili dvaja najväčší rivali na slovenskom finančnom trhu, Penta a J&T, a je to pekný príklad toho, že účelová spolupráca a súťaživosť sa v pravidlách voľného trhu nemusia vždy vylučovať. Ich projekty South Bank a Nové Lido teda konečne prepoja pravý a ľavý breh a umožnia expanziu centra aj na opačnú stranu Dunaja. Kým sa tak stane, pripomeňme si inú víziu revitalizácie tohto trestuhodne zanedbaného územia v centre mesta, ktorá by pre súčasných mestotvorcov mohla byť inšpiratívna a zároveň by vytvorila historickú kontinuitu s utopickým rozmerom modernizmu, avšak zbaveného násilia masovej ľudskej mierky.
V roku 1976 vytvorila skupina VAL návrh umeleckého prístavu Istroport, lokalizovaného približne v miestach súčasného mosta Apollo. Skupinu tvorili architekti Viera Mecková a Ľudovít Kupkovič, spolu s vizuálnym umelcom Alexom Mlynárčikom, názov je jednak akronymom prvých písmen ich krstných mien, a zároveň odkazuje k francúzskemu výrazu Voies et Aspects du Lendemain (cesty a aspekty zajtrajška). Ich utopické návrhy sú subverzívnym komentárom k prísnym líniám, repetitívnosti a megalomanstvu modernistickej architektúry, k jej geometrickej neúprosnosti a masovej mierke, v ktorých sa stráca priestor pre subjektívne prežívanie. Vo svojej tvorbe však doháňajú tieto aspekty do extrému a navrhujú futuristické, technoutopické komplexy, ktoré sú bezohľadne vsadené do prostredia. Hoci vznikli ako kritika súdobých realizácií, napr. práve prebiehajúcej sídliskovej výstavby v Petržalke, Mosta SNP, SNG, či budovy Slovenského rozhlasu, vo viacerých ohľadoch tieto vízie „architektonickej poézie“ so zarážajúcou presnosťou predvídajú otázky, ktorým čelí aj súčasný rozvoj miest a ponúkajú na ne elegantné riešenia.
- Kompaktné mesto. Istroport bol koncipovaný ako komplex troch zaoblených megaobjektov prsteňového tvaru s výškou 690 metrov, ktoré na ploche 0,68 km2 umožňujú ubytovať až 120 000 obyvateľov. V rámci jediného komplexu pre nich zároveň navrhujú komplexnú občiansku vybavenosť, zdravotnú starostlivosť a vzdelávacie inštitúcie, sieť obchodov, fabrík, ale aj športovú, voľnočasovú a kultúrnu infraštruktúru. Nie pätnásťminútové, ale osemminútové mesto! Kompaktnejšiu víziu si len ťažko predstaviť. Oproti súčasným návrhom projektu Nové Lido však Istroport poskytuje tú výhodu, že keď novopostavené investičné byty nakoniec zostanú prázdne, možno celý komplex vyhlásiť za umelecké dielo a umlčať tak hlasy večne nespokojných. Na nezaplatenie.
- Strategická poloha. Istroport je vybudovaný na rieke. Tá vytvára prirodzenú bariéru a umožňuje tak efektívne oddeliť vrstvu superbohatých majiteľov nehnuteľností v novom developmente od zvyšku spoločnosti. Projekt Nové Lido sa síce v tomto ohľade spolieha na štvorprúdovú Einsteinovu triedu, ktorá ho segreguje od sídliskovej výstavby v Petržalke, čo je nepochybne jedna z tradične využívaných možností, rieka však predstavuje neporovnateľne estetickejšie riešenie, pričom zároveň komunikuje spätosť architektúry s prírodným prostredím. Určitý problém môže predstavovať fakt, že zatiaľ nemožno privatizovať kus rieky. Táto nepríjemnosť sa dá ale ľahko vyriešiť tým, že mesto investorom formou výmeny poskytne zodpovedajúcu rozlohu pozemkov v inej časti mesta, podľa vzájomnej dohody.
- Prekonanie Human-Centered prístupu. Istroport ani iné návrhy skupiny VAL neobsahujú žiadne ľudské postavy. To je mimoriadne vizionárske a presné. Éra človeka končí, architektúra sa oslobodzuje zo zajatia funkčnosti a masovosti. Nie je viac viazaná na obyvateľstvo, ale ani na ľudských užívateľov a užívateľky! Jej pravá cieľová skupiny sú algoritmy, ktoré ju budú zveľaďovať a zhodnocovať na finančných trhoch, to sú jej skutoční správcovia. Tento fakt by sa mal čím skôr premietnuť aj do roviny reprezentácie, a to podľa vzoru VAL. Ľudské postavy na PR vizualizáciách, ako i „mestá pre ľudí“ sa síce ukazujú ako prekonané koncepty, no v prvotných fázach kampane sa môžu hodiť. Hneď po presadení politických cieľov sa ich však treba sebavedomo zbaviť.
- Vízie nad matériou. Žiadny z projektov VAL nebol nikdy realizovaný, hoci boli vypracované do najmenších technických detailov. Ich zhodnotenie nastalo v konceptuálnej rovine. Nemôže si súčasný development zobrať príklad a abstraktné matematické operácie, o ktoré ide predovšetkým, vykonávať na základe vízií na papieri? Ušetrili by sa tým roky bojov s byrokraciou či vzdorujúcou verejnosťou, a nakoniec aj uhlíková stopa. Ukazuje sa, že súčasný development môže pri navrhovaní budúcnosti nájsť podporu a legitimitu v dávnejších nerealizovaných víziách pod podmienkou, že ich správne uchopí. Je to také jednoduché: Všetku moc špekulácii!
Autorka je kultúrna antropologička
