Český preklad knihy Bílí, ale ne tak docela: Iliberální vzpoura ve střední Evropě kanadského antropológa s česko-slovensko-maďarskými koreňmi Ivana Kalmara nemohol prísť v lepšom čase. Poľsko sa stále vyrovnáva s dôsledkami osemročnej vlády Práva a spravodlivosti, maďarský premiér Viktor Orbán boduje v europarlamente s novou koalíciou Patrioti pre Európu, na Slovensku sa Robert Fico a jeho vláda chystajú stavať hrádzu proti liberalizmu a progresivizmu. V Amerike sa po nedávnom atentáte s vysokou pravdepodobnosťou stane prezidentom opäť Donald Trump, eurovoľby vo viacerých krajinách vyhrali pravicoví extrémisti. K moci sa dostáva iliberalizmus a my sa pýtame na dôvody.
Kalmar analyzuje, prečo sa mu obzvlášť darí u nás, v strednej Európe. V krajinách, na ktoré sa Západ neraz pozerá cez prsty, čo Kalmar označuje za formu rasizmu, takzvaný východoeuropanizmus. Vznikol ako dôsledok globálneho rasového kapitalizmu, ktorého cieľom je zhromažďovať kapitál v rukách privilegovaného Západu. Semiperiférna stredná Európa sa môže rozvíjať, ale nie tak celkom. Musí predsa ostať zdrojom lacnej pracovnej sily a montážnou linkou. Preto Západ živí stereotypné predstavy o krajinách strednej či východnej Európy ako o tých kultúrne zaostalejších, chudobnejších, nešťastnejších, skorumpovanejších. Avšak Kalmar na základe dát tieto charakteristiky ľahko vyvracia, respektíve ukazuje, že medzi Západom a Východom nie je až taký markantný rozdiel, ako by sa mohlo zdať.
Polemiku vedie aj s názormi, ktoré príčiny iliberálnej vzbury v stredoeurópskych krajinách hľadajú v ich neúspešnej imitácii západných demokracií po roku 1989. Iliberalizmus podľa Kalmara nie je ani dôsledkom komunistickej skúsenosti. Stredoeurópania sa skrátka cítia ako kolónia Západu, ktorej sú odopierané privilégiá, ktoré jej prináležia. Zabúdajú však, alebo zámerne ignorujú fakt, že z kolonializmu profitovala celá Európa, nie iba kolonizátori. Byť súčasťou Západu znamená zobrať na seba aj spoluvinu či záväzky.
Aby nedošlo k omylu – Kalmar iliberalizmus neobhajuje. Považuje ho za „tragicky pomýlenú reakciu na globalizáciu“. Iliberálni vodcovia chápu „svoje“ stredoeurópske zeme ako „baštu patriarchálneho, heteronormatívneho konzervativizmu a svoj boj ako posledný vzdor bieleho muža“. Súčasný Západ je podľa nich Sodomou Gomorou a stredná Európa ho má priviesť späť k jeho pravému ja. Aj preto u nás tak veľmi funguje strašenie migrantmi a darí sa homofóbnej politike. Západní rasisti nám závidia, že stredná Európa je stále príliš biela. A pritom, paradoxne, sú to podľa Kalmara práve migranti a ľudia inej farby pleti, ktorí by mohli rozmach iliberalizmu zastaviť (keby mali volebné právo). Vykorisťovaní Stredoeurópania sa môžu cítiť ukrivdení, avšak riešením nie je vymedzenie sa voči Západu. Cieľom by mala byť snaha zmeniť systém založený na privilégiách a diskriminácii periférií. Západný rasizmus voči nám by nemal byť výhovorkou pre útoky opačným smerom.
Ivan Kalmar: Bílí, ale ne tak docela: Iliberální vzpoura ve střední Evropě. Utopia Libri, 2024, preklad: Michal Jurza.
Michaela Hučko Pašteková