Ruku na srdce. Na čo si ako prvé spomenieme, keď sa povie Shrek? Na rozprávku postmodernisticky otáčajúcu zavedené rozprávkové vzorce, kde sa zelený Zlobor, akoby v zmysle verša titulnej skladby „Only shooting stars break the mold“, vydá na cestu, prekoná svoj vlastný tieň, zachráni princeznú a porazí zlého princa, alebo na takmer nekonečnú vlnu rôznych na Shreka nadväzujúcich memes, lačne striehnucim v internetovom priestore? Na túto vlnu nadväzuje aj minuloročná snímka Shrek Retold premietnutá na festivale animovaného filmu Fest Anča 2019, ktorý sa konal v posledných júnových dňoch v Žiline. Kam sa teda absurdné obrázky z internetu posunuli na veľkom plátne?
Shrek Retold je remakom celovečernej animovanej filmovej klasiky Shrek (2001), ktorý však viac než celovečerný film pripomína mentalitu internetu z posledných zhruba desiatich rokov, konkrétne jeho kompiláty vtipných scénok a impulzívny pocit (a niekedy aj preukázateľný fakt), že každý z nás môže byť tvorcom (virálneho) obsahu. Aj v tomto smere snímka pripomína obsah titulnej skladby pôvodného Shreka – All Star od skupiny Smash Mouth, ktorá nám ako poslucháčom a poslucháčkam odovzdáva entuziastickú (a patrične vtieravou formou obalenú) správu, že každý a každá z nás môže byť hviezdou. Len to treba skúsiť. Only shooting stars break the mold. A tak sa z piesne tvoriacej dominantný rámec shrekovského meme-sveta stáva zároveň funkčný ideový rámec pre snímku Shrek Retold. Všetci to skúsili. A uspeli?
Shrek Retold je snímka s jednoduchým konceptom, poskytujúcim veľký priestor pre čisté besnenie. Jeho pointou je jednoducho prerozprávať dej pôvodného filmu Shrek zo štúdia Pixar formou bizarných, fanúšikovských a amatérskych parafráz. Pôvodný naratív je premenený na nonsensový sled ešte nonsensovejších fragmentov popierajúcich čokoľvek zmysluplné. Ako keď si pustíme film s vypnutým zvukom a začneme za pochodu vymýšľať simultánny dabing. Namiesto dabingu tu však deformácia prestupuje naprieč všetkými výrazovými prvkami. Kostrou sa stáva deformácia skrz animáciu, herecké obsadenie, výstavbu pointy tej-ktorej scény, líčenie (ne)hercov, využívanie čo najviac amatérskej a DIY estetiky. Shrek Retold pôsobí ako manifest. Manifest toho, čo milujeme, toho, čomu internet ponúkol ideálne podmienky na šírenie. Manifest čudáctva, labužnícky zlého vkusu a vyžívania sa v trápnosti z ozdravného nerešpektovania pravidiel a autorít. Hneď za slovom manifest sa následne vybavuje slovo vzbura. Vzbura voči vážnosti, serióznosti, konvenciám a fungovaniu tradičnej, „veľkej“ audiovízie.
Zrkadlová virtuálnosť (post)internetu
Opakovaným problémom Shrek Retold je neobhájiteľný fakt, že skrátka nesledujeme samostatný, do pár minút kompaktne a účelovo uzavretý gag v štýle virálneho videa z roku 2007 – Landlord, ktoré svojho času definovalo štýl a formát internetového humoru a stalo sa symbolom webu Funny or Die, špecializovaného na vytváranie krátkych internetových komediálnych formátov. A nesledujeme ani desaťminútové youtubové video zbierajúce bizarné výjavy do pomyselného „best-of“. Sledujeme osemdesiatminútový celovečerný film. V tomto bode sa Shrek Retold dostáva do hybridnej pozície, z akej je ťažké, a o to podnetnejšie hľadať schodné a zrozumiteľné východiská, ktoré by snímku pevne ukotvili a dokázali reflektovať. Skončiť pri sledovaní Shrek Retold len pri bezbrehom smiechu je totiž tak trochu nuda.
Všetky tieto námietky sa dajú samozrejme veľmi ľahko a hravo zmiesť zo stola aj monitora jednoduchým a viac-menej pravdivým tvrdením, že daný výtvor predsa nie je možné brať vážne. Shrek Retold je v prvom rade sebestačný, do seba zahľadený fanservis bez väčších (alebo skôr priznaných) ambícií, založený na nekonečnom post-ironizovaní, hyperbolizovaní, retardácii a dekonštrukcii, čiže prvkoch, ktoré dokážu plnohodnotne fungovať pár minút, na základe čoho sa stanú ideálnym obsahom pre prudký, prchký formát internetového videa, ale menej v celovečernej stopáži, kde sa divák spravidla rýchlo otupí a do cieľa dobehne z čistej zotrvačnosti. Tej ale ku koncu pomôže úplná rezignácia na pôvodnú dejovú osnovu a úplné poddanie sa opojnej meme-deštrukcii, ktorá stráca kontakt s čímkoľvek racionálnym. Snímka v mnohom pripomína jeden z fenoménov slovenského internetu Dana Dreva, dabingový „remake“ dvoch častí franšízy Harry Potter, narábajúceho s obdobne bizarným humorom (ktorý však neprekročil hranicu čírej pubertálnosti) a nezmyslom pre stanovenie si miery. Ale vlastne aj o to tu ide. O tú absolútnu šibnutosť a úplné odovzdanie sa pudom najspodnejších prúdov humoru, ktoré bežne prejavujeme maximálne v konverzáciách na messengeri a pridávaním sa do obskúrnych meme skupín. Extenzia obdobnej skupiny vznikla aj naplnením sály na projekcii Shrek Retold. Nekonečné zrkadlenie internetového sveta.
Shrek Retold je filmom, ktorý si najlepšie užijete na obrazovke notebooku, kam sa svet nekonečnej a v konečnom dôsledku aj trochu mätúcej a bariéry vytvárajúcej irónie hodí. Shrek Retold bol rozhodne mimoriadnym potešením, aj podareným žartom v rámci programu tohtoročnej Anče, kde krásne zapadol do dramaturgickej diverzity, ktorá je pre tento festival typická. A aby sa irónia neskončila: prečo o ňom hovoríme v minulom čase, keď si ho teraz hneď môžete pozrieť na Youtube? LOL.
Autor je kultúrny publicista
