Sieť ľudí a predmetov: Tri prípadové štúdie z Ľubľany

Tina Palaić14. októbra 2021252

Slovinské etnografické múzeum (SEM) v Ľubľane je hlavným múzeom etnológie v Slovinsku a zodpovedá za domáce aj mimoeurópske zbierky. 

Zbierky z mimoeurópskych území sa síce nachádzajú aj v niekoľkých regionálnych múzeách, SEM však jednoznačne určuje smer v tom, ako uvažovať o zbieraní a interpretovaní „iného“. Výrazným podnetom pre tieto úvahy sa stali dva nedávne projekty spolufinancované z programu Kreatívna Európa: SWICH – Sharing a World of Inclusion, Creativity and Heritage (SWICH – Zdieľanie sveta inklúzie, kreativity a dedičstva, 2014 – 2018) a Taking Care. Ethnographic and World Cultures Museums as Spaces of Care (Starostlivosť. Etnografické múzeá a múzeá svetových kultúr ako priestory starostlivosti, 2019 – 2023).

V týchto projektoch múzeum skúmalo, akým spôsobom sa jeho archív a zbierky zostavovali, formovali a menili v priebehu času. Čelilo aj úvahe o svojej úlohe v riešení súčasných spoločenských problémov a možnosti prispieť k udržateľnejšej a spravodlivejšej budúcnosti. Ako stručné predstavenie nedávnej činnosti SEM uvediem tri prípadové štúdie, ktoré ilustrujú historickú rolu slovinského územia v globálnej cirkulácii rasovej logiky v devätnástom a na začiatku dvadsiateho storočia, ako aj pálčivú potrebu toho, aby múzeum využívalo svoje zbierky na adresovanie naliehavých globálnych výziev, ako migrácia a rasizmus.

Komunikácia ako nástroj imperializmu

V roku 2016 hosťovalo SEM umeleckú rezidenciu juhoafrickej vizuálnej umelkyne Biancy Baldi [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri:

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.