Súčasná vážna hudba: Rileyho céčka

Pri diskusiách o zrode minimalizmu nikdy nemožno opomenúť dve skladby: Youngovo Sláčikové trio (1958) a Rileyho In C (1964). Youngovo trio je skôr filozofickým východiskom, jeho vlastná tvorba sa následne rozvinula do rituálnej drone music. Rileyho skladba oveľa trvácnejšie založila tak estetiku minimalizmu, ako aj jeho sociálnu prax.

Hlavnou estetickou inováciou je neustála prítomnosť pulzu; neprestajne sa opakujúci tón c. Na pulzujúcom céčku je navešaných 53 krátkych melodických fráz, ktoré môže hudobníctvo zopakovať ľubovoľný počet krát. Prvá nahrávka od Rileyho vlastného ansámblu z roku 1968 ustálila aj timbrovú estetiku minimalizmu: marimby, vibrafóny a perkusívne používané klavíry dopĺňajú saxofóny, klarinety a niekedy aj syntetizátory, na ktorých hráva samotný Riley. Takáto estetika predznačila dnes už klasické ansámblové skladby od Steva Reicha a Philipa Glassa.

Významne však založila aj sociálnu prax minimalizmu: využívanie vlastných ansámblov či ad hoc zoskupení hrávajúcich často mimo koncertných sál, ktorým vtedy zo súčasnej vážnej hudby dominovala atonálna hudba. In C je napísaný pre neurčený počet hráčov na ľubovoľných nástrojoch, a aj vďaka tomu je ideálnym mostom medzi akademickou a neakademickou hudbou.

Dokonale to vidieť aj v posledných rokoch. V roku 2022 nahrala In C švajčiarska post-industriálna kapela The Young Gods. Rileyovský pulz sa prirodzene transformuje na mechanický beat a stáva sa základom extatického, frenetického džemu.

V roku 2023 skupina írskych hudobníčok a hudobníkov nahrala In C Irish v štýle írskej ľudovej hudby. Medzi nástrojmi sú napríklad fiddle (typ huslí), akordeón či uilleann pipes (írske gajdy). Meditatívnosť sa tu mení na melanchóliu, až napokon skladba v posledných dvoch minútach hedonisticky prepukne do čisto folklórneho motívu, ktorý Riley nenapísal.

V roku 2024, na 60. výročie In C, hral skladbu naživo Riley spolu so zhruba štyrmi desiatkami hudobníkov a hudobníčok v budhistickom chráme Otowasan Kijomizudera v Kjóte. Skladbu rituálne otvoril modlitbou a znie tajuplne, hmlisto individuálne hlasy sa rozplývajú v mase. Výsledok má máločo spoločné s transparentnosťou nahrávky z roku 1968. Je to rozsiahly komunálny happening, v ktorom v prvom rade počuť oslavu priateľstva.

Priateľstvo je napokon najdôležitejším odkazom In C. Pri neustále bujnejúcej diskografii sa performancia In C stala príležitosťou na to, aby sa ľudia z akýchkoľvek kultúr stretli a strávili spolu čas venovaný spoločnej tvorbe. In C sa tak stalo aj mostom medzi kultúrami, respektíve jednoducho mostom medzi ľuďmi.

Terry Riley: In C (The Young Gods). Two Gentlemen, 2022;
In C Irish (Conway / Lunny / Glackin / O‘Connor / O‘Brien / L. Mulcahy / M. Mulcahy). Louth Contemporary Music Society, 2023;
In C. Sibasi, 2024.

Autor je filozof a právnik