Súčasná vážna hudba: Camille Pépin a radosť z Joycea

Michal Lipták20. septembra 2022238

Medzi avantgardami existuje afinita naprieč umeleckými druhmi, a preto neprekvapí, že James Joyce bol a je inšpiráciou pre mnohých moderných skladateľov. V názvoch skladieb na neho odkazoval Tóru Takemicu, John Cage zhudobnil niekoľko Joyceových textov a na motívy Finnegans Wake zložil legendárne Roaratorio, a Luciano Berio mu venoval priekopnícku elektronickú skladbu Thema (Omaggio a Joyce).

Joyceova lyrická básnická zbierka z mladosti s názvom Chamber Music (1907) už svojím názvom volala po zhudobnení, a mnohí na toto volanie odpovedali. Prvým bol Karol Szymanowski, ktorý spracoval v roku 1926 sedem básní v hutnom, expresionistickom štýle. Berio v roku 1953 tri básne pretavil do atonálnych skladieb, v ktorých sú krátke ľúbostné básne čítané skrz Joyceov neskorý modernistický sarkazmus.

V roku 2017 francúzska skladateľka Camille Pépin zhudobnila 18 básní. Nejde o individuálne skladby, ale o suitu v duchu Janáčkovho Zápisníku zmizelého. Na rozdiel od Szymanowskeho, Beria či iných, Pépin v básňach neodhaľuje retrospektívne úrovne modernistickej irónie. Jej prístup je priamočiary.

Jej Chamber Music je striedavo melancholická, žiadostivá, radostná či úzkostná, a na zachytenie týchto nálad Pépin volí nekomplikovaný melodický jazyk, so zapamätateľnými motívmi a nástojčivými rytmami. S debussyovskými klavírnymi harmóniami a teplými tónmi klarinetu pôsobí skladba vyslovene útulne.

Ostatné skladby na nahrávke hovoria veľmi podobným jazykom. Komorná skladba pre ansámbel, Lyrae, je akoby inštrumentálnou verziou Chamber Music. Luna, takisto určená pre ansámbel, predstavuje Pépin v tiahlejších a temnejších polohách, zatiaľ čo nervózny husľovo-klavírny duet Indra a hĺbavá Kono-Hana pre sólo violončelo ukazujú, ako Pépin dokáže zachytávať zádumčivé nálady aj s malým počtom farieb.

Možno až rehabilitácia tonality cez minimalizmus a postminimalizmus umožnila, aby sa mladý Joyce do hudby vrátil bez avantgardnej aury. Zároveň však bolo nutné, aby sa na jeho básne pozrela mladá skladateľka, ktorá jednoducho pocíti prináležitosť k nim, k emóciám, ktoré ich viedli a k svetu, z ktorého vzišli. Pépin mala 27, keď zložila Chamber Music, ktorú Joyce vydal ako 25-ročný. A v takej afinite je napokon najmä jednoduchá radosť.

Camille Pépin: Chamber Music (Ensemble Polygones, Léo Margue, Fiona McGown, et al.). NoMadMusic, 2019.

Michal Lipták

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: