2020 09 Star TrekTematický KapitálTieto ženy vedia nielen naštartovať vesmírnu loď, ale ju aj zaparkovať

Zuzka Namu Jakúbková8. septembra 2020470

Postfeministická vízia Star Treku od roku 1966

 

Ako súvisí vesmírna rozprávka s postavením žien v spoločnosti na Zemi? Pri pohľade na televízneho science-fiction giganta, ktorým je vesmír Star Treku so siedmymi hranými seriálmi a trinástimi celovečernými snímkami, ľahko strácame perspektívu toho, ako veľmi dokázala táto úzko vyprofilovaná žánrová záležitosť ovplyvniť spoločensko-kultúrny diskurz. Vybavujú sa nám Klingoni, kapitán Picard a jeho facepalm meme, v lepšom prípade si spomenieme na jednu stratenú loď v Delta kvadrante a áno, tam bola ženská kapitánka, ale čo to má celé s feminizmom?

 

Ako každý kultúrny odkaz, ktorý žil svojím životom viac ako pár rokov – a Star Treku to už tiahne na šiesty krížik – aj tu treba prihliadať na dobu, v ktorej vznikal a na to, ako sa odlišoval od svojich predchodcov. Príbehy posádky vesmírnej lode Enterprise (alebo Voyageru, Discovery, La Sireny, či vesmírnej stanice Deep Space 9) reflektovali obdobie verejného boja občianskej spoločnosti za práva černochov, žien a queer ľudí v Spojených štátoch, uvoľňovania pomerov po studenej vojne, armádnych konfliktov deväťdesiatych  rokov vrcholiacich etnickou genocídou v Afrike a na Balkáne, následky 11. septembra a pádu dvojičiek na vnímanie bezpečnosti v americkej spoločnosti a v neposlednom rade aktuálne obdobie, ktorému dominuje rastúci význam počítačov, zberu dát a umelej inteligencie v životoch bežných ľudí.

 

Celkom náročný kultúrno-spoločenský podmaz na optimistický seriálik o skúmaní vzdialených hviezd, však? Star Treku slúži ku cti, že sa pred týmito témami nikdy neschovával a hoci sa nie s každou popasoval na vysokej úrovni, plejáda tvorcov, scenáristov a hercov sa viac ako pol storočia snažila otvoriť témy, do ktorých sa máloktorý seriál odvážil obuť. A postavenie žien v spoločnosti nevynechali. Pohodlne sa usaďte, pripútajte sa a pripravte sa na výlet za ženami na mostíku vesmírnych lodí, ktoré odvážne smerovali tam, kam nikto pred nimi.

 

„Mami, v telke je čierna pani a nehrá slúžku!“

 

Dnešnému divákovi i diváčke by sa zobrazenie žien v počiatkoch Treku, spolu s pokračovaním z roku 2001, zdalo pravdepodobne najproblematickejšie. Kým pre Star Trek Enterprise (2001 – 2005) neexistuje ospravedlnenie, dôvody pre archaickosť Star Treku z roku 1966 sú rukolapnejšie. V období, keď boli vrcholom televíznej módy seriály z westernového prostredia alebo sitkomy s hyperbolizovanými karikatúrami postáv, nebolo v srdciach a rozpočtoch televíznych štúdií veľa miesta pre posádku vesmírnej lode na päťročnej misii do ratingového neznáma. Tvorcovi Genovi Roddenberrymu sa tak limitoval priestor na revolučné nápady a koncepty, ktoré by cenzorom nemuseli byť po chuti.

 

Je málo známou anekdotou, že v maličkom štúdiu Desilu Productions dala prvú (a veľmi potrebnú druhú) šancu pilotným epizódam Star Treku ikona televíznej komédie Lucille Ball. Niekdajšia titulná hviezda seriálu I Love Lucy a majiteľka štúdia Desilu dobre chápala, aké náročné je vplávať s novým konceptom do opatrných a repetitívnych vôd televízneho vysielania.

 

Vďaka ochrannej ženskej ruke sa tak s prvou posádkou vesmírnej lode Enterprise dostala na televízne obrazovky komunikačná dôstojníčka Uhura, ktorej rolu stvárnila herečka a speváčka Nichelle Nichols. Podobne ako ženské postavy v európskej obdobe Star Treku, britskom seriáli Doctor Who, aj tu zastávala Uhura úlohu „urýchľovačky expozície“ – dvíhala telefóny, komunikovala posun zápletky, prípadne kládla tie správne otázky, ktoré pomáhali pochopiť dej epizódy.

 

V šesťdesiatych rokoch televízia vysielala len v poobedňajších a neskorých hodinách, keď Nichelle zvyčajne nakrúcala nové epizódy a preto spočiatku nechápala, aký vplyv mal Star Trek na afroamerické publikum. Po prvej sérii chcela zmeniť kariéru a posunúť sa v spevácko-hereckom rebríčku vyššie – na Broadway. Zastavil ju až samotný Martin Luther King, ktorý jej osobne poďakoval k tomu, že predstavuje prvú čiernu Američanku na televíznych obrazovkách, ktorá nehrá slúžku, a tak podporuje víziu rasovej harmónie a spolupráce – víziu, ktorá bola v Amerike šesťdesiatych rokov skutočne fikciou.

 

Pri otváraní otázky rovnosti bol obskúrny žáner science-fiction Star Treku konečne nápomocný. Dobová cenzúra dovolila seriálu o prieskume vesmíru zasadenému do 23. storočia oveľa viac, ako by pripustila pri seriáli z obdobia šesťdesiatych rokov. Nichelle Nichols a William Shatner, ktorý stvárnil ústredného hrdinu kapitána Kirka, využili túto situáciu a dostali do Treku prvý bozk medzi bielym mužom a čiernou ženou v americkej televízii. Keď štúdio chcelo nakrútiť verziu scény bez bozku, obaja urobili všetko, čo bolo v ich hereckých možnostiach, aby sa scenzurované scény nedali vysielať. Shatner dokonca repliky kazil hysterickým krikom a krížil oči v dramatickom detaile.

 

Posolstvo poručíčky Uhury sa týmto neskončilo. Oskarmi ovenčená Whoopi Goldberg, ktorá sa neskôr vďačne objavila v The Next Generation, cituje ako svoju hereckú inšpiráciu práve Nichelle Nichols na palube Enterprise. Samotná Nichelle pomohla vesmírnej agentúre NASA nájsť astronautov afroamerického pôvodu – medzi nimi aj Dr. Mae Jemison, prvú čiernu ženu, ktorá riadila raketoplán.

 

Aby sme pochopili výnimočnosť postavy, ktorú stvárnila Nichelle Nichols, je dôležité pozrieť sa na ostatné ženy na javisku najstaršieho Star Treku. Karikaturizujúce minisukne, čisto sekretárska náplň práce a plejáda mimozemských žien, ktoré slúžili iba na to, aby ich Kirk mohol pobozkať – ženy v pôvodnom seriáli Star Treku mali málokedy podstatný vplyv na dej a boli v seriáli skôr len do počtu. Drobnú výnimku predstavovala zdravotnícka sestra Christine Chapel a dôstojníčka Janice Rand, ktoré sa objavovali vo viacerých epizódach. Nemožno však zabúdať, že ich hlavnou úlohou bolo robiť bútľavú vŕbu prvému dôstojníkovi Spockovi a kapitánovi Kirkovi.

 

Dnes nám to príde nepredstaviteľné, ale aj o dekádu neskôr mali v podobne populárnom fenoméne Star Wars ženské postavy okrem princeznej Leiy spolu iba 63 sekúnd replík – v celej pôvodnej filmovej trilógii, ktorá má spolu takmer sedem hodín. Samotný Chewbacca, wookieský pilot a pravá ruka Hana Sola, svojím zavýjaním a škrekotom „rozpráva” v prvej trojici filmov viac ako päť minút.

 

Ďalšia generácia ženských hrdiniek

 

Hoci o výrazné a rovnocenné ženské postavy v najznámejšom Trek seriáli The Next Generation (1987) nebola núdza, často sa nachádzali v pozícii niekoho, kto podporuje a povzbudzuje ostatné postavy – tak je to aj v prípade doktorky Beverly Crusher, ktorá lieči posádku a je matkou navigačného génia, a v prípade lodnej terapeutky Deanne Troi. Malú výnimku predstavovala vedúca bezpečnosti Tasha Yar, ktorú kritici prirovnávajú k neskoršej Kare Thrace z Battlestar Galactica. Žiaľ, Tasha sa v seriáli objavila iba v prvej sezóne a v jednej neskoršej epizóde zasadenej v alternatívnej realite.

 

Ak chceme vidieť skutočnú ústrednú hrdinku vo vedúcom postavení, stačí prepnúť na sesterský Deep Space 9 z roku 1993. Tretí z hraných trekových seriálov sa tematikou silne odkláňa od prieskumnej misie a politiky nezasahovania. Odohráva sa na vesmírnej stanici, ktorá stráži strategicky dôležitý dopravný uzol do Gamma kvadrantu, epizódy sú dejovo naviazané na seba a ústredným motívom je ozbrojený konflikt medzi Cardassianmi a Bajoranmi.

 

Prvý trek mimo kreatívnej kontroly scenáristu Gena Roddenberryho priniesol oveľa širšie spektrum postáv. Jednou z nich je Kira Nerys, dôstojníčka bajoranskej milície a pravá ruka kapitána Siska, ktorý je zástupcom Federácie na stanici. Dôstojníčka Kira, ktorú stretávame na obrazovke v takmer každej epizóde, je na svetelné roky ďaleko od predchádzajúcich ženských postáv vo vesmíre Star Treku. Má krutú minulosť z obdobia vojny, v ktorej pôsobila od svojich dvanástich rokov a je druhou najdôležitejšou osobou na vesmírnej stanici, o ktorej dennodennom chode rozhoduje bez toho, aby čakala na rady a rozkazy svojich mužských kolegov.

 

Jej vznetlivý a tvrdohlavý temperament pripomína Susan Ivanovu z iného amerického seriálu Babylon 5, ktorý predstavoval pre Deep Space 9 konkurenciu na poli vojnovej space opery. Postava Kiry vyvolala aj zmiešané reakcie publika, ktoré nečakalo, že v Star Treku uvidí vojnovú veteránku s komplexnými emóciami. Taktiež nepomohlo, že Kira v priebehu seriálu stojí na mnohých stranách vojnového konfliktu, s ktorými sa nedá vždy súcitiť. Odhliadnuc od Babylonu 5, ktorý sa vysielal v identickom období, a preto sa nedá povedať, či bola skôr Kira alebo Susan, rok 1993 sa dá považovať za zrod silnej, samostatnej a komplexnej ženskej hrdinky deväťdesiatych rokov. Xena prišla o dva roky neskôr, Buffy až o ďalšie štyri. Táto epigenéza vyvrcholí v roku 2003 s reinkarnáciou Kary „Starbuck“ Thrace v seriáli Battlestar Galactica.

 

Star Trek obhájil svoje postavenie v poli feministických seriálov s kapitánkou Kathryn Janeway, ktorej posádka v pilote Star Trek Voyager (1995) uviazla v doteraz nepreskúmanom Delta kvadrante a nasledujúcich sedem sezón strávila cestou späť k Federácii. Kým Voyager svojím formátom epizódnych zápletiek predstavoval návrat k „tradičnému Treku“, zastúpenie žien v posádke malo od tradičného seriálu ďaleko.

 

„Najfeministickejší seriál deväťdesiatych rokov,“ tvrdili doboví kritici. O význame Voyageru pre zobrazenie ženských postáv v televízii nebolo pochybností. Seriál mal najpriaznivejšie výsledky Bechdelovej testu, podľa ktorého ženské postavy musia mať meno, musia sa spolu rozprávať a témou konverzácie musí byť niečo iné ako mužský hrdina. Okrem Janeway boli v posádke ďalšie silné ženy – niekdajšia aktívna rebelka z hnutia Maquis, B’Elanna Torres, alebo bývalá členka robotického borgského kolektívu, Seven of Nine, ktorá pootvorila diskusiu o podstate ľudskosti. Môžete sa spoľahnúť, že cestou Delta kvadrantom na pretrase iné témy ako ich kolegovia. Dôkazom posolstva Voyageru je aj najmladšia členka americkej Snemovne reprezentantov v dejinách, Alexandria Ocasio-Cortez, ktorá menovala kapitánku Janeway ako svoju inšpiráciu.

 

Rebootovaný Trek, rebootovaní diváci

 

Začiatok tretieho milénia nebol pre Trek najšťastnejším obdobím a o hlbšom zabŕdnutí do postfeministického sveta sa dá hovoriť až pri seriáli Discovery z roku 2017. Discovery zároveň predstavuje prvý trekový seriál, ktorého cieleným publikom bol mladší divák a ktorý čerpal svoj vizuálny štýl z „rebootovaného“ vesmíru J. J. Abramsa.

 

Nablýskaný mostík vesmírnej lode Discovery ponúka protagonistke Michael Burnham dokonalé javisko pre jej príbeh dospievania a hľadania vlastného miesta v spoločnosti. Po rokoch na mieste prvej dôstojníčky pod kapitánkou Georgiou prišla o svoju hodnosť, keď vyvolala vzburu počas klingonského útoku a jej jedinou šancou na akú-takú slobodu je zúčastniť sa prísne tajnej výskumnej misie s neskúsenou posádkou a kapitánom, ktorému nedôveruje. Okrem jej niekdajšej mentorky, ktorá sa vráti ako zlé dvojča z alternatívnej reality, stojí za zmienku postava Sylvie Tylly, ctižiadostivej a srdečnej kadetky, ktorá vidí vo svojej budúcnosti kapitánske kreslo.

 

Herečka Sonequa Martin-Green zhrnula obrovský pokrok, ktorým Star Trek prešiel, keď do ústrednej úlohy tvorcovia obsadili čiernu ženu, poďakovaním Nichelle Nichols, ktorá v 60. rokoch stvárnila poručíčku Uhuru: „Stojím na vašich pleciach.“ Na posolstve člena jednej z pôvodných posádok stojí aj (zatiaľ) posledný Star Trek s titulom Picard.

 

Kapitán z The Next Generation sa po dvadsiatich rokoch vracia do vzdialeného vesmíru, aby našiel vykúpenie po tom, ako bezradne čelil vyhladeniu romulanských utečencov pod rukami vzbúrených robotov. Dej ale poháňajú vpred predovšetkým ženy – či už sú to androidné sestry Dahj a Soji Asha, ktoré sú predmetom záujmu romulanskej tajnej služby, bývalá dôstojníčka Federácie Raffi Musiker, doktorka Agnes Jurati alebo celý Zhat Vash, tajný romulanský spolok, ktorý žiada pomstu za útok robotov. Kým Patrick Stewart v úlohe kapitána Picarda putuje od dejstva k dejstvu ako kráľ Lear snažiaci sa vyrovnať so svojou vlastnou pominuteľnosťou, ženské postavy v Picardovi robia väčšinu skutočnej driny – či už s pochopiteľnými alebo neodpustiteľnými zámermi.

 

Ísť odvážne tam, kam ešte nikto nešiel

 

V roku 2020 máme obrovské šťastie na početné a pestré zastúpenie nezávislých a silných hrdiniek vo filmoch a seriáloch. Netreba ale zabúdať na to, že cesta k diverzite postáv je tŕnistá a zdĺhavá a jedným z pionierov progresívneho zobrazovania žien na televíznych obrazovkách už od raných rokov tohto média bol fenomén Star Trek.

 

Tam, kde mnohé seriály iba opatrne skúšali vody otvorenej diskusie o feministických otázkach, Star Trek ako prvý posadil na mostík čiernu ženu, ktorá pobozkala belocha. Deep Space 9 zveril vesmírnu stanicu do rúk nekompromisnej vojnovej veteránky. Picard kladie skrz ženské hrdinky otázku transcendujúcu rod a farbu pleti: Ako definujeme ľudskosť?

 

V optike divákov roku 2020 má aj Star Trek priestor na zlepšenie a hoci sa v mnohých ohľadoch snažil povedať niečo nové a dovtedy nevídané, je dôležité nezaspať na scenáristických vavrínoch. Jeho zobrazenie queer žien a queer postáv vo všeobecnosti je nešťastne pretkané negatívnymi televíznymi trópmi. Azda najboľavejším príkladom je Culberova smrť v  sériáli Discovery z roku 2017 ako naplnenie pradávneho TV klišé, že gay postava musí zomrieť – v angličtine tento nešťastný kinematografický trend volajú bury your gays. Je smutné vidieť, keď v otázke queer tematiky Star Trek miestami spraví krok vpred, ale hneď potom dva kroky vzad či už za žánrom sci-fi alebo za dobovými televíznymi trendmi. Ostáva len dúfať, že Trek budúcnosti si spomenie na svoje vlastné odvážne kroky, keď android Data ponechal rodovú identitu svojho „potomka” iba na ňom a naberie odhodlanie pretaviť tento príbeh aj do postavy ľudskej alebo mimozemskej trans postavy.

 

Každá iterácia Star Treku plodí nové, mierne odlišné publikum a krásou tohto fandomu je , že tieto publiká majú skrz sesterské seriály otvorené dvere do úplne iných kútov Hviezdnej federácie. Fanúšik i fanúšička The Next Generation si môžu pustiť v roku 2020 Picarda a čeliť dvom možnostiam: vytrhať si vlasy od jedu, že neboli naplnené ich nostalgické očakávania alebo sa zamyslieť nad vecami, ktoré im doteraz ani nenapadli. To bolo a stále je skutočné posolstvo Star Treku – vyslať divákov na miesta, kde zatiaľ ešte neboli.

 

Zuzana Namu Jakúbková 

 

Autorka už niekoľko dekád s nadšením sleduje a analyzuje televízne seriály, aby sa mohla dobre vytočiť tým, ako sú divákom prezentované ženské postavy.

 

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *