Rozmýšľam nad tým, prečo sú všetci moji klienti bieli muži. Kde sú všetci černosi? Videl som jedného či dvoch, ako išli po chodbe s niektorým z mojich bielych kolegov. Aj Cole mi hovoril, že ešte nikdy nemal čierneho klienta. Okrem Artúra minulý týždeň som ešte nikdy nemal černocha. Možno je to kvôli peniazom. A možno, že myšlienka platiť za takúto službu, je pre africkú kultúru príliš cudzia. Ale dokonca aj tí, čo prídu, neprichádzajú za mnou. Keď sledujem čiernych mužov na ulici, som skľúčený z toho, aký tlak na nás naša kultúra vytvára. Párkrát som zazrel chalanov, ktorých som predtým videl v bare Biloxi. Počas všedného dňa idú po ulici ako strnulí mačovia. Nedovolia si ani trochu uvoľneného šarmu, trochu odviazanosti. A tí, čo ma spoznávajú, odvrátia pohľad. Alebo sa na mňa škaredo pozrú, aby som sa ani náhodou nepriblížil a nepozdravil ich. Aj tak by som to neurobil. Vždy mi to však pripomenie, akí sú frustrovaní z toho, že ich priťahujú muži. Ich správanie vo mne vyvoláva ďalšie pochybnosti. Dúfal som, že u nich nájdem útechu alebo pomoc s tým, ako byť sám sebou. Namiesto toho stretávam iba schizofrenické postavy, ktoré sú v noci drag queens a počas dňa strnulé sivé obleky. Žijú dvojité životy. Možno, že jedného [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
