Snažím sa predstaviť si slovenskú hudbu o tridsať rokov… Ale čo bolo pred tristo, tritisíc či tromi miliónmi rokov? A čo bude o ďalšie tri? Od vzniku po možný zánik… Neviem, ako to bolo s hudbou ďaleko v minulosti, v budúcnosti nám možno bude evolučne pišťať v ušiach. To je málo. Alebo by sme mohli byť o tri milióny rokov zrastení nohami do akejsi päste, ktorá by nás namáčala do sústavy špeciálnych nádob s tekutou substanciou obsahujúcou rôzne znenia. Hudbu by sme vnímali cez fyzické vnorenie sa do tekutiny, v ktorej by sme sa rozplynuli, a to by bol meta- alebo nový metal-fyzický zážitok. Skoro ako kyselina, ale nič fatálne. Skrátka, počúvanie a vnímanie hudby by znamenalo rozplynúť sa na molekuly, spojiť sa so znením, stať sa jeho súčasťou, a svojou osobitosťou sa pričiniť o výnimočnú podobu tekutino–skladby. Lenže, stále by tu bola veľká zovretá päsť, ktorá by nás vytiahla naspäť a nejako by sme sa dali znova dokopy. A šup do inej nádoby s tekutinou.
Ešte raz pripomeniem, že vízia je naprojektovaná na dnešné územie Slovenska. Myslím, že ani o tri milióny rokov sa nevzdáme v tomto regióne viery vo Veľkú Päsť, ktorá nás prevyšuje, alebo vo vyvoleného lídra či [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
