Trump a triumf technolordov

Keď pred päťdesiatimi rokmi prevládol neoliberalizmus, nebol ničím nový ani zvlášť liberálny. Jeho veľkou výhodou bol ostrý odklon od klasického liberalizmu. Hoci vzdával hold liberálnym mysliteľom, nezdieľal ich metódy ani koncepciu trhu. Dnes sme na prahu ďalšej, rovnako zásadnej ideologickej inovácie.

Základ ideologickej ľahostajnosti

Neoliberáli na rozdiel od Adama Smitha alebo Johna Stuarta Milla necítili žiadnu povinnosť teoreticky alebo empiricky preukázať, za akých okolností sa možno spoľahnúť na to, že neobmedzený trh premení súkromnú snahu o zisk na kolektívny prospech. Neviditeľná ruka bola božská, neomylná. Tvrdili, že aj keď trh zlyhal, každý pokus o nápravu prostredníctvom nejakého kolektívneho orgánu bol odsúdený na ešte horšie zlyhanie. Bol to postoj, ktorý Wall Street dokonale vyhovoval.

Sedemdesiate roky minulého storočia túžili po takejto doktrinálnej ľahostajnosti voči skutočným dôkazom o dôsledkoch úplnej deregulácie finančných trhov. Keď sa Spojené štáty stali deficitnou krajinou a prezident Richard Nixon v roku 1971 šokoval oddelením dolára od zlata, nasledujúce administratívy sa rozhodli posilniť globálnu hegemóniu USA zvýšením – nie obmedzením – fiškálneho a obchodného deficitu krajiny.

Banky na Wall Street mali podľa očakávania kľúčovú úlohu recyklovať (do amerických štátnych dlhopisov, akcií a nehnuteľností) doláre, ktoré získavali zahraniční vývozcovia v dôsledku amerického dopytu po ich tovare. Aby to však bolo možné, teda aby sa stali centrom tohto odvážneho globálneho systému recyklácie prebytkov, museli byť bankári oslobodení od regulačných obmedzení. V praxi to znamenalo, že zákonodarcovia a verejnosť, ktorí sa od roku 1929 naučili báť nekontrolovateľného Wall Street, museli byť preučení. Fundamentalistická ortodoxia neoliberalizmu, oslavujúca posvätnosť deregulovaných trhov, ktorá sa odráža v rastúcom vplyve hnutia zvaného „právo a ekonómia“, túto požiadavku dokonale splnila.

Nástup cloudového kapitálu

Nástup novej formy kapitálu, takzvaného cloudového kapitálu alebo sieťových algoritmických nástrojov, ktoré svojim majiteľom prinášajú značné právomoci modifikovať naše správanie, potrebuje na úplné oslobodenie sa vlastnú ideológiu. Tento nový systém som nazval technofeudalizmus – spôsob výroby a distribúcie, ktorý vďaka cloudovému kapitálu nahrádza trhy cloudovými lénami (ako Amazon) a kapitalistické zisky cloudovou rentou.

Majitelia cloudového kapitálu (ľudia ako Jeff Bezos, Peter Thiel, Mark Zuckerberg a Elon Musk) v snahe naplno využiť jeho silu potrebujú novú ideológiu. Podobne ako finančníci z Wall Street potrebovali po Nixonovom šoku neoliberalizmus, nová ideológia musí podporovať rastúcu moc cloudového kapitálu, a to troma spôsobmi.

Po prvé, musí legitimizovať kolonizáciu ľudského úsilia. Začne napríklad uvoľnením pravidiel, ktorými sa riadia autonómne vozidlá či lekárske a právne služby vykonávané umelou inteligenciou. Nová ideológia musí ospravedlniť neobmedzené nahrádzanie omylných, nepoddajných ľudí strojmi poháňanými cloudovým kapitálom, a to v každej oblasti bez rozdielu – vrátane práce, ktorá nám prináša potešenie (napríklad preklad poézie) alebo ktorú by sme mali chcieť vykonávať (napríklad výchova detí). Čím hlbšie môže cloudový kapitál preniknúť do úloh, ktoré doteraz vykonávali ľudia, tým väčšia bude cloudová renta plynúca technofeudálnej triede.

Kolonizácia štátnych inštitúcií

Po druhé, nová ideológia musí legitimizovať kolonizáciu štátnych inštitúcií, najmä privatizáciu verejných údajov prostredníctvom ich presunu do cloudového kapitálu Big Tech. Musí napríklad ospravedlniť to, že Musk prostredníctvom Oddelenia vládnej efektivity (DOGE) napája vlastné systémy cloudového kapitálu na rôzne federálne agentúry vrátane daňového úradu, alebo že Thielova obranná firma Palantir a Google napojili svoje rozhrania na Pentagón, čím sa ich cloudový kapitál stal nevyhnutným pre vojensko-priemyselný komplex.

Po tretie, musí legitimizovať kolonizáciu Wall Street. Zuckerberg bol prvým technofeudalistom, ktorý sa pokúsil vytvoriť vlastnú digitálnu menu Libra. Wall Street mu to prekazila. Potom však Musk kúpil Twitter, teraz X, z čoho sa vyvinul odvážnejší pokus vytvoriť takzvanú „Everything App“, ktorá by konkurovala platobnému monopolu Wall Street. Povzbudený dekrétom prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nariadil Federálnemu rezervnému systému vytvoriť strategickú rezervu v kryptomenách, potrebuje Big Tech, snažiaci sa poskytovať neobmedzené cloudové financovanie mimo tradičných finančných trhov, viac ako kedykoľvek predtým zdôvodniť spojenie svojho cloudového kapitálu s finančnými službami.

Technolordi na scéne

Táto nová ideológia je už tu. Nazývam ju techlordizmom, mutáciou transhumanizmu – vierouky, ktorá obhajuje stieranie hraníc medzi organickým a syntetickým, pokým augmentovaní ľudia nedosiahnu skutočnú slobodu či dokonca nesmrteľnosť. Rovnako ako si neoliberalizmus požičal mnoho z klasického liberalizmu, ale uzurpoval si ho pridaním nového božstva (neomylného trhu), techlordizmus je pre trojstrannú kolonizačnú snahu cloudového kapitálu užitočný tým, že neoliberálneho Homo Economicus nahrádza amorfným „HumAIn“ (kontinuum človek AI).

Techlordizmus nahrádza aj božstvo neoliberalizmu. Novým božstvom je algoritmus, vďaka ktorému sú hlavné funkcie decentralizovaného trhového mechanizmu zastarané, vďaka čomu vzniká (na spôsob amazon.com) dokonale centralizovaný mechanizmus spájania kupujúcich a predávajúcich.

Dôsledky spoločenskej transformácie, ktorú urýchlil techlordizmus, sú zarážajúce. Patrí k nim bezprecedentná makroekonomická nestabilita (keďže cloudová renta decimuje agregátny dopyt), zánik demokracie, dokonca aj ako ideálu (postoj, ktorý obhajuje Thiel, raný prorok techlordizmu), a koniec univerzít (nahradený personalizovanými augmentáciami riadenými umelou inteligenciou).

V tomto ohľade je Trump pre technofeudalistov darom z nebies. Jeho program – úplná deregulácia ich služieb poháňaných umelou inteligenciou, podpora kryptomeny a oslobodenie ich cloudovej renty od zdanenia, značne posilňuje moc cloudového kapitálu pri získavaní renty. Pre novú vládnucu triedu sa akékoľvek peniaze, o ktoré krátkodobo prídu v dôsledku Trumpových colných bludov, musia javiť ako veľkolepá dlhodobá investícia.

Yanis Varoufakis, bývalý grécky minister financií, je lídrom strany MeRA25 a profesorom ekonómie na Aténskej univerzite.

Vychádza v spolupráci s Project Syndicate, 2025