2020 02 PrekariátTematický KapitálPríčiny a dôsledky prekariátu

Ján Košč11. februára 2020341

 

Už desiatky rokov dookola počúvame o zlepšovaní podnikateľského prostredia, no o prostredí zamestnaneckom sa hovorí veľmi málo. A ak sa v minulosti čokoľvek na podnikateľskom prostredí vylepšilo, vždy to bolo na úkor zamestnancov a zamestnankýň. Čo sa etiky zamestnávania týka, zaostávame za Európou a potvrdzujú to aj čísla.

Prekarizácia, to sú dočasné, rizikové a neštandardné pracovné pomery, ktoré sa dajú popísať aj ako práca pri zníženej pracovnoprávnej ochrane a za nižšie mzdy. 

Táto základná definícia v sebe nesie také množstvo neštandardných foriem zamestnávania, že pravdepodobne ani rozsah tohto textu nebude stačiť na výpočet všetkých príčin a dôsledkov. Navyše, nie každý, kto pracuje v nejakej forme prekérneho zamestnania, napríklad na skrátený úväzok, pracuje v neistej atmosfére, proti svojej vôli a za nízku mzdu. Práve preto nie je jednoduché s prekarizáciou bojovať. Neštandardné formy zamestnávania sa nedajú jednoducho zakázať, pretože ony vo svojej podstate majú svoj význam a prínos nielen pre ekonomiku, ale aj pre tých, ktorí v týchto menej štandardných formách práce chcú z rôznych dôvodov dobrovoľne zotrvať.

Nízke mzdy

Nízke mzdy sú asi najrozšírenejším problémom, ktorému čelia (nielen) slovenskí zamestnanci a zamestnankyne. Tento fenomén je však spomedzi krajín strednej a východnej Európy na Slovensku jeden z najvypuklejších. A je jedno, či sa na problematiku pozrieme cez nízky podiel miezd na HDP, nízky podiel kompenzácií pre zamestnancov na pridanej hodnote, cez porovnanie nominálnych miezd, či paritu kúpnej sily (prepočet na základe cenovej úrovne) alebo cez priemerné mzdové náklady. Jednoducho, patríme k tým najmenej pokrokovým spomedzi porovnávaných krajín, zvlášť, ak si tieto ukazovatele dáme do kontextu s produktivitou práce, cenovou úrovňou, zadlžením, alebo mierou úspor či finančných aktív. Táto mizéria je spôsobená nielen orientáciou nášho hospodárstva na pozíciu montážnej dielne Európy, ale hlavne sociálnym dumpingom. Sociálny dumping sa dá definovať ako zámerný a cielený proces, prostredníctvom ktorého si zamestnávatelia redukujú svoje náklady a zvyšujú svoju konkurencieschopnosť na trhu cez znižovanie nákladov na zamestnancov. Využívajú na to prekérne formy zamestnávania, ako sú skrátené pracovné pomery, agentúry dočasného zamestnávania, vynútené živnosti, najímanie cudzincov za nízke mzdy či umelo udržiavaná vysoká fluktuácia.  (Bednárik et al. 2016).

Pracovné prostredie

Už desiatky rokov dookola počúvame o zlepšovaní podnikateľského prostredia, no o prostredí zamestnaneckom sa hovorí veľmi málo. Navyše, ak sa v minulosti čokoľvek v podnikateľskom prostredí vylepšilo, dialo sa to na úkor zamestnaneckého prostredia. Za jeden z indikátorov zlého zamestnaneckého prostredia možno považovať počty občanov a občianok Slovenska pracujúcich v zahraničí. Na Slovensku sa tejto problematike venujú len Inštitút pre výskum práce a rodiny a odborové organizácie (KOZ a OZ KOVO), pričom na najväčších problémoch súčasného pracovného prostredia sa zhodujú. Sú nimi prekérne formy zamestnávania, zneužívanie agentúrneho zamestnávania, nedodržiavanie pracovno-právnych kódexov, tlak na dereguláciu pracovnej legislatívy a slabá vymožiteľnosť práv pracujúcich.

Za stav zamestnaneckého prostredia sú mnohokrát zodpovední manažéri a manažérky firiem a v tejto súvislosti sú zaujímavé výsledky prieskumu od audítorskej spoločnosti EY. Vo svojom prieskume z roku 2017 zistila, že 88 percent slovenských manažérov nemá problém postupovať neeticky, pokiaľ je takéto konanie prospešné pre spoločnosť a pomáha zmierniť ekonomický pokles, a až 74 percent slovenských manažérov nemá problém postupovať neeticky, pokiaľ to pomôže splniť finančné ciele spoločnosti, v ktorej pracujú. Prieskum EY sa síce nevenoval zamestnaneckému prostrediu, ale keďže mzdový dumping, zneužívanie prekérnych foriem zamestnávania a aplikácia politiky nízkych miezd pomáha finančným ukazovateľom spoločnosti, tak možno predpokladať, že títo manažéri by nemali, respektíve nemajú problém postupovať rovnako neeticky v otázke práv zamestnaných. Spoločnosť EY vo svojej správe taktiež zistila, že čísla pre Slovensko sú výrazne vyššie nielen v porovnaní s rozvinutými trhmi, ale aj s krajinami východnej a strednej Európy.

Dohody a dočasné kontrakty

Najrozšírenejšou formou neistých pracovných pomerov na Slovensku sú dohody a pracovné pomery na dobu určitú. Dohody sú špecifickou formou zamestnávania, existujúcou len na území bývalého Československa, pričom na dohodu o vykonaní práce môže zamestnanec odpracovať za rok maximálne 350 hodín a na dohodu o pracovnej činnosti maximálne 520 hodín ročne. Pre niektoré pracovné pozície a uchádzačov o prácu môžu byť dohody zaujímavé a žiadané. Problémom je, že dohody bývajú často zneužívané na podvodné konanie neodvádzania daní a odvodov.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *