Podstatou dogmy je jej odolnosť pri rozpornom strete so skúsenosťou. Táto odolnosť sa však nevzťahuje na dogmu samotnú, ale skôr na jej nositeľa. Dogmatikovo učenie musí prísť vždy do konfliktu so skutočnosťou – prinajmenšom z diachrónnej perspektívy –, pretože zmyslom dogmy je nemennosť a praxou skutočnosti je premenlivosť. Tuhosť dogmy má však výhodu v tom, že sa do nej dá dobre zaprieť. Čím jednoduchšia je, tým lepšie: aplikovateľná univerzálne, osvojiteľná bez námahy.

Dogmy sa vyskytujú v každej oblasti poznania, ale v slepej škvrne kritického myslenia konkrétnych médií sú zvlášť koncentrované zjavené pravdy ekonomickej povahy. Ako konštatuje Ján Košč, „ich prítomnosť v médiách nie je zásadný problém, za problém je možné považovať ich hegemonický prístup, zväčša bez uvedenia do kontextu a bez poskytnutia priestoru na protiargumenty a iné názory.“ O polemiku s týmto stavom sa pokúša kolektívna publikácia Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom, ktorá prináša kritiku ekonomického diskurzu v rámci takzvaných tradičných médií alebo médií hlavného prúdu.

Zborník obsahuje state venované kvalitatívnej (Ján Košč, Milan Kuruc, Juraj Melichár) aj kvantitatívnej (Katarína Duffeková, Tomáš Profant) analýze výstupov neoliberálnych think-tankov, histórii a všeobecnej charakteristike neoliberalizmu (Ján Ruman, Peter Takáč), ideologickým princípom presadzovania laissez-faire ekonomiky (Peter Daubner, Marek Dobeš), ale aj výzvu smerovanú k východisku z diskutovanej situácie (Robert Mihály) a rozhovor na tému „kreatívneho kapitalizmu v kríze“ (Ivana Komanická – Adam Macko).

Publikáciu možno vnímať aj ako výzvu ekonomickej a politickej publicistike, aby sa konfrontovala s konkrétnou, domácim pomerom uspôsobenou kritikou ideológie, ktorú najvplyvnejšie mienkotvorné denníky reprodukujú. Prienik autorov zastúpených v zborníku na stránky novín naznačuje, že relevantné redakcie (dnes už) nemusia byť ideologicky hermeticky uzavreté, ale naratív voľnotrhového fundamentalizmu alibisticky udržiavajú pre nonstop telefonickú a publicistickú pohotovosť ekonomických „expertov“ z pravicových think-tankov a autoritu veľkého Druhého.

Zaštiťovanie sa kritickým myslením a vytváranie podmienok pre hegemóniu jediného ekonomického svetonázoru je nekompatibilné. Polemika s „nezávislými odborníkmi“ iste aspoň čiastočne ekonomický „sedliacky rozum“ elít podvracia, aby sme však domáci ekonomický diskurz mohli označiť za demokratický a kritický, mali by médiá so záujmom o jeho rozvoj podstatne rozšíriť (svetonázorové, inštitucionálne, profesijné) spektrum oslovovaných odborníkov a stanoviť konzistentne zdôvodnené okno názorov, ktorým poskytujú priestor. Aj stredová, resp. všeobecne demokratická profilácia média je v poriadku, ako taká by však mala byť deklarovaná a uplatňovaná do všetkých dôsledkov.

Martin Makara

Ján Košč et al. (eds.): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku. Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung, 2020.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *