Správa odoslaná 1. novembra 2020 v čase 10:43 Žiarivá temnota „Ach, jebať listy, jebať kvety! Ja chcem vidieť nahé stromy a započuť vzdychy Zeme. Usalašiť sa v teplej, mäkkej mase žiarivej temnoty…” Claire-Louise Bennett: Pond (prekl. Rybník, zbierka poviedok) Všetci máme v pamäti vety alebo pasáže z kníh, ktoré sme kedysi čítali a zostali v nás. Sprevádzajú nás životom alebo určitými etapami. Isté slová a ich kombinácie si uchovávame a v konkrétnych situáciách po nich siahame, aby nás viedli, upokojili, vyprovokovali, dali nám čosi pocítiť. Vlastním dva výtlačky knihy Pond od Claire-Louise Bennett, jeden v peknej, neporušenej pevnej väzbe, druhé vydanie je paperback, v ktorom sú vety zúrivo podčiarknuté červeným perom, na niektorých miestach s jedným až piatimi výkričníkmi. Milujem každú vetu tejto zvláštnej knihy a často sa k nej vraciam. Keď začína jeseň, vždy po nej siahnem „mentálnou rukou“, aby som si „potiahla” vetu, ktorú som uviedla aj na začiatku textu a uschovala si ju na bezpečnom mieste v pamäti. Stále ma fascinuje, ako naša pamäť funguje – z tohto citátu si vždy pamätám začiatok o listoch a kvetoch a potom tie dve slová na konci: žiarivá tma. Tento rok sa spln, prvýkrát od roku 2001, [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Pastier a jeho synovia
Ďalší
