Ronald E. Purser vystríha pred vzostupom eticky neutrálnych a na seba zameraných duchovných cvičení. Kto by už len mohol odmietať mindfulness (plnosť vedomia/všímavosť)? Je to, ako byť proti nedeľným popoludniam či zvuku flauty. Nikto ešte nevyhlásil vojnu v mene plnosti vedomia, skôr naopak: niektorým ľuďom dokonca pomáha odbúravať stres. Purser však poukazuje na temnú stránku mánie duševného zdravia. Spytuje účinnosť programov na rozvoj mindfulness a spochybňuje ich základný účel. Vo svojej knihe McMindfulness: How Mindfulness Became the New Capitalist Spirituality (McMindfulness: Ako sa mindfulness stalo novou spiritualitou kapitalizmu), ktorá v roku 2019 vyšla vo vydavateľstve Repeater Books, profesor manažmentu a praktizujúci budhista skúma, kto presne na tomto novom trende zarába. Znepokojuje ho, ako sa mindfulness propaguje sloganom „budhistická meditácia bez budhizmu“, čím sa stáva duchovným cvičením okypteným o náboženské a kultúrne pozadie: čímsi, ako je židovstvo „bez celej tej židovskosti“. Najväčší problém autor vidí v úspechu psychologických zákrokov založených na mindfulness, ktoré jednotlivcov „duševne uspôsobujú“ vládnucemu socioekonomickému systému. Najvýznamnejším z nich je odbúravanie stresu pomocou mindfulness. Tento rovnomenný program navrhol americký medicínsky akademik Jon Kabat-Zinn a cieli na paletu klientov od žiakov základných škôl až po vrcholových manažérov. „Populárni propagátori moderného programu mindfulness, ako je Kabat-Zinn, redukujú spoločenské problémy na ‚nezdravé uvažovanie’ jednotlivcov,“ tvrdí Purser. V skutočnosti nás však „naše utrpenie [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Ešte raz k osobnosti Alexandra Dubčeka (a jeho miestu a role v dejinách moderného Československa)
Ďalší
