2019 11 PostsocializmusEsejistický KapitálSúčasná situácia: postmodernita, postsocializmus, postkolonializmus

Boris Groys11. novembra 2019417

 

Keď sa po páde komunizmu zapojili východoeurópske krajiny do globalizovaného trhu s umením, naplno sa prejavili rozdiely v postmodernitách Západu a Východu. Kým západoeurópsky kultúrny kapitál dodnes neprišiel takmer o nijakú časť svojej historickej akumulácie, východná Európa sa dobrovoľne rozhodla dôsledne zbaviť pozostatkov komunizmu, ktoré vraj desaťročia kontaminovali domáce národné a európske tradície. O postoji k eurocentrizmu, ktorým sa líši postkolonializmus a postsocializmus, a ďalšom vývoji východoeurópskeho umenia po r. 1989 píše vo svojej eseji nemecký filozof a teoretik umenia Boris Groys.

 

Hovoriť o postsocialistickom či postkomunistickom východoeurópskom umení nie je jednoduché. Krajiny bývalého východného bloku sú rôznorodé a pestrosťou sa vyznačujú aj ich kultúrne a umelecké tradície. Táto rôznorodosť sa zvýraznila najmä po tom, čo si východoeurópske národy vydobyli vlastnú štátnosť. Po páde Berlínskeho múru však vo vývoji umenia jednotlivých krajín možno pozorovať aj isté podobnosti.

 

Príbuznosť, o ktorej hovoríme, sa zrodila zo zdieľanej skúsenosti so socializmom. Možno, pravdaže, vzniesť výhradu, že každým rokom je táto skúsenosť vzdialenejšia. Existuje pritom i druhá vrstva zdieľanej skúsenosti, ktorá v istých aspektoch zadefinovala kultúrnu situáciu v postkomunistických krajinách radikálnejšie než spoločná socialistická minulosť.

 

Všetky postsocialistické krajiny vstúpili na medzinárodnú kultúrnu a umeleckú scénu na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Bolo to obdobie takmer úplnej dominancie politiky identít. Univerzalistické utópie šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov už boli nielen zabudnuté, ale aj ideologicky odmietnuté: javili sa príliš západné, príliš eurocentrické, príliš maskulínne. Osemdesiate a deväťdesiate roky boli, naopak, časom feministických a postkoloniálnych kritík univerzalizmu a eurocentrizmu. Od každého sa očakávalo pátranie po svojich koreňoch a objavovanie vlastnej tradície. Každý bol postmodernistom v zmysle odmietania univerzalistického modernistického kánonu, ako aj hlavných umeleckých inštitúcií na ňom založených. Na prvý pohľad sa zdalo, že návrat ku koreňom a kritika západného modernistického kánonu vytvára ideálne, postmodernisticky tolerantné podmienky na prijatie východoeurópskych kultúr ako ďalšej množiny národnokultúrnych identít. Situácia sa však ukázala zložitejšou.

 

Začnime tým, že sa pozrieme na všeobecný modus, v akom sa politika identít dobovo manifestovala. Bola ním inštitucionálna kritika; namierená proti západným modernistickým štandardom a v prospech tých národných tradícií, ktoré boli z modernistického kánonu vykázané. Dokonca i samotný západný postmodernizmus predstavoval reakciu proti tomuto kánonu – proti vzniku nového modernistického salónu a normatívnych pravidiel umeleckej produkcie a jej hodnotenia. Povedané inak, postmodernizmus sa zameriaval proti akademizácii modernizmu. Uprostred sedemdesiatych rokov modernistický kánon ovládal západné galérie a umelecké múzeá, umelecko-vzdelávacie inštitúcie, trh s umením, rovnako aj kunsthistóriu a kritiku. Postmodernizmus si kládol za cieľ rehabilitovať všetko, čo tento kánon potláčal a vylučoval: určitý druh figurácie (talianska transavantgarda, nemecký neoexpresionizmus), fotografie, filmu, performancie atď. To isté platí pre architektonický postmodernizmus zameraný proti modernistickému architektonickému kánonu a literárny postmodernizmus, ktorý rehabilitoval rôznorodý literárny brak. Postmodernizmus uprednostňoval reprodukciu pred produkciou, odvodenosť pred originalitou, anonymitu pred individualitou. 

 

Západný postmodernizmus však mal aj svoj utopický rozmer. Sníval o nekonečných riečiskách túžob a informácií, o „úľovej“ či „davovej“ mysli, ktorá by dokázala zabrániť akémukoľvek pokusu o ovládnutie a zafixovanie významu jednotlivých znakov: všetky znaky sa mali stať prázdnymi, plávajúcimi signifikantmi.

 

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *