Počas izolácie na sebe už niekoľko týždňov pozorujem pokles záujmu o dianie v newsfeede medzinárodnej hudobnej scény. Akoby to celé v aktuálnej situácii nebolo dôležité. Možno je to oveľa jednoduchšie a dobre mi padne načúvať okolitým zvukom, na ktoré inokedy nie je dostatočne ticho. Priamo pod strechou v pracovni si napríklad rodina vrabcov už niekoľko týždňov buduje hniezdo, a tak každý môj konferenčný videohovor sprevádza ich kostrbatý ambient. Z urastenej bazy pred oknom za výrazného trepotu krídel niekoľkokrát za hodinu vyletí dvojica holubov hrivnákov, a mám radosť, že na stavbu domova používajú práve odrezky z nášho kompostu. Teší ma aj všadeprítomné jarné četovanie drozdov, stehlíkov, červienok, sýkoriek a iných spevavcov. Všetko je to podmazané kosačkami kdesi v diaľke a riedkym rytmom vlakov. Celkom mi to nateraz stačí.
Jedným z príjemných vytrhnutí je hudobný tip, za ktorý sa chcem poďakovať Tomášovi Uhnákovi (odborníkovi na politické rámce poľnohospodárstva a občasnému prispievateľovi Kapitálu). Počas pracovnej korešpondencie mi predstavil kolektívy Semillas del Futuro (semená budúcnosti) a Unión Entre Comunas (združenie mestských častí). Do oboch projektov sa zapájajú desiatky obyvateľov a obyvateliek trinásteho obvodu (Comuna 13) kolumbijského mesta Medellín. Zakladateľom a hýbateľom týchto platforiem je producent, organizátor, pestovateľ a rapper El Aka, ktorý v rozhovoroch často podčiarkuje úzke prepojenie poľnohospodárskej praxe a svojej hudobnej produkcie. Na medzigeneračnom youtubovom kanáli Agroarte Colombia nenájdete hity s tučnými beatmi toho najčerstvejšieho zvuku, ani plejádu tvorivých adlibov (pazvukov) dotvárajúcich spomienky na zhýralé žúry. Môžete si vypočuť a pozrieť bandu dievčat, chlapcov, žien a mužov, ktorí a ktoré zo svojej reality posielajú odvážne pozdravy budúcnosti založenej na susedskom priateľstve, starostlivosti o rastlinné biotopy, opätovnom partnerstve s pôdou a citlivom prežívaní lokálnych histórií. Väčšina videí je výsledkom workshopov sadenia v kombinácii s hiphopovým krúžkom v miestnych kultúrnych prevádzkach. Hudobne je to celé trochu stará škola, ale obsahovo sviežo napĺňajúce emancipačný potenciál a pripomenutie koreňov rapu ako autenticky angažovanej hudobnej formy a umenia spolupatričnosti.
Dávid Koronczi
