Nekopať za tím, ale za hodnoty

Na samom vrchu tribúny pražskej Slávie pozeráme so skupinou prevažne mladých chlapcov z nízkoprahových klubov vo veku od 8 do 13 rokov na prázdnu hraciu plochu. Napriek tomu, že tam takto v lete nie je skutočný trávnik, pohľad nás neprestáva uchvacovať. Jeden z chlapcov poznamenáva: „Toto je najlepší zážitok môjho života.“ Plní obdivu a nevyslovených predstáv každý po svojom snívame, aké to asi je, hrať na ihrisku počas zápasu s toľkými ľuďmi na takom veľkom štadióne.

Zatiaľ čo na jednej strane sveta proti sebe súperia najlepšie krajiny na svete, prvú prázdninovú sobotu sa na tréningových ihriskách pražskej Slávie koná trochu iný futbalový turnaj. Po výzve moderátora na hraciu plochu nastupujú tréneri a trénerky jednotlivých tímov – tých a tie, čo neodradili extrémne horúčavy. Veľká časť tímov totiž kvôli nim účasť na poslednú chvíľu zrušila. „Plzeň, Karlovarsko, Kladno, Praha 1, Praha 2, Haná,“ vymenúva postupne hlásateľ družstvá, ktoré vstupujú na ihrisko. Napriek úpeku nikoho odhodlanie neklesá. Po úvodných slovách vedúceho organizácie Fair Play Point Ansley Hofmanna sa začnú tímy pripravovať k prvému výkopu.

Celorepublikový turnaj férového futbalu je záverečnou bodkou za sezónou regionálnych líg. Fair Play Point je organizácia, ktorá využíva futbal ako nástroj pre vzdelávanie a rozvoj. Pracuje s pravidlami futbalu tak, aby jeho účastníctvo nekopalo len za svoj tím, ale aj „za svoje hodnoty, budúcnosť a postavenie v spoločnosti“, či už na hracej ploche, alebo aj mimo nej. Takmer všetky tímy tvoria deti z nízkoprahových klubov, sociálne aktivizačných služieb alebo obdobných sociálne angažovaných a neziskových organizácií.

Korene tohto špecificky férového futbalu siahajú k udalosti z roku 1994. Niekoľko dní po vypadnutí Kolumbie z majstrovstiev sveta našli v aute mŕtveho kolumbijského obrancu Andrésa Escobara. Bol zavraždený tromi mužmi, ktorí vraj počas streľby kričali „Gól!“. Ich čin je dodnes vnímaný ako odplata za Escobarov vlastenec v zápase s USA, ktorý prispel k tomu, že Kolumbia nepostúpila ďalej. V reakcii na túto tragickú udalosť započal sociálny inovátor Jürgen Griesbeck vo vtedy rekordne kriminálnej Kolumbii iniciatívu Fútbol por la Paz (Futbal za mier), v ktorej futbal ponúkal príležitosť propagovať mierumilovné riešenie konfliktov. Odvtedy vznikli obdobné iniciatívy v ďalších krajinách po celom svete.

Myslíte si, že to bude takto vyrovnané?

Na hracej ploche každú chvíľu začne zápas Karlovarska proti Prahe 2. Ešte predtým však niekoľko chlapcov na seba vyleje vedrá plné studenej vody. Niektorí si dokonca kvôli teplu namočia aj tenisky. My, niekoľkí diváci a diváčky, sa zatiaľ pokúšame skryť pred slnkom pod skladacie altánky alebo do tieňa priľahlého stromu.

Zápas začína stretnutím oboch tímov spolu s trénerom a trénerkou v strede ihriska. Na mieste je prítomná aj dvojica mediátoriek. Metodika férového futbalu, takzvaný Futbal 3 (orig. Football3) sa od tradičného súťažného futbalu líši v niekoľkých aspektoch. Skladá sa totiž z troch polčasov – úvodnej dohody pravidiel, samotnej hry a následne záverečnej reflexie spolu s bodovým ohodnotením. Pravidlá sa zápas od zápasu menia a vôbec v ňom nefiguruje rozhodca. Hráči a hráčky sa na všetkom musia navzájom dohodnúť. Práve preto začína zápas diskusiou za účasti oboch tímov. Mediátorky ju usmerňujú, zapisujú dohodnuté pravidlá do zápasových formulárov.

„Nebudeme dávať perdy (silná strela, pozn. autora),“ povie jeden z chlapcov v reakcii na to, že ich tím je starší a silnejší. Diskutuje sa aj o rohoch, outoch či offsidoch. Rozhovor prebieha rýchlo, viackrát si niektorí hráči skáču do reči či hovoria súbežne. Tímy sa interne dohadujú na striedaniach, jedno z dievčat navrhne, aby sa striedali po dohodnutom signáli.

„Budeme hrať 3 + 1 alebo 4 + 1?“ spýta sa jeden z chlapcov, pričom naráža na prevahu počtu hráčov a hráčok pražského tímu. Ďalší chlapec rovno nadviaže: „Dajte nám jeho, on je dobrý,“ ukazuje na menšieho chlapca v drese Barcelony. Hoci k nim chlapec chce rýchlo prebehnúť, všetko ešte na chvíľu zastaví otázka trénerky pražského tímu: „Myslíte si, že to bude takto vyrovnané?“ Chlapci na to po chvíli dohadovania zareagujú veľkoryso: „Ste menší, môžete mať hráča naviac.“

Obmieňanie pravidiel a ich rôznorodosť vo Futbale 3 ponúka účastníctvu priestor na trénovanie kľúčových aspektov pri riešení konfliktov a nachádzania konsenzu: vzájomné počúvanie, vyjadrovanie vlastných potrieb či túžob, schopnosť reflektovať či plánovať zmeny, ktoré sa dajú vyskúšať hneď v ďalšom zápase. Sociálne pracovníčky a pracovníci, ktorí sa v tomto prostredí stávajú trénermi a trénerkami, získavajú s Futbalom 3 nástroj k ich práci. Vďaka veľmi nenáročnému a lacnému športu môžu so svojimi klientmi a klientkami pracovať na rozvoji ohľaduplnosti či komunikačných schopností. Hoci na prvé počutie môžu znieť pravidlá, ako hrať s jedným hráčom naviac či podmienka, aby prvý gól zápasu strelil najmladší hráč/hráčka zvláštne, ich význam je kľúčom k väčším cieľom a hodnotám, než je samotný futbal. Navyše, celkovú výhru v zápase neurčuje len počet strelených gólov. Počas pozápasovej diskusie si tímy dávajú navzájom body za férovú hru a musia zreflektovať aj vlastné správanie a výkon. Na základe súčtu bodov za výhru za počet gólov, fair-play bodov a bodov od mediátoriek, až v samom závere diskusie je určený víťazný tím.

Za štandardných podmienok či pravidiel by azda bol výsledok zápasu medzi Karlovarskom a Prahou 2 vopred jasný. No s prevahou jedného hráča v pražskom tíme to zrazu vôbec nie je tak jednoznačné. Napriek vekovej výhode, Karlovarsko zo začiatku nevedelo streliť gól. Aj keď sa snažili menších a mladších protihráčov a protihráčky obísť prihrávkami či sólovými pokusmi, brankár bol vždy pripravený.

Na tribúnach hráčky a hráčov povzbudzovalo niekoľko rodičov. Jeden z nich k urputnému „Bež, Peťo, bež!“ pridal aj vulgárnejšie pokriky. Tréneri ho okamžite zahriakli pripomienkou jedného zo základných pravidiel férového futbalu: „Poprosíme bez nadávok.“ Po prvých troch minútach sa ukázala početná výhoda pražského tímu naozaj nápomocná. Na asi tretí pokus chlapec v barcelonskom drese premenil útok na brankára po tom, keď na neho karlovarský tím zabudol ďaleko za ich obranou. Zápas tak získal napätie a Karlovarsko ešte viac zvýšilo svoj nátlak. Až do poslednej minúty gólovo zaostávali, no napokon sa im podarilo po dlhom obliehaní prekonať brankára hneď trikrát po sebe. Po záverečnom hvizde sa oba tímy presunuli z ihriska na pozápasovú reflexiu do tieňa pod strom.

Mediátorky otvorili diskusiu otázkami, ako hráči a hráčky hodnotia dohodnuté pravidlá. Ako sa im podľa nich hralo? Dodržiavali ich? Dávali im zmysel? Zmenili by ich v nasledujúcom zápase? Niektoré deti hneď odpovedali, pozitívne reflektovali pravidlá, niektoré počas celej diskusie nič nepovedali. Mediátorky sa s tým snažili pracovať. Tímy totiž získavajú body aj za aktívnu účasť v pozápasovej reflexii – ak chcú plný počet, musia sa zapojiť všetci. Po jednom z ďalších zápasov Karlovarska sa v tíme strhla výmena názorov, počas ktorej dvojica dievčat zdieľala svoju frustráciu z toho, že chlapci z ich tímu sa nechceli v priebehu zápasov prestriedať. Ich tím tak stratil body a chlapci sľúbili, že pri ďalšom zápase už budú striedať.

Sledovať a motivovať tímy pracovať na podobných konfliktoch, je okrem samotných hráčov a hráčiek hlavne v rukách trénerov a tréneriek. Namiesto tlaku na výkon sa snažia mládež pobádať k férovej hre, pripomínať jej princípy (striedanie, hra bez nadávok atď.). Ich úlohou je zároveň viesť a pripravovať tréningy. Dvojica trénerov z Plzne zo sociálne aktivizačnej služby Tady a Teď prišla na turnaj s jedným z najmladších tímov. Obaja tréneri sa volajú Dávid. Pri zápasoch bola radosť sledovať nielen ich zverenkyne a zverencov, ale aj to, ako si hru užívajú oni dvaja, miestami ju prežívali viac ako samotní hráči. Ani pri inkasovanom góle neprestávali decká povzbudzovať a motivovať k tomu, aby hrali ďalej.

Dávid sa k Fair Play Pointu dostal na vysokej škole. Koncept sa mu páčil natoľko, že keď začal pracovať v Tady a Teď, pričinil sa o to, aby bol férový futbal súčasťou ich služby. Trénujú raz za dva týždne a raz za mesiac sa stretávajú s ďalšími tímami v regionálnej férovej lige. Vekové rozpätie ich zverencov a zverenkýň je od 7 do 17 rokov. Niektorí zo starších im pomáhajú s prípravou a priebehom tréningov. Dávid vidí prínos férového futbalu do sociálnej práce hlavne v aktivizácii detí, ktoré predtým boli prevažne pasívne a nevenovali sa žiadnym krúžkom či voľnočasovým aktivitám. V priebehu troch rokov, počas ktorých je Tady a Teď súčasťou Fair Play Pointu, vidí u detí zlepšenie nielen vo futbalových zručnostiach, ale aj v schopnosti reflexie či v nadobudnutej odvahe zapojiť sa do diskusie vo väčšej skupine neznámych ľudí.

Aj to dievča hrá lepšie, ako ty

V priebehu dňa som mal príležitosť porozprávať sa aj s Terkou, jednou z mladých líderiek. Tie sa môžu zapájať do prípravy a spolupracovať na tréningoch. Na podujatiach zastávajú pozície mediátoriek a ďalšími spôsobmi pomáhajú v chode celého turnaja. Poznajú takmer všetkých zapojených, vytvárajú priateľskú, miestami až rodinnú atmosféru. Aj počas nášho rozhovoru Terku niekoľkokrát prišli objať kamarátky na rozlúčku či pár kamarátov, s ktorými sa slovne provokovali. Terka sa dostala k Fair Play Pointu ako osemročná. Bolo to v čase, keď začala navštevovať nízkoprahový klub v meste, v ktorom vyrastala. Tam začala hrať férový futbal a zúčastňovať sa aj zápasov s ďalšími nízkoprahovými klubmi. V čase jej futbalových začiatkov bolo v Česku v iniciatíve Fair Play Point zapojených oveľa menej dievčat než je dnes. Našťastie tím, za ktorý hrala Terka, bol celkom rodovo vyvážený. No na zápasoch alebo turnajoch sa opakovane stretávala s názormi, že dievčatá futbal hrať nemajú alebo, že sú v hre horšie ako chlapci. V tomto kontexte je pre ňu význačná veta, ktorú raz počula povedať jedného z protihráčov. Smeroval ju do vlastných radov: „Pozri sa, aj to dievča hrá lepšie ako ty.“ Hoci mohla tento komentár Terka zobrať aj ako kompliment, spomína na veľmi zmiešané pocity. Predovšetkým jej prišlo neférové porovnávať ju s hráčom, ktorý v lige nemá takmer žiadne skúsenosti. Navyše sa jej prieči porovnávanie na základe rodu. Aj keby sa chcela potešiť z nepriamej pochvaly, veta pre ňu zosobňuje predovšetkým stereotyp, s ktorým ešte dodnes často bojuje.

Dnes má šancu vystupovať proti tomuto stereotypu z pozície mediátorky. Ako mi povedala, aj na dnešnom turnaji musela riešiť niekoľko situácií, v ktorých chlapci upierali dievčatám čas na ihrisku, pri lopte alebo ich obviňovali z prehratého zápasu. V tejto téme načerpala skúsenosti aj na zahraničných výjazdoch, napríklad na vzdelávacom workshope mladých líderiek a lídrov v Čiernej hore, na turnaji v Rakúsku či nedávno v Barcelone na akcii zameranej na „ženský leadership“. Svoje skúsenosti zdieľala s futbalistkami z Dánska, Holandska a Španielska.

 Na začiatku júla, práve v čase Majstrovstiev sveta vo futbale, vycestovala na férový turnaj do amerického Bostonu. Vďaka tomu, že hrala v zmiešaných tímoch, mala možnosť zahrať si s rôznymi národnosťami: „Boston bol skvelým priestorom pre rozhovory na mnohé témy. Bolo zaujímavé počúvať, ako odlišne to funguje v rôznych krajinách. Spoznala som mnoho úžasných ľudí, zažila niečo úplne iné a naučila sa tiež niečo nové o rôznych kultúrach.“ Iniciatíva Fair Play Point na turnaji reprezentovala Európu ako jedna zo siedmich organizácií.

Medzinárodný presah je kľúčovým aspektom iniciatívy. Pod hlavičkou Common-Goal sa spája celkovo 201 organizácií v 117 krajinách na svete. Spoločne vytvárajú šance a príležitosti (nielen) pre mládež hrať férový futbal aj za hranicami svojej rodnej či inak príslušnej krajiny. Práve pre chlapcov a dievčatá, ktoré navštevujú nízkoprahové kluby, sú tieto výlety jedinečnou príležitosťou zažiť svet a ďalšie kultúry za hranicami. V každej krajine fungujú jednotlivé organizácie či iniciatívy trochu inak. Ansley Hofmann mi tieto odlišnosti popísal na príklade ich najbližších partnerov z Maďarska, Poľska a Rakúska. V Maďarsku je cieľová skupina veľmi podobná ako v Česku, ale organizácia a programy fungujú len v jednom meste. V Poľsku je zas organizácia napojená na školstvo a Futbal 3 tam je implementovaný v rámci škôl. V Rakúsku sa futbal využíva najmä na asimiláciu a kultúrne zblíženie mládeže s migračnou skúsenosťou.

Tento rok ešte Fair Play Point čaká výlet do Belgicka, kde sa koná týždeň (nielen) futbalového programu pre mládež zameraný na tému mier. Hlási sa k odkazu futbalových zápasov vojakov počas prvej svetovej vojny, keď v čase Vianoc zložili zbrane, aby si priateľsky zakopali.

Napriek dominantnému a ohlušujúcemu dianiu majstrovstiev sveta na čele s performatívnymi prejavmi moci Trumpa či pätolizačstvom Infantina, futbal môže písať aj diametrálne iné príbehy. Nemusí byť len platformou milionárov pre sportwashing či vlastnú propagáciu. Môže sa stať aj priestorom pre naše sny o inkluzívnejšej a rovnoprávnejšej budúcnosti. A ako ukazuje organizácia Fair Play Point, futbal môže byť aj hrou, ktorá nás naučí, ako tieto sny dosiahnuť.

Autor je študent a pracovník v nevládnej neziskovej organizácii zameranej na rozvoj detí, mladých ľudí a rodín žijúcich v sociálne nepriaznivých podmienkach v Českej republike.

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.