Tiché násilie snov

Rozmýšľam nad tým, prečo sú všetci moji klienti bieli muži. Kde sú všetci černosi? Videl som jedného či dvoch, ako išli po chodbe s niektorým z mojich bielych kolegov. Aj Cole mi hovoril, že ešte nikdy nemal čierneho klienta. Okrem Artúra minulý týždeň som ešte nikdy nemal černocha. Možno je to kvôli peniazom. A možno, že myšlienka platiť za takúto službu, je pre africkú kultúru príliš cudzia. Ale dokonca aj tí, čo prídu, neprichádzajú za mnou.

Keď sledujem čiernych mužov na ulici, som skľúčený z toho, aký tlak na nás naša kultúra vytvára. Párkrát som zazrel chalanov, ktorých som predtým videl v bare Biloxi. Počas všedného dňa idú po ulici ako strnulí mačovia. Nedovolia si ani trochu uvoľneného šarmu, trochu odviazanosti. A tí, čo ma spoznávajú, odvrátia pohľad. Alebo sa na mňa škaredo pozrú, aby som sa ani náhodou nepriblížil a nepozdravil ich. Aj tak by som to neurobil. Vždy mi to však pripomenie, akí sú frustrovaní z toho, že ich priťahujú muži.

Ich správanie vo mne vyvoláva ďalšie pochybnosti. Dúfal som, že u nich nájdem útechu alebo pomoc s tým, ako byť sám sebou. Namiesto toho stretávam iba schizofrenické postavy, ktoré sú v noci drag queens a počas dňa strnulé sivé obleky. Žijú dvojité životy.

Možno, že jedného dňa stretnem svojho čierneho princa. Andromeda je pre mňa nedosiahnuteľný.

Včera som mal ženu. Bál som sa, že nebudem schopný podať výkon. Ale zvládol som to. Volala sa Sophie, nórska turistka na dovolenke. Vraj tu je iba na pár dní a chcela si to vyskúšať s čiernym juhoafrickým mužom, ale za taký krátky čas sa nestihla s nikým zoznámiť. Mala veľmi konkrétnu predstavu o tom, že to má byť černoch. Povedala, že čítala príliš veľa o Juhoafrickej republike v súvislosti so znásilňovaním žien. Takže sa rozhodla, že najbezpečnejší bude masážny salón.

Bolo to s ňou celkom fajn. Veľa rozprávala. Ale na rozdiel od mužov, čo idú hneď do postele, pokiaľ im ide o sex, Sophie si zaželala masáž. Takže som si musel trochu zamakať. Technika sa mi dosť zlepšila.

Ležala na masážnom stole, pozeral som sa na jej nahé štíhle telo a keltské tetovanie na lýtku a cítil sa zvláštne pokojný. Masíroval som jej chodidlá, nohy a chrbát. Potom ma požiadala, aby som ju masíroval na posteli. Presunuli sme sa na posteľ. Odhrnul som prikrývky a položil tam uterák. Ďalších desať minút som ju masíroval a nič sa nedialo. Vtedy som si uvedomil, že napriek tomu, že ma platí, očakáva, že urobím prvý krok. Dotknem sa jej prsníka a zatlačím na citlivé miesto na vnútornom stehne. Na ženskom tele je sedem explozívnych bodov. Zavzdychá a začneme sa bozkávať. To je ďalšia vec so ženami. Nedá sa s nimi robiť nič bez bozkávania. S mužmi to je jednoduchšie, je to také nepísané pravidlo, ktoré chápu aj klienti – bozkávanie je tabu. Ale ženy sú iné. Asi preto, že si nás spájajú so svojimi manželmi alebo milencami.

Neprotestujem, ak sa chce bozkávať, ale nie je to niečo, čo by som si užíval. Intenzívne sa dotýkame jeden druhého, ale pre mňa to je mechanické. Po chvíli mi dychtivo nasadí kondóm.

Je pekná. Hociktorý heterosexuál by dal hocičo za to, aby s ňou mohol ísť do postele. Pozerám sa do jej modrých očí a predstieram nadšenie, keď ju bozkávam. Čoskoro do nej vojdem a je vlhká. Mrknem na hodiny – ešte mi zostáva polhodina. Má pevné a hladké stehná, žiadne pichľavé chlpy. Pumpujeme a trieme sa jeden o druhého. Pach nášho sexu je neklamný. Pach ženského pohlavia je neklamný. Vyskúšame niekoľko pozícií. Všetky to očakávajú. Tiež všetky očakávajú, že budem vzdychať. Idem do toho vášnivo, ale s disciplínou profesionála. Lepkavá vlhkosť začne robiť čvachtavé zvuky. Má mokré a lesklé telo. Poznamená, že mám pekný zadok. Ja jej poviem, že má fajn kozy a ústa.

Chvíľu ju nebozkávam, len pumpujem. Na chvíľu prestane len preto, aby som ju pobozkal. Pripomeniem si, že mám dočinenia so ženou. Zavzdychá. Stisne mi zadok, aby som išiel do nej hlbšie. Povie niečo po nórsky. Poškrabká mi chrbát. Zatvorí oči a oddá sa nejakej svojej fantázii.

Udeje sa niečo zvláštne. Pozerám sa na ňu a chce sa mi smiať. Ženy sú pri sexe komické. Úplne sa odovzdajú. Je to fakt smiešne. Musím sa udržať, aby som sa nesmial, keď sa pozerám na jej komicky pokrútenú tvár a počúvam jej vzdychanie. Je vo svojich vlastných predstavách. Jej výraz tváre ma úplne dostane. Aby som potlačil smiech, predstieram, že tiež vzdychám. Neviem si pomôcť.

Päť minút pred koncom pumpujem ako hydraulická pumpa. Dych sa jej zrýchľuje, vyvrcholíme naraz. Telo sa jej podo mnou trasie ako rúcajúca sa budova. Ľahneme si vedľa seba na chrbát, aby sme chytili dych. Inštinktívne si položí hlavu na moju hruď. Je to pre mňa dosť neobvyklé, ale nechám ju. Podám jej uterák a ideme do kúpeľne. V sprche ma znova bozkáva. Bavíme sa o tom, čo ešte môže vidieť v Kapskom meste počas niekoľkých dní, čo jej zostávajú. V spálni sa oblieka pomaly, dáva si načas, ako všetky ženy, keď sa obliekajú. Muži to majú za päť minút. Štedro mi zaplatí šesťsto randov a s úsmevom odchádza.

Vezmem peniaze a cítim sa previnilo. Ako kurva. Dokonca si spomeniem na matku, ale hneď ten pocit odoženiem a upracem izbu. Zaplatím Shaunovi prenájom miestnosti a týždenný poplatok. Mám vlastný inzerát v Cape Ads – Exotický Angelo – s vlastným mobilným číslom.

Môj ďalší klient je asi v mojom veku. Je atraktívny, ale takým drsným spôsobom. Jeho ústa a brada s jamkou mi pripomínajú kovboja, neviem prečo. Spýta sa ma, či som flexibilný. Čím myslí, či som ochotný ísť na doraz. A ja prvýkrát v živote poviem, že áno. Nerozmýšľam nad svojimi rodičmi alebo kultúrou. Jednoducho idem do toho. Možno to má niečo spoločné s pocitom viny, ktorý mám voči Sophie. Alebo je to len preto, že tento chalan je atraktívny a priateľský. Obaja si nasadíme kondómy.

Na začiatku sa cítim trochu čudne, nemal som s mužmi vždy dobré skúsenosti. Ale tento kovboj sa ma dotýka na správnych miestach so správnym pomerom nehy a agresie. Zabudnem na všetko, čo som kedy znamenal, pre iných aj pre seba. Spálime kopec energie a použijeme pri tom spústu lubrikátora. Je hravý a dobrodružný, skúša toto aj hento a smeje sa pri tom. Keď skončíme, nechá mi sedemsto randov a veľký cucflek na krku. Idem si sadnúť do obývačky a neviem sa prestať usmievať. Svet ma môže kľudne poslať do pekla, ak chce. Ak by tam bol môj kovboj, kľudne by som išiel.

Svoje telo som väznil ako vinníka. Obmedzoval som ho. Časť svojho ja som držal pod policajnou kontrolou. Vyhladoval som sa vlastnou zvedavosťou objavovať. Vždy, keď sa ma pýtali, či som ochotný ísť na doraz, povedal som nie. Nie, ďakujem, to už som robil a stačilo mi, chcel som skríknuť. Láska bolí. Zistil som, že milovať muža, spať s ním, chce odvahu. Naozajstnú odvahu. Nemá to nič spoločné s nechutnými predstavami, ktoré ľudia majú, keď si predstavujú dvoch mužov pri sexe. Gejovia sú rovnako čistí ako iní ľudia a análny sex nie je nič nové. Dokonca to ani nevymysleli homosexuáli. Tak prečo je okolo toho toľko rozruchu? Prečo by si dvaja muži nemohli prejaviť lásku tak, ako chcú? Kto má právo súdiť ich za to, že majú tie isté inštinkty ako všetci ostatní ľudia?

Nad týmto všetkým rozmýšľam, keď ten kovboj, čo ma pretiahol, odišiel. Nebolo to milovanie. Bolo to mokré a šmykľavé, nie láska. Pretiahol ma a pretiahol ma fakt dobre. Rozmýšľam, prečo som svoje telo držal v zajatí. Nikto ma nepríde vyslobodiť. Na koho čakám? Na čo stále čakám? Nič sa nezmení a dobre to viem. Stále tu budú tí, čo to odsudzujú. Stále tu budú bigotní debili, pokrytci, heterofašisti, ktorých zaujímajú len ich predsudky a netolerancia života iných. Na čo som čakal? Zem sa neotvorila a nezhltla ma. Dovolenie? Koho dovolenie? Komu na mne záleží? Kto o mne niečo vie, koho zaujíma, aké mám schopnosti? Nemalo by to byť dôležitejšie ako to, čo robím s inými mužmi v posteli? Dovolenie? Seriem na dovolenie. Robím to pre seba, lebo chcem. Možno, že toto je môj posledný akt oslobodenia: oslobodenia svojho tela. Nikto nemá právo mi hovoriť, čo s ním môžem a nemôžem robiť, ak som to ja, kto zápasí s osamelosťou, zúfalstvom a zmätkom. Nikto nemá všetky odpovede. Nikto nezjedol všetku múdrosť sveta. Život nestojí na nadradených ideáloch.

Milovať muža? Je to ako počuť v sebe hučiaci oceán. Je to ako poznať zdroj severného vetra. Je to ako dostať na vrchole kopca odmenu v podobe dychberúcej panorámy. Je to ako utekať s divokými koňmi a dychčať od vzrušenia. Je to ako ponárať sa hlboko pod hladinu mora a vidieť priezračnú vodu. Je to ako prechádzať sa po pláži nahý a cítiť, ako ti slnko olizuje pot. Je to ako spadnúť na chrbát a smiať sa, lebo si uvedomíš, že sa nie je čoho báť.

Objavovať telo muža? Je to ako intímne spoznávať svoj vlastný tieň. Je to ako byť znova dieťaťom. Je to ako hrať sa bezpečne s ohňom a nepopáliť sa. Je to ako snowboardovať a cítiť sa na vrchole aj bez drog, len vďaka svojim schopnostiam. Je to ako lyžovať sa vo svojom vlastnom dvore. Je to ako surfovať na veľkej vlne a nebáť sa. Je to ako korčuľovať sa na diaľnici. Je to ako raftovať na perejach Zambezi. Milovať muža nie je ako milovať ženu.

Byť s mužom, cítiť jeho silu? Je to ako cesta, ktorej zákruty dôverne poznáš. Je to ako poznať všetky odpovede na otázky na skúške. Je to ako byť v cudzej krajine, ale hovoriť ich jazykom. Je to ako keď ťa niekto privíta na karnevale. Je to ako spievať si a počuť svoju ozvenu. Je to ako tancovať s tým, čo s tebou flirtoval celú noc.

Poznať muža? Je to ako spievať serenády pre seba a všetkých mužov. Je to ako keď ti ponúknu všetko zakázané ovocie v záhrade. Je to ako počuť motýle spievať, ako počuť hudbu a rozumieť jej. Je to ako byť súčasťou orchestra. Je to ako byť matadorom a zároveň býkom, balerínou aj divákmi, Fredom aj Ginger. Je to ako mať svoj koláč a môcť ho zjesť, dostať sa na dno túžby aj uspokojenia zároveň. Je to ako liezť na posvätnú sekvoju. Je to ako poznať tajomstvo, ktoré nikto nevie.

Ach, tá nekonečná krása muža a jeho penisu.

Kabelo Sello Duiker, Tiché násilie snov. Cape Town, Kwela Books, 2001.

Kabelo Sello Duiker (1974 – 2005) bol juhoafrický spisovateľ. Narodil sa v černošskom ghete Soweto. Po páde apartheidu vyštudoval žurnalistiku na Rhodes University. Je autorom troch románov: Thirteen Cents (2000), ktorý vyhral cenu Commonwealth Writers Prize za najlepší debut, The Quiet Violence of Dreams (2001), ktorý vyhral cenu Hermana Charlesa Bosmana a posmrtne publikovaný Hidden Star (2006). Všetky jeho romány tematizujú identitu čierneho homosexuála v krajine, ktorá síce po páde apartheidu priznala LGBTIQ+ ľuďom plné ľudské práva, ale pretrváva tam silná homofóbia. Ako tridsaťročný spáchal samovraždu. Je považovaný za jedného z najlepších juhoafrických autorov svojej generácie.

Preklad Dobrota Pucherová