2019 10 VerejnoprávnosťTematický KapitálVerejný záujem nielen vo formovaní ekonomiky

Jakub Dovčík10. októbra 2019201

 

Pojem verejnoprávnosť sa nám prirodzene v slovenčine spája hlavne s fungovaním štátom vlastnených, no formálne nezávisle spravovaných médií. V realite sú verejnoprávnymi spoločnosťami aj iné inštitúcie a spoločnosti, ktoré sú síce vlastnené štátom a operujú vo verejnom záujme, no fungujú v rámci pravidiel širšej zmiešanej trhovej ekonomiky. Snahou tohto textu je ukázať, že verejnoprávne inštitúcie či spoločnosti vlastnené štátom nemusia byť vždy zle spravované či neefektívne. Práve naopak, často ťahajú ekonomiku a spoločnosť vpred.

 

Keď sa povie slovo verejnoprávna inštitúcia, prirodzene prvé, čo človeku napadne, sú štátom vlastnené alebo financované médiá operujúce vo verejnom záujme. Vďaka verejným, teda spoločným zdrojom tieto médiá podporujú vysielanie, ktoré tie privátne urobiť nevedia. Napríklad financovať menej ziskové projekty, dávať priestor menšinám či projektom, ktorých význam sa z čisto komerčného pohľadu nejaví ako jednoznačný.

No táto definícia nesedí len na médiá. Britská BBC, etalón verejnoprávnej žurnalistiky, je formálne klasifikovaná ako statutory corporation, teda verejná korporácia, fungujúca na základe štátneho (kráľovského) štatútu. Tento termín má ešte imperiálne korene a na rovnakom právnom princípe fungujú v bývalých britských kolóniách aj pošty, podniky verejnej dopravy či dokonca najväčší distribútori vajíčok v Austrálii. 

 

Historická neodvrátiteľnosť súkromného vlastníctva dôležitých firiem je nezmysel

 

Jedným z vedľajších efektov nikdy sa nekončiacej epopeje Brexitu je návrat myšlienok, ktoré by sa pred niekoľkými rokmi či desaťročiami považovali za okrajové, do hlavného prúdu politického a ekonomického diskurzu v Británii. To, čo by sa v ére Blair-Brownovho centrizmu považovalo za nemožné, nepresaditeľné či neuskutočniteľné, je dnes vyhlasovan čelnými predstaviteľmi opozície a seriózne analyzované aj v konzervatívnejších novinách.

Financial Times uverejnili začiatkom septembra vo svojej víkendovej edícii rozhovor s Johnom McDonellom, britským tieňovým ministrom financií a blízkym kolegom lídra Labouristickej strany Jeremyho Corbyna. Corbyn a McDonnell plánujú v prípade úspechu vo voľbách veľa radikálnych zmien vo fungovaní britskej ekonomiky. Nejde však len o „tradičnejšie témy“ labouristov z posledných rokov – napríklad limitovanie odmien vrcholových manažérov, zvyšovanie daní pre najvyššie príjmové skupiny či lepšie podmienky pre zamestnancov. Hovoria tiež o veľkom pláne znárodňovania niektorých podnikov, hlavne tých vo verejných službách a o ich budúcom spravovaní vo verejnom záujme.

Pritom desaťročia sa zdalo, že globálnej ekonomike pod vedením multilaterálnych finančných inštitúcií dominoval takzvaný Washingtonský konsenzus, teda predpísaný set pravidiel, ktoré mali zabezpečiť prosperitu. Išlo napríklad o znižovanie taríf –  daní za dovoz, znižovanie rozpočtových deficitov, no tiež do veľkej miery o privatizáciu. Verejné vlastníctvo bolo stigmatizované ako neefektívne a v rozvojových aj v rozvinutých krajinách sa pod vedením Svetovej banky či Medzinárodného menového fondu podporovalo prenášanie verejných firiem do súkromného vlastníctva, ktoré malo byť lepšie pre firmy aj pre verejnosť.

Britániou prebehla v osemdesiatych rokoch vlna privatizácií za vlády Margaret Thatcherovej, ktorej chytľavým výrokom často dominovala skôr ideológia a emócia než reálne ekonomické dáta.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *